Stránky

streda, 26. októbra 2016

Palubný denník karavanistu (1.) Taliansko

Predĺžený víkend Taliansko 2016

Díky bohu za každý štátny sviatok, ktorý pomôže predĺžiť víkend.
Tento rok to tak celkom pekne padlo, že 15.september bol vo štvrtok, takže jeden deň dovolenky v piatok to krásne natiahol. Treba si predĺžiť leto a keďže sme sa tento rok v mori nekúpali, tak aspoň teraz sa namočíme (dúfam).
Deň 1. – STREDA
No keďže niekto na tie dôchodky musí robiť, tak dnes sme ešte boli v práci. Od víkendu som stále po troškách balila, takže už asi okrem paplónov a nejakej tej drogérie mám v karavane všetko (zubné kefky sú tam celoročne).
Takže vyrážame o 17.30, keď už nám ozaj „padla“ a tak by sme mali stihnúť ešte pekný kus cesty.
Tankujeme: 54,51 l = 58,33 € (1,07 €/l), stav tachometra 145.624 km.
O 20.00 sme v Hamuliakove, kde nakladáme jedného čierneho pasažiera – Diankinho Kubka. Cez Bratislavu po Rakúskej diaľnici ďalej popod Viedeň na Graz až do Griffenu. Máme za sebou cca 470 km, toto miesto sme vybrali pre lacnejšiu naftu a už predtým sme tu stáli, takže to tu trošku poznáme. Na parkovisku za pumpou (nie pri pumpe), kde by sme podľa dopravnej značky nemali stáť sa zakempujeme, veď do rána tu nebude nikto potrebovať parkovať.


Deň 2. – ŠTVRTOK
Vstávame o 8.00, tankovanie 45,30 l = 46,16 € (1,019€/l), tachometer 146.095 km.
Pokračujeme v ceste smer Triest, nejdeme cez Slovinsko, ale na Villach, Gemonu a dole Duino a Sistiana.


Taliansko je krajina, ktorá ukazuje umenie stavebnej cestnej architektúry diaľnic a tunelov. Myslím, že naši cestný stavbári by sem mali prísť na školenie, aby vedeli ako sa stavia tak, aby stavby boli trvácne. Potom by nemuseli každý mesiac tunel zatvárať a robiť v ňom neviem aké kontroly a opravy. Mali by sme tunel pod Strečnom a bol by rovnako krásny ako sú tieto Talianske. U nás diaľnice zohyzdňujú prírodu, tu akosi splývajú a vôbec, fungujú skôr  na exkurziu ich krajiny.
Príroda Alpských kopcov, to sú ostré vrcholy so štrkovými vodopádmi čakajúcimi na topiaci sa sneh. Gýčovo tyrkisové rieky, akoby umelo zafarbené pre oči cudzincov. Krištáľovo čistá voda pretínajúca kopce a diaľnice, ktoré robia diery v horách v perfektne zorganizovaných tuneloch.

O cca 13-tej príchod do kempu, ktorý sme si nejakým spôsobom vygooglili. Je pekný, len má jednu maličkú chybičku, je na útese nad morom. Takže výhľad na more je dokonalý, dole sa ide vláčikom za 10 minút, alebo peši za nejakých 20-25 minút. My sme si vybrali vláčik (samozrejme). Okúpali sme sa, teda ja nie, nemala potrebnú teplotu, ale ostatní sa namočili. Keď sme si uvedomili, že vláčik naspäť odchádza za 10 minút, nechcelo sa nám rýchlo baliť, povedali sme si, že pôjdeme peši. Keď vláčik odišiel, uvedomili sme si, že sa nejako moc zamračilo. Tak teda balíme a radšej pôjdeme. Kým sme vyšli hore, chytal sa vietor, pridávame do kroku a čím sme boli bližšie ku kempu fúkal viac a začína popŕchať. Kopneme do vrtule. Lejak sa spustil v momente keď sme zavreli strešné okná na karavane. Ešte poschovávame veci spred karavanu a už sa len pozeráme ako dážď silnie. Ostáva nám čakať kedy prestane pršať, čakáme, čakáme a nič.