Stránky

štvrtok, 26. januára 2012

Vzhúru k výšinám....

Môj sen bol vyskúšať si, aký je na svet pohľad zhora. Milujem pocit keď sa lietadlo odlepí od zeme
a zdvíha sa hore a na zem je stále krajší a krajší pohľad. Najkrajší zážitok bol pre mňa let nad Káhirou.
Teda nočný let. Pristávali sme v Káhire, takže sme trošku krúžili, alebo skôr sme oblietali Káhiru. Ten
nádherný nočný vysvietený pohľad sa nedá popísať. Káhira je obrovská, a to množstvo svetielok
a vysvietených ulíc, ciest, námestí... Asi krajší zážitok ako vidieť pyramídy z lietadla.

Pekný pohľad poskytuje aj pristávanie v dovolenkových destináciách. Pohľad na zálivy, rezorty
a bazény je upokojujúci a potešujúci. Aj pohľad na kopce, či už na púštne pohorie alebo zasnežené
alpy je krásny. Ale človeka láka aj pohľad na zem kde žije. Na svoje mesto, okolie...
Tak som mala možnosť skúsiť si let na motorovom padáku. Niečo ako na rogale, len nad hlavou je
padák a letíme po sediačky. Let nad svojim mestom, nad vlastnou záhradou a domom je zaujímavý.


Zdvihnutie zo zeme bolo príjemné, mojich 50 kg plus šoférových niekoľko... plynulý vzlet. Zakrúžili
sme nad poľom a leteli sme nad mesto smer priehrada. Tú sme preleteli krížom aj po dĺžke. Motor
mi hučal za chrbtom, zo šoférových komentárov som moc nepočula. Nad priehradou zrazu motor
stíchol. Prvý pocit, že nám skapal motor, nebol príjemný. Ale to sme „išli“ len na voľnobeh, šofér
vyhodil rýchlosť. Bolo ticho. Let ako vtáci. Na spiatočnej ceste sme leteli nad naším domom, smer
pristávacie pole. Po ceste sme stretli ďalšieho letca, tak sme sa ešte preleteli za mesto nad vedľajšiu
dedinu. Tu si piloti vyskúšali akúsi malú naháňačku, krúženie dookola, zdvíhanie a klesanie... môj
žalúdok. Cítila som aj to čo som nezjedla, tak som sa radšej pýtala na pristávanie. Ale stálo to za to.


Ešte inú možnosť som mala, a to bol let balónom. Žiadny motor nehučal, žiadnu veľkú rýchlosť sme
nenaberali, ale stúpali sme priamo hore. Leteli sme nad Trenčínom, pri západe slnka.