Stránky

štvrtok, 31. júla 2014

Palubný denník karavanistu - Taliansko (9.)

6.deň - piatok

Ráno sme pochopili cenu kempu. Klasika, bulharské záchody, za karavanom kempingové smetisko, všade okolo samí domorodci s karavanmi a predsieňami plných umelých kvetov a kopou nábytku. Vyzerajú ako natrvalo zakempovaní. Hlavne, že sme sa dobre vyspali, ale ideme ďalej. Tento kočovnícky kemp nám neni moc po vôli. Chalani sa povozili autom a našli krásny kemp Athéna, len kúsok odtiaľto. Myslím, že patrí k mestu Paestum, je priamo pri pláži, tú máme len cez plot. Sú tu tiež bulharské záchody, ale aj misa. Je priestranný, veľký, takmer ideálny. http://www.campingathena.com/en/



7.deň - sobota

Máme spolubývajúcich. MRAVCE ! Vravela som, že kemp je takmer ideálny. Zatiaľ ich je "přiměřene", zametáme, vyháňame. 
Doobedu sme si spravili bicyklový výlet do Paestumu, miesto ktoré som mala v pláne trasy.
Je tu internet !

Paestum.

Staré mesto postavané grékmi, postavené v 540 - 450 p.n.l.. Je na rovine, dá sa tu aj dobre zaparkovať, je tu múzeum, tu sa aj vstupenky predávajú do areálu. My sme len zvonku pokukali, je to pomerne veľký priestor k kopou "kameňou". Je tu pekne, ale stačí nám pofotiť spoza plota. Sú tu tri najväčšie zachované chrámy, ktoré sú na všetkých pohľadniciach.


Poobede ideme na pláž. Mravce sa zatiaľ nenápadne sťahujú do nášho karavanu. Hm, asi ho máme krajší než Martin, lebo k nemu sa ich až tak moc nesťahuje. Budeme väčšia rodina.
Bojujeme s okupantami, vraždíme, zametáme, striekame niektoré miesta s repelentom. Do rána uvidíme kto vyhráva.
Máme nových susedov. Talianov. Vozia v karavane polku domu. Chladničku, skrinky... no všeličo, neviem či aj pračku tam nemajú. Z karavanu cez okno vyložili veľkú, asi 2-mertovú skrinku (nie vysokú, širokú) na nožičkách a prišrobovávajú dvierka. Vykladajú veľkú chladničku, stavajú ďalšie dva stany pred ich karavanový prístrešok. Rozťahujú koberec a všetok ten nábytok. Ani ich neni tak moc ako veľa priestoru potrebujú. Večer prišiel aj (asi) ich dedko s babkou. Stavajú plot, pritĺkajú stĺpiky.

8.deň - nedeľa

Mravcom máme už asi všade a talian ešte stále stavia plot. Taký ten harmonikový, čo sa natiahne do dĺžky. Stále pritĺka kolíky čo ho majú držať.
Konečne sme sa dozvedeli že tu v kempovom obchode predávajú púder na mravcov, obsýpame kolesá aj hevery. Bijeme, vraždíme. Ale aj tak je tu krásne, čistá pláž, ľudí... nie moc, tak akurát. Tu by som vydržala aj týždeň.







Palubný denník karavanistu - Taliansko (8.)

Štvrtok ešte neskončil a naša paluba je plná unavených turistov. Teda dve paluby.
Natankovať a ideme hľadať kemp. Smer Sorrento. Nenašli sme ho, toto bola asi (asi určite) najhoršia odbočka našej dovolenky. Sorrento totiž leží na poloostrove plnom skál, kopcov, útesov. Cesta je úzka pre dve autá, keď sa stretne bus s karavanom, je to fuška.
Ano, aj tu idú oproti nám autá, vidíte dobre:
Asi sa na nás pozeralo dosť ľudí, že čo tu tí blbci chcú, kam zablúdili. Pláže sú pod útesmi, zákruty sú ostré, cesty serpentínové.

 Išli sme cez Positano, mestečko zapísané v UNESCO, pôvodne som toto mesto vyškrtla z plánu cesty pre jeho terén a serpentíny, ale blbou náhodou sme tam boli. Krásne mesto, ale na osobáku alebo skútri, nie s karavanom. Veľmi rýchlo sme zistili, že otočiť sa nedá, treba ísť len jedným smerom a to dopredu. Ak je niekomu zle cez Piešťanský havran alebo Rožňavskú Sorošku, tak tie sú proti tomuto brnkačka. Toto malo jedinú výhodu, že viac ako 30 km/h sa nedalo ísť. Po pár fotkách mi bolo zle a musela som skončiť so zaznamenávaním cesty.
Táto fotka nie je moc ostrá, ako za jazdy, cez okno a narýchlo. Ale takto tu vyzerajú cesty:
 Na pohľad krása, ale tak na prechádzku na skutry:
 Positano, mesto kde si včeličky prilepili svoje domy na ostré kamienky. Mesto tak farebné a pastelkové. Mesto tak grcajúco strmé:

Niekde za niektorým z tých grcajúcich miest je tabuľa "dialnica", odbočíme, neviem či to bolo dobré riešenie. Predstavte si Tatry, tie najstrmšie svahy, a na nich cesta, ale taká, že idete hore, potom prudká zákruta o 180° a zase hore, a zase a zase.... až na vrch kopca. Milión serpentín, nervy v prdely, žalúdok v krku a slzy na krajíčku. A tunel žiadny.  A potom zase dole a dole a dole... Tu aspoň neni toľko áut ako pri mori, ale začína večer, tma hustne. Tu sú trocha lepšie a širšie cesty. Neuveríte ako dokáže potešiť jeden obyčajný tunel. Po čase značka "diaľnica 7 km", hurá ! Ale tých 7 km je nekonečných, v skutočnosti to bolo asi 10 km. Vychádzame na diaľnicu. Aké "milé" prekvapenie, keď sme zistili, že sme prišli tam, ke sme odbočili na Sorrento. Do prdele, zbytočných 100 km a zabitých 5 hodín. Ale sme na diaľnici. Už len nájsť kemp. Niekde pod Battipagliou sme zišli z diaľnice a hľadáme. Našli sme pomerne lacný. Na hodinách je 0.00 a ukladáme sa spať.

Záver:
Tá 100 kilometrová zachádzka ! Ale upokojuje ma, že sa nič nestalo a videli sme Positano, rozprávkové mestečko na útesoch. Schválne, hoďte si do googlu Positano, jeho obrázky.




Palubný denník karavanistu - Taliansko (7.)

5.deň - štvrtok

Z kempu odchádzame ráno o 9.10 hod, smer juh: Caserta - Neapol. Cesta okolo Monte Casino, to by malo byť tiež nejaké staré historické mesto s príbehom. Zas niekedy nabudúce.

Caserta.


Miesto, ktoré som vybrala na základe jednej knihy o taliansku - plnej fotiek. Zámok, myslím že najväčší v celom taliansku, s veľkou záhradou, umelým vodopádom a vodnými plochami. Výhľad zo zámku je do vzdialenosti troch kilometrov, toľko má dĺžku zámocký park. Na jeho konci je umelý vodopád s privádzanou vodou. Z neho tečie voda kaskádami do vodných nádrží, ktoré sa ťahajú smerom k zámku, sú tu fontány, sochy, všetko bolo stavané podľa vzoru Versailles.
Na môj vkus je park až príliš zelený. Chýbali nám tam nejaké kvety, alebo aspoň nejaký rozdiel vo farbách, všetko bolo až príliš zelené (až na tú vysušenú trávu pred zámkom). Je to krásne, ale chýba tomu pestrosť.
Najlepšie je zobrať si pri zámku malý bus, tuším za 1,50 € a odviezť sa hore-dole. My sme o tom nevedeli, takže tam sme si odšlapali, aj to nie až na koniec v tej horúčave. Naspäť sme "objavili" ten bus. Dá sa ísť aj na koči, ten je podstatne drahší, alebo si požičať bicykel. Ale po zaplatení vstupného 35,- € na nás štyroch to stačilo. Ešteže mala Dianka zadarmo (do 18 r.).
Aj na tomto zámku mi prekážaly ohrady a zátarasy a lešenie. Ale pred zámkom sa na lúke rozkladalo pódium a stoličky, tak predpokladám, že všetky tie ploty a zábrany boli pre ten koncert a divákov.
Bohužiaľ sme museli parkovať na benzínke, nečakali sme že tu bude toľko jednosmeriek, takže do našeho plánovaného parkoviska sme sa nedostali, videli sme ho až potom. Ak si niekto myslí, že u nás šoféri nevedia jazdiť, alebo že Blaváci jazdia ako šialený, tak ste na omyle. To čo sme videli tu, to som ešte nezažila. Žiadna prednosť v jazde, kto je rýchlejší a šikovnejší ten ide. Pripomína to egypt, alebo tunis, ale tu  v tomto meste je auto na aute a medzi nimi skútre, tisíc skútrov, strkajú sa medzi seba, odbočujú keď to najviac nečakáš. A čo je horšie, ani sanitku nepustia. So zapnutou húkačkou stála na križovatke a nikoho to nezaujímalo. Treba byť drzí a začať odbočovať surovo medzi nich. A v spätnom zrkadle už len vidíte haváriu, našťastie len v spätnom zrkadle, nie na vašom karavane.

Pompeje.

Tu som už bola a históriu pozná každý, zbytočné niečo písať. Snáď len toľko, že je to kúsok pod Neapolom. Najprv ide cesta okolo Vezuvu (aj tam raz pôjdem) a potom odbočka z diaľnice na Pompeje. Zaparkovať neni problém, je tu aj parkovisko, aj kemp, tak parkujeme v kempe.
Bolo to v auguste roku 79 keď sopka vybuchla a celé mesto zasypala 4-6 metrovou vrstvou lávy a prachu. Až v roku 1860 ich zažali odkrývať. No a na také vyhrabané sa chodia pozerať turisti.
Kým tam pôjdete, prečítajte si stručnú históriu, lebo slovenský sprievodca tu nie je ( a budete za múdrych).

 Stihla nás veľmi príjemná letná búrka, najprv to bolo nepríjemné, okolo sa blýskalo a okolo nás žiadne domy so strechou. Ale nakoniec z toho bol príjemný letný dážď, ktorý v tej horúčave perfektne schladil a vôbec nám nevadilo chodiť v ňom.

Záver ?
toto bol začiatok  najvypätejšieho dňa dovolenky. Otrasní šoféri, hustá premávka v meste, havária za chrbtom, hľadanie parkoviska, horúčava. A to som nespomenula ako nás takí podvodníci v Caserte navádzali aby sme parkovali v ich dvore. Že nám postrážia autá. Ha ha, už ich vidím čo znamená "stráženie" po taliansky. Ale letný dážď dokáže zmyť negatívne veci. Už dávno som tak detsky nezmokla.




streda, 30. júla 2014

Palubný denník karavanistu - Taliansko (6.)

4.deň - streda

O 9.30 odchod busom do Ríma - stanica Prima Porta, ďalej metro stanic Flamioni.
Vlak bol otlčený, s grafitmi, ozaj ako z nejakého predmestia veľkomesta, ale vnútri bol čistý. Ani ľudia (tých pár) nebolo nesympatických.
Flamioni - stanica metra v severnej časti Ríma, vlastne hneď za rohom Piazza del Popolo (námestie ľudu). Tu sme nastúpili na červenú líniu, smer hlavná stanica - Termini - stazione centrale. Potom prestup na modrú - dve zastávky - smer Coloseo. A tu sme začali. Začať sa dá hocikde, vytýčte si na mape čo chcete vidieť a určite si ktorá metro zastávka je kde a akým smerom je ľahšie ísť. Netreba sa báť, teda aspoň nie cez deň. Je tu až príliš veľký stret turistov, každý si sleduje svoju trasu a jedným očkom aj domorodcov.
depo vlakov vo Flamioni:

Rím.

Prvá prehliadka - Koloseum. Všade kopec turistov, množstvo ľudí človeka trocha znechutí, ale sú takí istí ako my, takže vitajte v dave. Ak si myslíte, že niekde prídete (myslím zaujímavé turistické miesto) a bude tam málo ľudí, nafotíte krásne zábery, nikto vám nebude zavadzať, tak ste na veeeelikom omyle. Ak chcete minimum ľudí, choďte čo najviac mimo sezóny (november až marec). Ale aj tak tam budú turisti.


Takže Koloseum. Ozrutná stavba z roku 80 nášho letopočtu. Keď čítam, že toto tu z nej sú len asi 2/3, tak neviem aká bola pôvodne. Zbytočné čokoľvek písať, každý vie čo je Koloseum v Ríme. Ďalšia pre turistu nepovšimnuteľná vec je, že keď idete na nejakú pamiatku, vždy je tam lešenie. Ano lešenie. Tu tiež nechýbalo, a ak prídete k nejakej pamiatke kde neni lešenie, tak je určite niekde v blízkom okolí. (alebo rovno žeriav ako v Aténach na akropole). Ale aj to musí byť, inak by sa už väčšina z nich rosypala.
V Koloseu sme neboli, aj keď niektorí vytrvalci si chceli tú niekoľkohodinovú radu odstáť, ale po asi 3/4 hodine a presune asi 2 metre si to rozmysleli. Nuž čo, som tu druhý krát a musím prísť aj tretí krát.
Nohy sa nám trasú. Možno takto vyzerá zemetrasenie slabého stupňa, tu je to však metro, je všade pod nami, a trasie zem s každou linkou vagónov.
Pokračujeme zrúcaninami Forum Romanum, Piazza Venezia, smer Pantheon. Všetko z tohoto som videla minule, ale nevadí, hlavne Pantheon za to stojí. Pre mňa je to ešte väčší zážitok ako koloseum.
Táto obrovská stavba bola pôvodne postavená v r. 29 až 19 pred n.l., a v roku 123 n.l. bol po požiari prestavaný. Už len jeho 9 metrov v priemere veľká diera v strope stojí za to.
Forum Romanum:
Piazza Venezia:

Pantheon: 


Pokračujeme na Piazza Navona, veľké oblúkové námestie s obeliskom (ako na takmer všetkých námestiach v Ríme). Na jeho mieste bol kedysi štadión (r. 89 n.l.) a vraj bol väčší ako koloseum. V 15. storočí ho zbúrali a prestavali na námestie. Má tri fontány, krásne fontány. Tu si dávame pizzu a kávičku.
fontána na námestí Piazza Navona:

Máme pred sebou posledný cieľ - Vatikán. Po ceste je most Ponte Sant´Angelo a pri ňom Castel Sant´ Angelo. Bol aj vo filme Ánjeli a démoni (alebo Davinciho kód ?).
Pokračujeme po moste na druhú stranu, odtiaľto už je krásne vidieť Vatikán, takže sa nedá zablúdiť, ani mapu netreba.
Námeste sv. Petra. Známe zo všetkých obrázkov a televíznych staníc, hlavne na vianoce a veľkú noc, netreba popisovať. Odstáli sme si radu do Vatikánu, ale nemala som zakryté plecia, tak ma od posledných schodov poslali do kelu, aj mojimi babami. Tak som foťák dala Dankovi a išli sme čakať na schody námestia. Vôbec nás to nenapadlo, že to treba, aj keď to už niekto hovoril. Tak vám to pripomínam ! Žiadne krátke gate a tielka !


Ešteže je tu toľko malých fontániek s vodou. Odtiaľto už priamo na metro - stanica Ottaviano - Flaminio - vlak do Prima Porta a do kempu.
Cena za 2 noci v kempe 70,- €, dobré, nie ?
Záver:
Krásny deň, len by to chcelo mimo sezónu, aspoň o polovicu menej ľudí.
A našli sme aj najzaujímavejšiu uličku s butikmi ! Je to Via del Cestari - množstvo obchodíkov so šatami a potrebami pre kňazov a mníšky. Nie, nerobím si srandu, treba to vidieť.







Palubný denník karavanistu - Taliansko (5.)

3. deň - utorok

z tohoto krásneho kraja odchádzame cca o 10.30 hod. zase pomedzi tie krásne vinice až do odporúčaného mestečka Monteriggioni (http://www.monteriggioni.info/ ) Mysleli, teda aj hľadali sme nejaké mesto čo bude ako naša väčšia dedina s nejakou historickou časťou. 
Na naše prekvapenie Monteriggioni je mestečko na kopci, obohnané starými múrmi, niečo ako stará pevnosť, a za hradbami je malé námestie obohnané starými budovami. Starými nie ako staré-rosypané, ale staré ako historické na taliansky spôsob. Kamenné domy s kaviarničkami a reštauráciami, snáď tu ešte aj niekto býva, ale to vyzerá, že iba nejaký personál. Možno nepreženiem, keď poviem, že je tu tak 20 domov, 5 reštaurácií a 15 obchodíkov so suvenýrmi a vínom. Je tu od roku 1213 a slúžilo ako pevnosť proti nepriateľom z Florencie. V roku 2009 bolo použité ako námet na umiestnenie jednej počítačovej hry. Je to maličké mesto, jeho parkovisko (pod kopcom) je asi väčšie než samotné mesto, ale stojí za zastávku, ani vám moc času nezoberie (pokiaľ si neposedíte v jednej z reštaurácií). Mysleli sme, že niekde pod týmto kopcom bude mesto Monteriggioni, a že toto čo sme videli je jeho stará časť, ale nie, toto bolo celé a kompletné Monteriggioni čo existuje. Toto maličké krásne mestečko kde sme práve boli.



Prechádzame ďalej, našim cieľom je camping pri Ríme v ktorom sme už raz boli a boli sme veľmi spokojní. Problém je, že nemáme zapísanú správnu adresu. Toto sme trošku nedomysleli, na túto časť sme sa slabo pripravili, priznávam.

 Museli sme tam volať, aby nám povedali presnú adresu, ale s talianom po anglicky... nieže by nevedeli, ale tú adresu povedali s talianskym prízvukom, takže sme si to nevedeli ani zapísať, lepšie povedané rozumeli sme iné než povedali. No už ani nebudem hovoriť ako, ale nakoniec sme sa k správnej adrese dostali. 
Happy Village Camping - Via del Prato della Corte n. 1915 - GPS: 42°ˇ00´12" N   12°27´10" E http://www.happycamping.net/index.php?id_articolo=9
Camp s bazénom, s chatkami, priestorom na stany aj karavany. Záchody a sprchy veľmi pekné, čisté. Upratovačka sympatická. Vhodný na prenocovanie, alebo ak ste sa rozhodli pre pár dní pri Ríme, tak ideálny. Od hlavnej vrátnice ide zadarmo malý mikrobus, ktorý nás zaviezol na najbližšiu stanicu vlakov Prima Porta, odtiaľ sme sa dostali (vlak+metro) až na zastávku pod Koloseom. Ale to až zajtra.







utorok, 29. júla 2014

Palubný denník karavanistu - Taliansko (4.)

Chianti.

Je stále pondelok a my sme vlastne náhodou prišli do oblasti ktorú som chcela vidieť, ale vzhľadom na náročnosť môjho plánu som ju ako jednu z ostatných vypustila. A predsa sme sa sem dostali keď sme hľadali kemp na prespatie.
Krajna ako z pohľadnice Toskánska. Už na prvý pohľad je vidieť, že tu rastie a dozrieva dobré víno a chutné olivy. Všade, ale naozaj všade kam pozriete je vinič poprekladaný s olivovými sadmi. Je to kraj, kde by ste si s radosťou sadli, otvorili dobrú fľašu vína (nie tie patoky z bežného obchodu) a pri západe slnka si štrngli s pohľadom nadrogovaného obdivovača krajiny. Lebo tá krajina je ako droga, zamilujete si ju. Na každom kopčeku je kamenný dom gazdu so škridľovou strechou a okolo... okolo.... kopec, vinič, kopec, olivy, kopec, svah... slniečko, točiace sa cesty medzi sady.
Nocľah v kempe s príznačným názvom "Panorama del Chianti" (http://www.campingchianti.it/ )





Palubný denník karavanistu - Taliansko (3.)

Ešte stále je pondelok a my z Verony pokračujeme ďalej na juh, smer Florencia. Podľa internetu je to ďalšie krásne mesto, tak hurá tam. Parkovisko zase presne ako som našla, hneď vedľa rieky Arno.

Odtiaľto je to kúsok k tomu krásnemu mostu. Kto videl film "Parfém, príbeh vraha", tak v tom filme je taký podobný most. Ten je síce niekde vo Francúzku, ale tento je síce nižší, ale rovnako krásny. A farebný, s množstvami domčekov, obchodíkov a kaviarničiek. Pri pohľade naň napadá človeku otázka, či sa nejaké decko hralo s legom a toto postavilo. Veď toľko budov sa na taký (pomerne malý) most ani nedá napratať. Ale asi sa dá.
Takže Ponte Vecchio - tak sa volá, objekt ako stvorený na fotenie. Časť opravujú, vyzerá to ako keby sa z neho časť zosunula. Dajte si do googlu jeho názov a pochopíte, prečo som ho musela vidieť.

Ideme ďalej do mesta, dá sa povedať že naslepo, lebo je tu toľko historických stavieb, že neviete kam sa rozbehnúť, ale mal by tu byť nejaký dóm, alebo kostol, či katedrála. A nášli sme ju. Je to niečo obrovské ! Tak obrovské, že sa to nedá popísať. Katedrála Santa Maria del Fiore.
 Je to biela stavba ktorá sa určite nikomu nevojde do foťáku. Je taká veľká, že vytŕča nad všetky Florencské budovy. S obrovskou, ale ozaj obrovskou kupolou s oranžovo-terakotovou strechou a bielou štvorhrannou (asi) zvonicou, teda vežou. Vraj je to štvrtá najväčšia katedrála na svete (vojde sa do nej 25 000 ! ľudí).  Predná časť je prekrásna. Portál vchodu má vysoké dvere, po bokoch sú ešte ďalšie dvoje dvere, nad každými je oblúková freska s náboženskými výjavmi. Nad nimi akoby špicatá strieška a ešte okná v tvare lupienkového kvetu. Za zaujímavosť stojí, že stavba sa začala v roku 1296  ale vystriedalo sa tu veľa staviteľov, takže síce sa časom používala, ale stále sa na nej pre rôzne nezhody pracovalo a prerábalo, takže zbúrané nedokončené priečelie bolo dokončené až v roku 1887. (dobré, že ? skoro ako stavby našich diaľnic). Nedá sa popísať táto ohromná stavba, takže si treba kúpiť širokouhlý objektív aby som mohla odfotiť aspoň polovicu z nej. Ale to zas niekedy inokedy.

Zhrnutie:
Ak človek chce, postaví aj nemožné. Niekedy to trvá dlhšie, ale prežije nás všetkých.
(Taliansko to nie len Rím a Pisa a more).