Stránky

streda, 31. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (8.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 8. – SOBOTA

Budíček o 8.00 n.č., raňajky, odchod do mesta aj s autom. Cena za nocľah 33,- € (karavan, 4 osoby, elektrika). Tachometer 142.741 km – Talin City camp. V meste parkujeme na parkovisku pri termináloch v prístave. Julo s Alicou nás tu už čakajú a držia miesto. Poriadne pozamykať, vložiť film do foťáku a ide sa.

 *Talin*

Prehliadka vraj najkrajšieho európskeho historického mesta začína „Tučnou Margarétou“ – vstupná brána do starého mesta. Okolo troch sestier prechádzame ku kostolu Sv.Olava. Tu po 250-tich schodoch vychádzame na strechu 123 metrovej veže odkiaľ je dokonalý výhľad na mesto.

  
Ďalej stará lekáreň, kostol Sv.Nicholasa, samozrejme námestia, parky, katedrála Alexandra Nevského, parlament, Dom bratstva čiernych hláv, Reakoja plats (niečo ako radničné námestie), starý kláštor so železnými mníchmi. Videli sme Talinskú piváreň, uličky mesta a jej maľujúcich umelcov. Stretli sme dve svadby a strááášnéééé množstvo dverí. To bolo cvakov a záberov !






Pred pol piatou n.č. sme to už vzdali a odchádzame. V propagačnom letáku, či skôr mapke o Baltických štátoch sme našli ešte dve zaujímavé miesta, tak ideme do kempu a zajtra tam vyrazíme. Našli sme naozaj originálny kemp – Kivitalu (v preklade kamenný statok). Je to kemp s množstvom originálnych kúskov: majú tu odstavenú električku, samozrejme aj električkovú zastávku (a hneď dve), z motoru vyrobený stôl, originálne drevené stoličky a stôl. Z kameňa v zemi vysekaný Lenin, sedačka a stôl vyrobený z kovových postelí a kopec ďalších vecí. Domáci pán je veľmi zručný chlap a zvárač. Aj kadibudka je totálne originál s knižnicou a nápismi.

Tu za jednu noc sme platili 26,- €. (59.352419, 24.915110). Kemp odporúčam ! Krásne miesto blízko k Talinu.







utorok, 30. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (7.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 7. – PIATOK
Odchod z kempu o 9.30 n.č., smer Pärnu, okolo mora. Niekde v strede medzi Rigou a Pärnu je hneď pri ceste odpočívadlo s výhliadkou na more. Tu je to pravé miesto na kávičku a keksík. Pláž krásna, prázdna, až na pár okoloidúcich ako sme my. Zastavuje tu veľa áut, aj češi na dvoch karavanoch, idú až z Fínska. Ujo milý a ukecaný nám odporúča Helsinky, boli tam aj s autami.
Po kávičke a fotení ideme ďalej, neskôr ešte nákup v RIMI obchoďáku a tankovanie:
36,96 l = 36,37 € (0,98 €/l), tachometer – 142.483 km.
O cca 13.00 n.č. prechod hraníc s Estónskom. Pekné nové vyasfaltované cesty, a prekvapkanie – Automúzeum ! No samozrejme, že stojíme. Súkromné múzeum plné krásnych socialistických mašín. Červené laná oddeľovali zvedavcov od áut ako sú Moskviče, Volgy, Lady, Pobedy, Žiguláky, Čajka, ale aj taxi Opel, Volvo, Rambler a nejaký američan. Krásne vzdušné, presvetlené múzeum, čistučké plné nablýskaných veteránov má určite dobrého majiteľa. Takéto niečo by sme chceli aj my mať.

Podľa googlu je ešte po ceste Kohila, ďalší chrám pravoslávnej cirkvi. Taktiež veľmi pekný.
Po cestách s hustými borovicami lemujúcimi jej kraje, miešajúcimi sa s brezami (jedna báseň) sa začína oblasť patriaca hlavnému mestu. Pribúdajú budovy, autá, semafory, je cca 17.30  n.č. a my vstupujeme do Talinu. Na googly nájdený Talin City Camp existuje, super. A na tú srandu je to ten kemp, čo spomínal ten čech na odpočívadle. Za nejakým hotelom, na asfaltovej ploche. My ostávame, Julo s Alicou to skúsia niekde v okolí mimo kempu- Ráno sa stretneme.
Ešte večer vybehneme len my dvaja na bicykloch do mesta zistiť cenu trajektu do Helsiniek, máme vážny záujem. Bohužiaľ, na terminály sme zistili, že je to také zložité, že sa nám to teraz nechce a neoplatí. Pani v hale za okienkom je taká „milá“, že nás znechutila a nemáme energiu hľadať a zisťovať, hlavne už nemáme kde, je veľa hodín. Ale našli sme tu v prístave pri termináloch parkoviská, kde v pohode zaparkujeme s karavanom, a dokonca za 6 € na celý deň (aj noc).

Po návrate do kempu jednému karavanistovi konečne prestal hučať alarm na aute (asi po piatich hodinách). Konečne ticho, dobrú noc.
Deväť hodín večer, všade svetlo ako u nás poobede o piatej.





Palubný denník karavanistu (6.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 6. – ŠTVRTOK
*Riga*
Vstávame o 8.00 n.č., do mesta ideme cez tú dieru v plote, ako nám poradili Česi v kempe. Tá diera je hlavná brána. Prejdeme cez ultra veterný most cez rieku Daugavu (čiapka, kapucňa na hlavu) a ideme vpravo, do starého mesta. 
Je tu toho viac na pozeranie: Dom čiernych hláv, Bazilika sv.Petra, Evanjelická katedrála – Rižský dóm, Pamätník slobody, Pravoslávna katedrála Kristovho narodenia, Traja bratia (3 domy), Cat house, Námestie Dome, ... a kopa obchodíkov so suvenírmi- typickými matrioškami, ale aj zeurópštenými magnetkami a snežítkami, a zase ten jantár. Milión päť zámkov na moste v parku,  divadlá a dvere, a zase dvere, slovenské veľvyslanectvo, a zase dvere,...

Vraj je v Rige veľa parkov - ak sú také krásne, ako tento tu pri Pamätníku slobody, tak klobúk dolu. Jazierka, fontány, sochy, kvety, loďky a holuby. Tu sme si (a nielen my) pozreli prehliadku stráže priamo pod  monumentom slobody, chlapci kráčali ako natiahnutý kľúčikom a ladili,  jeden ako druhý, nezakopli. Monument slobody - bol postavený v rokoch 1931-5 z príspevkov občanov, ako symbol slobodného a nezávislého štátu. Dievčina na vrchole sochy, zvaná Milda, drží 3 hviezdy symbolizujúce tri lotyšské historické regióny. (dočítala som sa). 

Námestíčka s kaviarničkami a kvetinovými záhonmi, množstvo muškátov, uličky plné ľudí sa striedali s tými pustými, vyľudnenými. Darmo, je pracovný deň a všetci slušní ľudia sú v práci, len my sa tu flákame. Ale krásne sa flákame.

No aj toto sa musí uzavrieť, a tak naspäť dobre vyfúkaní Lotyšským severským vetrom prechádzame ponad rieku, nebezpečne širokú a zvláštne špinavú, žltú (alebo železitú ?) smerujúcu ešte kúsok na sever, kde sa vlieva do Baltického mora.

 Po návrate do kempu sme s Julom ešte išli fotiť starého veterána a domy v okolí, domy typicky ruské, drevené, ale aj tie s falošnou omietkou.






nedeľa, 21. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (5.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 5. – STREDA
Vstávame o 8.00 n.č., ešte odskočiť k moru s Milošom pre piesok. Z každej dovolenky si donesiem piesok z pláže, tak aj tu musím. Odchádzame o 10-tej n.č. Ešte tu niekde nablízku tankujeme:
62,02 l = 61,03 € (0,984€/l), tachometer: 142.140 km
Pokračujeme na sever, cesty sú zase v štádiu stavby, už stojím na ďalšom semafore a zelená nie a nie naskočiť. Bodaj by nie, keď semafor je v studni (už tretí ? štvrtý ?).
Príroda je tak krásna, že len ruské filmy z letnej Sibíri by to popísali. Skúsim. Rovná a široká štrková cesta lemovaná vysokými borovicami, kúsok od cesty elektrické stĺpy oddeľujú prašnú cestu od voňavého zeleného lesa. Borovice až po nebo lákajú svojou čistotou a vôňou. Nádhera. „Ideme na hríby ?“ – otázka do vysielačky pre posádku druhého karavanu. „Môžeme. Práve sme to mali na mysli.“  Ale miesto hríbov sme nazbierali plné misky čučoriedok. Moje prvé čučoriedky v živote! (načase v mojom veku). Tak sme sa nimi „nadžgali“ - doslova. Bolo ich toľko, že sa nedalo odísť, ako kedysi, ako Alica pred mnohými rokmi u nich doma v Poľsku. Čupeli sme v tráve a hltali a hltali. A za nechtami len fialová farba tejto vitamínovej bomby.

Po asi hodine vyrážame ďalej. Za jednou atrakciou.

*Irbene*
Predstavte si maličkú piesočnatú púšť uprostred borovicového lesa. A tu medzi stromami trčí obrovský (!), opakujem obrovský satelit. Presnejšie, je to parabolický rádio teleskop. Je najväčší v severnej Európe. 



Wikipédia hovorí, že táto oblasť bola založená ešte v roku 1974 sovietskou armádou a tento teleskop o výške 32 metrov bol až do roku 1993 tajný. Bol spolu s dvomi ďalšími ďalekohľadmi používaný ako komunikačné centrum a fungoval pravdepodobne pre KGB počas studenej vojny, ako odpočúvacie zariadenie na špehovanie komunikácie Európy a USA. Teraz ho postupne reštauruje Lotyšská akadémia vied  a je to vlastne „Ventspils Medzinárodné rádio-astrologické centrum“.
Po ceste nás tak trocha prepadla únava, tak zastavujeme uvariť si kávu pri menšom zámku „Jaunmoku pils“. Pár fotiek a ide sa ďalej.

O cca 16.45 vchádzame do Rigy. Podľa maps.google máme nájdený Riga City Camping. Je to kemp v areály výstaviska, dosť plný, lebo je menší. Ale čistý, pekný, s karavanmi zo všetkých okolitých štátov. GPS: 56.956308, 24.077485

Cena 50,- € / karavan, elektrika, 4 osoby, 2 noci




streda, 17. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (4.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 4. – UTOROK
Vstávame o 7:00 nášho času, ideme sa pozrieť na vežu zámku. Odtiaľ je pekný výhľad na okolie, a aj na rieku Nehmen. Priamo pod zámkom je aj krásny rybník. Opúšťame túto pokojnú a tichú štvrť a ideme na ďalšie google.maps miesto – Szawle, alebo aj zložitejšie – Šiauliai.
občas sa dosť zle prechádzalo okolo stavebných strojov, bolo to LTT

*Šiauliai*
56.015134, 23.41548
Hovorovo Šavle, alebo nejako podobne. Toto veľmi zaujímavé a až príliš navštevované miesto je pomerne mladým pamätníkom, v porovnaní s ostatnými navštívenými bodmi našej expedície.
Vraj na protest proti komunistickému režimu a ich manierom sem začali ľudia nosiť kríže v rámci cirkevných stretnutí. Tomuto miestu sa hovorí Hora krížov, ale v skutočnosti je to len kopec, možno to hora skôr znamená kopa, ale pochybujem.
Tento zvyk nosenia sem krížov trvá doteraz. Prinesiete si kríž, alebo si ho tu kúpite, a môžete ho tu položiť, zapichnúť, oprieť, a môžete na ňom nechať aj odkaz, spomienku, slovo, na niekoho blízkeho, alebo len tak, ako modlitbu za seba, svoju rodinu, niekoho známeho či neznámeho.
Na prvý pohľad je to ako smetisko krížov, lebo je ich tu nenormálne veľa a mám nutkanie povedať - už dosť, už stačí. Ale asi je to skôr miesto, kde ľudia prinesú svoje trápenie, svoj smútok za niekým blízkym, svoje spomienky a dúfajú, že sa im uľaví, že takto pozdravia toho svojho, ktorí je už tam hore. Medzi krížmi sú chodníčky, schodíky, uličky, kríže, obrázky svätých, ružence a stále ich pribúda. Je to miesto, kde máte zmiešané pocity. Ale úcta k ľuďom, čo toto vytvorili ostáva.

Tu niekde v Šiauliaí začína prehľad tých najkrajších šperkov z jantáru. Od náhrdelníkov, náramkov, náušníc a brošní, cez prívesky na krk, kľúče, mobily. Sú nimi olepené magnetky, obrazy, pohľadnice, sú z nich stromčeky šťastia, šperkovničky. Sú tu na každom mieste a oni sú na túto surovinu, či skôr nerast, veľmi hrdí. Jantár má svoju povesť, svoj príbeh. Nielen v Litve, ale aj v Lotyšsku, v Estónsku je ho veľa. Na každom kroku, v každom obchodíku vám ho núkajú ako niečo národné, jedinečné.
Do Šiauliaí na Horu krížov sme prišli okolo obeda, tak sa tu už turistami hemžilo. Odchádzame o 13.00 n.č., smer Palanga. Prestávka na obed a s plnším žalúdkom sa aj náš pohľad na cesty zlepšuje. No v skutočnosti sa tie cesty ozaj zlepšujú (postupne). Pred Šiauliaí boli na ceste každú chvíľu semafory, cesty sa budujú, jazdilo sa len po jednej polovici a nekonečné semafory to dávali do poriadku. Tu je to už lepšie.
Prišla ďalšia zmena v programe cesty. Naše posádky sa dohodli, že nejdeme na polostrov Nida a do Klaipedy - škoda, chcela som vidieť Ruské hranice zblízka. Takže cez Palangu na sever, o 16.40 n.č. prechod hraníc s Lotyšskom. Nákup v obchoďáku a ďalšie miesto našej plánovanej návštevy.



*Liepaja*
  Toto mesto, kedysi bohato obsadené Rusmi (pardon Sovietmi), malo jednu významnú úlohu. Bola tu námorná základňa sovietskeho námorníctva, uzavretý prístav a  sklad nukleárnych zbraní. Aj keď sa  v rokoch 1991 – 2000 veľa Rusov vysťahovalo, stále ich tu je dosť a v meste nie je problém sa dohovoriť po rusky. Ochotne nám ukázali cestu k Bazilike sv. Nikolaja.
Toto bola asi najkrajšia bazilika, akú sme počas dovolenky videli. Vyrovná sa tým v Moskve a v Petrohrade. Má päť menších plus jednu veľkú pozlátenú kupolovitú strechu (neviem ako sa nazýva takáto cibuľovitá strecha). Bazilika je obstavaná typickými komunistickými bytovkami, takže stojíte oproti nej, obzriete sa a vysoká tráva po kolená a Rusi v oknách bytoviek. Niektoré sú dosť zničené, ale vyzerá to, že ich začínajú opravovať. Snáď sa im to podarí.
odtiaľto sme fotili baziliku

Do baziliky sme sa nedostali, neviem ako často býva otvorená, ale na nete som videla aj fotky zvnútra, takže asi niekedy predsa len býva.
56.552919, 21.010865

Necelých 50 km odtiaľ sme si našli kemp na prespanie. Pavilosta: 56.888031, 21.170101
Kemp je pod nejakým vysielačom, ale na pláži - teda pláž je za dunou. Vedľa nás sa vlieva do mora riečka, či kanál, na ktorej kotvia malé motorové lode. Je tu príjemne.
To by nebola dovolenka bez západu slnka, tu je to priam ideálne, mesiac je v splne a pri jeho vykúkaní z horizontu mal až hororový výzor. Bol obrovský, oranžový a fľakatý. Ale vyššie už chytil normálnu farbu. Asi mu klesla teplota.






nedeľa, 14. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (3.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 3. - PONDELOK
Vstávame o 7.30, WC, teplá sprcha.
Ešte raz vybehneme na miesta kde sme mali už večer málo svetla na fotenie. Teda vybehneme, nie všetci, len ja a Julo, najväčší fotiči.
Vyplatíme kemp – 60 Zlt (15,-€) a odchádzame smer Gizycko.

*Mazury*
O cca 11-tej sme v dorazili a našli parkovanie v kempe v prístave, medzi malými jachtami, plachetnicami. Pri káve prečkáme zhoršené počasie a dážď. Našťastie krátky, ale aspoň môžem uchmatnúť pár podpivníkov pre jednu vášnivú zberateľku. Niekedy neviem, či som na dovolenke, alebo na zberacom zájazde, lebo mám stále na mysli podpivníky, magnetky, piesok, kamienky, šálky a podobné somarinky.
Takže dážď ustal, trošku si to tu omrkneme a ideme ďalej. O 12.30 vyrážame smer Suwalki. 14.20 sme takmer na hraniciach a tam sa valí kamión za kamiónom. Asi tam majú hniezdo.
Za hranicou tankujeme lacnejšie: 39,09 l = 37,76 € (0,966 €/l), tachometer: 141.529 km.
Obišli sme Rusov, trasa Kalvarija – Mariampole – Zapyškis


*Zapyškis*
Krásny starý kostol na konci dediny, vpravo pri rieke Nemen. Kostol z červených tehál je na veľkej zelenej lúke, čakajúci na fotografov. Jeho steny, tehlička po tehličke naukladané až k nebu tu smutne stoja, ako keby mu utiekla zvonica. Fakt, je to ako keby urezané, aj keď stena je ukončená falošnými okennými výklenkami, stále si to žiada ukončiť túto časť kostola gotickou vežou. Je to kostol, okolo ktorého sa nedá po ceste prejsť a nevšimnúť si ho. Veľaz nich je schovaných za stromami, budovami, alebo sú na kopci, ale tento je tak umiestnený, že : „Aha! tu som! Odfoť ma!“

Táto krajina je jedna veľká doska, a asi aj celá Litva, neviem. No tu okolo Kaunasu určite. Pri Zapyškis sa našiel aj kopec, teda kúsok za ním, ale len nízky, taký pár metrov vysoký. Máme namierené smer Vilkijos, no zisťujeme, že tu neni cez rieku most, ale kompa. Ale funguje. Máme ďalší zážitok.



  Fotíme  kostol vo Vilkijos a pokračujeme na ďalšie „maps.google“ miesto:

*Raudoné*
Sme pri zámku a zisťujeme, že je tu dosť veľké (pre nás) a tiché parkovisko na prespanie. Tu, medzi zámockým parkom a zámkom, no a Julko s Alicou rozhodli a my sme  jednohlasne odsúhlasili, že ostávame. Tak rýchlo pivko a frťana, no a už nemôžeme odísť. Na dnes už aj tak stačilo.
Kaštieľ, či zámok je zase v tom tehličkovom štýle. Majú, alebo teda mali ho v minulosti dosť obľúbený. A mne sa tento štýl veľmi páči. GPS: 55.096809, 23.130473

Teraz je v kaštieli, myslím, nejaká škola, ale samotná budova patrí súkromnej osobe, dedičke, či skôr potomkovi po vtedajších majiteľoch. Je krásne udržiavaný, so záhonom kvetov a veľmi čistým upraveným okolím.

Ďalšie dôležité zistenie, objav na dnes: je tu o hodinu viac.