Palubný denník karavanistu (14.) - NÓRSKO

Deň 14. – PIATOK – Göteborg.
Z kempu sme odišli o štvrť na desať. Pokúšali sme sa natankovať v meste, ale stála tam cisterna, tak sa nedalo natankovať viac ako 1,5-2 litre. To isté sa stalo aj Julkovi zhruba pol hodinu pred nami. Smerom na západ sme už asi po pol hodine prechádzali Švédske hranice. Bohužiaľ sme nevideli ani jedného losa, ani soba (asi ich Santa Klaus zavrel do chlieva), tak sme pokračovali do Göteborgu.

Göteborg.

Prvý cieľ bola botanické záhrada. Priznám sa, že toto mesto som nemala nejako extra pripravené na exkurziu. Chcela som vidieť prístav so starými loďami, ale keď som videla to rozkopané mesto a množstvo presmerovaní a odbočiek, bola som rada, že sme sa vlastne nestratili. Bola som rada, že sme našli aspoň tú botanickú, a že to nedopadne ako v Maďarsku alebo Rumunsku, a že budú mať otvorené. Dopadlo to lepšie než som čakala. Do záhrady bol vstup voľný, platilo sa len priamo do skleníku. A v ňom sme teda vydržali dosť dlho, lebo všetky tie tropické rastliny, ale hlavne kaktusová časť boli špičkovo zariadené. Bolo to tak krásne naaranžované, že ani tá nenormálna horúčava pod tým sklom ma neodradila. Konečne záhrada, kde bolo vidieť, že sa tu niečo deje. Boli tu zamestnanci čo trhali burinu z bylinkovej záhrady, trávička bola pokosená, všetko tip-top. Len tá pani, čo v tom najväčšom slnku polievala tie obrovské kaktusy ma nasr.....  Veď ich spáli !!!

Plánovanie mesta som odflákala. Chcela som vidieť niečo, kam sme sa vôbec nedostali. S tým som moc nerátala, iné súradnice v meste som nemala a nevedela som o ničom, čo by sa tu dalo popozerať. Tak sme skúsili na blink hľadať historické centrum. Dosť sme sa nachodili, videli sme síce starú architektúru švédskych vysokých domov, krásny farebný kostol - „Oscar Frederiks kyrka“ na kopci. Išli sme cez tržnicu, kde predávali morské plody, bola na brehu jedného z kanálov. Veľká časť mesta je sústava uličiek plaziacich sa na kopcoch. Prídete na križovatku a určite aspoň 1-2 cesty idú hore, alebo dolu kopcom. Niekde tam dole sa tie uličky stretnú a tam niekde je prístav, kanále. Ale nejaký krásny stred, nejaké dôležité historické námestíčko sme nenašli.  Mesto má svoj štýl, je to prístavné mesto, ktoré nie je pri mori. Je v zálive rieky ktorá sa do mora vlieva. Pre mesto sú typické modré električky, môžete si tu kúpiť aj takúto magnetku. 

Okolo 18-tej sme si spravili neskorý obed, alebo ako tomu už my hovoríme – obedovečeru. Pauzu sme si dal ešte 175 km pred Malmo, kúsok od Falkenbergu. Na odpočívadle sa zastavila posádka starého auta, veterána a majiteľ sa pochválil, že ide na stretnutie. Tu vedľa, vo Falkenbergu je stretnutie amerických veteránov (áut, nie vojnových). Bývajú tam aj iné autá, ale vraj je to hlavne o amerikách. Takže sa nám neplánovane obohatil program. 

Falkenberg.

Z kruhového objazdu smer Falkenberg. Tu nás už organizátori usmernili na parkovisko pri športovej hale. Ďalej sa ísť nedá, tam sa už koná stretnutie. Tak sme peši prešli ku križovatke – kruhovému objazdu, kde to už frčalo. Točili sa tu autá ako z pravej Ameriky -  starej Elvisovskej éry a všetky roky okolo toho. Nemám rada americké veterány, ani nikto z našej rodiny, ale vidieť ich takto pokope, a ľudí tak štýlovo oblečených... paráda. Boli tu autá v perfektnom, dokonalom stave, s krásnym lakom, prvotriednym chrómovaním, ale aj autá v stave ako by ich doviezli z vrakoviska a spojazdnili. Ale aj na tých sme sa bavili, malo to štýl. Medzi amerikami sa našlo aj dosť európskych áut. Prevažne VW a Volvo. Boli tu dokonca aj také staré autá, akých sme niekoľko videli v Bastnas na pohrebisku áut. Posádky vozidiel boli prevažne ... opité. No nech nekrivdím, rozdelila by som to na dve skupiny. Jedna skupina mala krásne naleštené skutočné veterány, s vysokou hodnotou a sedeli v nich pekne oblečení ľudia (prevažne starší manželia) s decentným správaním a hrdosťou v očiach. Druhá skupina (85% účastníkov) boli mladí (alebo skôr mladší a v strednom veku), štýlovo oblečení v americkej móde Elvisovských rokov. Takže: dámy - mačacie okuliare, šatky v natočených vlasoch a pestré šaty. Chlapi - bokombrady, farebné košele, vylízané vlasy a rock-and-roll-ové okuliare. Veľmi hlasno im hrala tá typická hudba a väčšia časť posádky bola opitá. Niektorí menej, niektorí viac, niekto až tak, že na kruháči vypadol z auta. Neviem z čoho pozostávalo toto stretnutie, ale my sme sa zúčastnili tejto (u nás sa hovorí) spanilej jazdy, alebo prehliadky účastníkov. Trasa bola taká, že bol centrálny kruhový objazd a ako autá chodili, tak na každom výjazde odbočili a tam niekde na konci, po možno aj 1-2 kilometroch sa otočili (možno na ďalšom kruháči) a išli naspäť. Ale tá cesta bola taká dlhá a upchatá, a jazda taká pomalá, že my sme asi až po 1,5 hodine videli znova autá, čo na začiatku. V každom prípade to bol zážitok, bolo super to vidieť. U nás také zrazy asi nebývajú, bolo tu okolo 3-4 tisíc áut (áno, rátali sa na tisíce a býva to každoročne). Niekto prišiel ukázať svoju poctivú prácu – renováciu a krásneho koníčka, niekto sa prišiel ukázať ako zábava, ako šou, ako hlučná partia s fľaškami v rukách. 

Spali sme pri spomínanej športovej hale, už tu bolo pár karavanov. Zrejme sa na toto stretnutie prišli pozrieť viacerí turisti a ráno sa podobne ako my poberú ďalej.