Stránky

štvrtok 15. augusta 2013

Denníček z ciest Jugoslávie (10.)

 10. deň – UTOROK
Raňajky s cigaretovou arómou z rakúskeho prívesu. Neni nad príjemnejší budíček ako keď sa ti dvaja chlapi rozprávajú pod otvoreným oknom. Asi preberali vážny problém hladu v Afrike.
Keď tak rátam, tak na priestore cca 20x20 metrov je 5 karavanov. Aspoň vieme kto čo raňajkuje. Dáni spia dlhšie než my, Rakúsky pár fajčí v prívese rovno pri stole (nevadí že majú maličké dieťa), Taliani čo do noci hrali žolíka vstávajú rovnako ako my (8.00 – 8.30), Slovinskí chalani počkajú na raňajky od frajerok.
Balíme. Úspešnej a obľúbenej Makarskej stačilo. Odchod cca 9.45 hod.

Cesta po Jadranskej magistrále smer Omiš – Split – Primošten. Nájdeme niečo malé, rodinné kempy sú najlepšie. O ceste vidím reštauráciu „Pizza Espaňa“.  Ten názov nedáva logiku. Čo má spoločné Španielsko a pizza ? To je ako cigán a lopata !

Z horných ciest na kopci je vidieť more. Tak ma napadá, veď more, voda je stále v pohybe, sú na ňom vlny, voda prúdi. A predsa takto zhora vidíte „koľaje“ kadiaľ išla loď. Je to zaujímavé.

*Rogoznica
Iba kúsok pred Primoštenom: Stupin – tesne pred Rogoznicou, kemp za 30,-€.  Maličká dedinka bokom od hlavnej cesty. More hneď pred bránkou tetinho dvora ! Ostávame.
Náš "kemp" - dvor u tety:
 Narýchlo varím rizoto a ideme sa kúpať na maličkú pláž kúsok za rohom, je to celé vlastne morský záliv. Nič extra, vysypaná stavebným štrkom, asi aby zmiernili prudké klesanie. Ale páči sa nám tu. Je to doslova ako keby ste bývali v rodinnom dome, vyjdete na ulicu, prejdete cez cestu a ste na pláži. Žiadny kopec, žiadne schody, paráda.

Dnes sme sa konečne odviezli na bicykloch, aspoň raz sme ich obidva zvesili z auta. Výlet na kopec oproti dal zabrať. Pohľad na prístav v Rogoznici stál za to.
Prístav pre jachty v Rogoznici:
Pohľad na našu pláž zhora:
Zistenie dnešného dňa: Platí priama úmera – čím severnejšie Chorvátsko, tým viac Čechov a Slovákov. Na pláži si ani zanadávať nemôžeš.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára