Stránky

piatok 1. augusta 2014

Palubný denník karavanistu - Taliansko (12.)

Je stále piatok a čo s načatým večerom ? Tu je tak krásne, ale čas sa kráti, peňaženka vyprázdňuje, treba ísť. Smer Benátky ! Ja som tam bola 2x, Danko raz a decká tam ešte neboli, ukážeme im to najkrajšie a po ceste sa rozhodneme, že aj pre nás to bude trochu inak. Pôvodný plán bol ešte dnes zakotviť niekde v kempe a ráno hurá na Benátky. Ale teraz po ceste vidíme, že máme dosť času. Našla som na mape prístav na juhu Benátok - Fusina, kemp aj parkovisko, odtiaľ ide loď do Benátok.


 Budeme mať večernú prehliadku. Kemp je zbytočne drahý, parkovisko za 10,- €, lístok na loď za 13,-/os. Zavezie nás do prístavu Zattere už priamo v Benátkach na poloostrove oproti Piazza  San Marco. Prejdeme peši okolo Chiesa della Salute, cez most Accademia, Campo Francesco Morosini, Viale 22.marzo až na Piazza San Marco.
 Večerné Benátky sú troška iné. Mimochodom vie niekto prečo sa im hovorí Benátky, keď je to Venezia ?
Je tu menej turistov, ale iba o trocha, väčšina z nich už je na ceste do hotela, alebo na ceste domov. Teraz tu ostali už iba takí dovolenkári čo majú vo vrecku a tu niekde v meste spia, alebo zvedavci a dobrodruhovia ako my, a chcú to vidieť inak. Ešte rýchlo stíhame aj niečo vyfotiť kým slnko celkom zapadne. To akurát stíhame na Piazza San Marco, tu už slniečko klesá a robíme možno posledné fotky.

Takouto trasou získame zaujímavú cestu cez spleť uličiek, kto bol v Benátkach vie, že nikde sa nedá ísť priamo, vždy sa treba vyhnúť nejakej uličke, kanálu, alebo budove. Stretávame ešte vždy množstvo turistov, ale nie zas tak moc ako by sme stretli uprostred horúceho dňa. Je tu máličko vzdušnejšie a priechodnejšie.

Rada by som si pozrela aj most Ponte Rialto, ale to je odtiaľto trošku bokom, tam nepôjdeme, to by sme nestíhali. Pozreme si aspoň Ponte dei Sospiri - Most vzdychov. Tu bola väznica, alebo most spájal väznicu s Dóžovým palácom, myslím, že tam väznili aj Cassanovu a Giordana Bruna. Je to veľmi pekný (fotogenický) most.
Naspäť skoro potme, vlastne časť trasy ideme už po tme, zo všetkých tých uličiek a reštaurácií, kaviarničiek vychádza toľko teplého a hrejivého svetla, že tma vlastne nie je. Množstvo svetových značiek spod výkladových reflektorov sa tu mieša so zmrzlinárňami, pizzériami a rýchlym občerstvením. Turisti sa zabávajú a posedávajú ako za bieleho dňa. Je to Benátska romantika, posedieť si na okraji mosta, alebo v kaviarničke na námestí za svetla lampy alebo pouličných výkladov. Všade sa fotia, všetko zaznamenávajú. Gondolieri pod nami riadia svoje luxusné gondoly, asi nie moc lacné, pretože až tak moc ich už nebolo na vode. Ale našli sa aj znudenci, ktorí sa pri plavbe buď nudili, alebo sa  strašne pohádali, lebo ich pohľad nebol príliš nadšený, skôr naštvaný, odutý. Hovorím romantika :-) .
Kým sme sa dostali naspäť na poloostrov do prístavu, stretli sme aj veľa pouličných predavačov, dokonca jedna ulica nimi priam hýrila. Pred značkovými obchodmi ako Luis Vuitton alebo Gucci boli rozložení a predávali svoje "originálne" Vittonky. Boli čierny ako uhoľ, bolo mi ich ľúto, ale nedá sa byť dobrodinec a každému dať zarobiť. Žijú svoj život, určite lepší než keby ostali doma vo svojej krajne, a možno lepší než hocikto z nás.
Keby sme prišli do prístavu o 5 min. skôr. tak stihneme loď, teraz musíme čakať hodinu na ďalšiu. V kostole je koncert ženského zboru, pred kostolom predavač svietiacej lietacej somarinky a niekde spoza rohu sa objavuje aj wifi. Počkáme na schodoch, ľudia sa začínajú zberať a pontón na vode kde pristane loď sa dosť nechutne kolíše. Ale musíme sa postaviť do radu, za chvíľu to príde.

Ešte v noci vyrážame ďalej. Danko je nabitý energiou a rozhodol sa šoférovať koľko bude vládať. Až asi okolo jednej zastavujeme pri benzínke prespať. Nie sme tu sami, je tu octavia zo Žiliny a karavan z Trenčína. Benzínka je bez personálu, ale záchody sú otvorené.

14.deň - sobota

Zobudíme sa (teda šofér) asi o 6.45 a vyrážame. Všetci okrem šoféra spíme ďalej. Niekedy okolo deviatej stojíme na pumpe a raňajkujeme pod hradom, ktorý sme nazvali Devín. 
Domov sme prišli krátko po 16-tej hodine.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára