12. deň – ŠTVRTOK
Doobeda sa ešte kúpeme, potom balíme a vyrážame
o 11.30 hod. – tachometer 128 600 km .
Cestou k diaľnici je odbočka k Národnému parku
KRKA. Ideme ? 10 km
zachádzka, nevadí, ide sa. Niečo podobné ako Plitvice, ale pre mňa nie až tak
krásne. Parkovisko zadarmo, vstupné 95,-KN/os.
Smola, že sme časovo prišli dosť neskoro, Treba sem ísť hneď
ráno, teraz už je tu hlava na hlave. Od vstupného areálu je odvoz autobusmi
dole do parku – cesta „o držku“ či skôr o blatníky a spätné zrkadlá
keď sa stretli dva autobusy. Ten kto tú cestu naposledy opravoval si presne
spočítal šírku dvoch busov a tak urobil cestu. Aj to nie všade, niekde
musí jeden autobus cúvať až do miesta kde sa obídu.
Park je pekný, nie je tam také výškové prevýšenie ako
v Plitviciach, ani taká číra voda, pripomína mi to prechádzku nejakým
Tatranským údolím plným riečok, potôčkov a menších vodopádov. Aj tento má
svoje čaro, len keby tu nebolo toľko ľudí.
Kritika: Národný park = národné mravenisko. Mapka trasy síce
pekná, ale orientačné body (nejaké to číslo) žiadne, takže sme s mapou
v ruke aj tak nevedeli kde práve sme. Ďalšia vec je, žiadne odpadkové koše
po celej trase (typické Chorvátsko), a tak si tú prázdnu fľašu, obal
z keksov, alebo hocičo, nesiete až do cieľa. Až na takmer konečnej sú
lavičky a koše. A čo je to triedený odpad ? Ešte nedorazil, ak tam
niekto pôjde za 10-20 rokov, nech mi dá vedieť. Jednoduchšie je poslať
vlastného človeka s rukavicou nech
z tých košov vyberá PET fľaše. Podotýkam že som sa dozvedela, že
oni majú všetky PET fľaše zálohované, tak sa nečudujte, keď uvidíte (ako my)
auto so šoférom a za chrbtom mal plné sedačky plastových fliaš. Detail –
bola to kombička, nie sedan, takže plná kombička, ani stopári by sa nevošli.
Po celom parku tečie vodýýý a vodýýýý, ale žiaden
občerstvujúci prameň nenájdete (zas až na konečnej – a tu bol nával ako
v Komunistickej samoobsluhe).
Mala som pocit, že z NP spravili národné kúpalisko.
Rovno pod najväčším vodopádom. Možno to je pre niekoho zážitok, ale prišla som
do chránenej oblasti, do rezervácie. Tak toto bol pre mňa hnus, odpor,
katastrofa.
Kto chce vidieť ozaj krásny park s nedotknuteľnou
prírodou – radšej na Plitvice.
Kúsok pred Plitvicami sme sa rozhodli ušetriť €, zliezli sme
z diaľnice (11,-€) a po krásnej červenej ceste sme sa vybrali našou
už známou „Route Plitvice“.
Novo Selo – vôňa levandule nás ovanula vnútri auta – krása.
Karlovac – (cca 19-hod.) znova tie dostrieľané domy.
Varaždin – nocľah na benzínke v „najlacnejšom kempe“.
Konečne sme vytiahli bedminton ! Aspoň sa v ňom nespravili pavučiny.
Nespíme tu sami – cca plus 3 prívesy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára