Deň 18. – UTOROK – Smer Wroclaw
Na tachometri svieti 158.235 km a my vyrážame so smútkom v očiach na Poľské hranice, vzdialené zhruba 100 km. Bohužiaľ, čas vypršal, peňaženky vyprázdnili, treba ísť domov a do práce. Ale pred tým ešte menšia zastávka v Poľsku u Aliciných príbuzných. O pol dvanástej sme prekročili, či skôr prekolesovali hraničnú čiaru a za zloté sme natankovali. Už "len" nejakých 250 kilometrov a sme u nich. Ako na každej dovolenke na spiatočnej ceste, aj tu sa dostávame do zapchatej diaľnice, niekde ďaleko pred nami je havária. Tak, ako keď sme sa vracali z Belgicka bola pred Brnom, a keď sme išli z Rumunska tak pred Zlatými Moravcami. Tu je to horšie o to, že nevieme vôbec čo sa stalo. Veľa áut sa otáča a ide naspäť, po dlhšej chvíli sa posúvame. Hurá, asi sú práce na ceste a už sa to pohlo. Lenže v skutočnosti sa to pohlo len o tie miesta z ktorých sa otočili autá. Po zaváhaní, či sa otočíme aj my, som zasa "zneužila" firemný mobil a googlila som dopravný servis Poľska. Tak sme sa dozvedeli, že diaľnica je v týchto miestach absolútne neprejazdná pre autohaváriu. Tak je rozhodnuté, ideme naspäť a hľadáme obchádzku. Húf áut napovedá, že obchádzame správne. Pred Wroclawou ešte stojíme v Biedronke, najlepších a najlacnejších poľských potravinách (kupujeme ako zadarmo). Obec Psary je nad Wroclawou a práve tu nás čakajú s večerou. Je zbytočné hovoriť o pohostinnosti a milosti týchto ľudí, pretože keby ste poznali Julkovcov, teda Alicu a Julka čo boli s nami aj v Estónskum, aj teraz v Nórsku, tak nepochybujete o ich príbuzných. Asi by aj z posledného dali. Hostina ako sa patrí, do prasknutia, ale zdravo. Spíme pred ich domom v karavane. Kto nemá karavan nepochopí, keď karavanista odmietne ponuku na nocľah v dome. My sa v tom našom bydlíku vyspíme veľmi dobre. Tak dobrú noc.
Deň 19. – STREDA – Koniec - Vége - Ende - Finish - The End - Kонец
O pol jedenástej, po výdatných raňajkách sa lúčime (zabudli sme si u nich zubné kefky s pastou). Prší, a dosť silno. Keby nepršalo tak ideme pozrieť mesto. Wroclaw je vraj tiež krásna. Tak sme sa tu len previezli mestom, ešte tu natankujeme a smer Čechy, Čadca a po diaľnici domov. Najhorší úsek bol za Svrčinovcom. Cesta do Čadce zapchatá a je to na nervy.
Domov sme prišli okolo siedmej.
BILANCIA:
prešli sme 5 700 km
dali sme 6 štátov
videli sme 26 zaujímavých miest, z toho 6 vodopádov a 3 jazyky ľadovca
spravili sme 4 700 fotiek
To najdôležitejšie: dovolenka nás vyšla 2 250,-€, po prepočítaní to vychádza 220,-€ na osobu a týždeň. A to do toho zahŕňam všetko: naftu, kempy, trajekty, stravu, vstupenky, dokonca aj suveniry. Z celkovej sumy sme za naftu dali 840,-€. Za kempy to bolo 214,-€. Trajekty nás vyšli 689,-€ (220,- do Nórska, 167,- v rámci Nórska, 136,- z Dánska do Nemecka).
Ale to, čo sme videli je na nezaplatenie. Takže za dva roky sa vidíme v Nórsku, zas o kúsok severnejšie.
Ak ste vydržali čítať až do konca, tak tu je aj album s fotkami:
1.časť:
I.časť fotiek - tu klikni
2.časť:
II.časť fotiek - tu klikni
Na tachometri svieti 158.235 km a my vyrážame so smútkom v očiach na Poľské hranice, vzdialené zhruba 100 km. Bohužiaľ, čas vypršal, peňaženky vyprázdnili, treba ísť domov a do práce. Ale pred tým ešte menšia zastávka v Poľsku u Aliciných príbuzných. O pol dvanástej sme prekročili, či skôr prekolesovali hraničnú čiaru a za zloté sme natankovali. Už "len" nejakých 250 kilometrov a sme u nich. Ako na každej dovolenke na spiatočnej ceste, aj tu sa dostávame do zapchatej diaľnice, niekde ďaleko pred nami je havária. Tak, ako keď sme sa vracali z Belgicka bola pred Brnom, a keď sme išli z Rumunska tak pred Zlatými Moravcami. Tu je to horšie o to, že nevieme vôbec čo sa stalo. Veľa áut sa otáča a ide naspäť, po dlhšej chvíli sa posúvame. Hurá, asi sú práce na ceste a už sa to pohlo. Lenže v skutočnosti sa to pohlo len o tie miesta z ktorých sa otočili autá. Po zaváhaní, či sa otočíme aj my, som zasa "zneužila" firemný mobil a googlila som dopravný servis Poľska. Tak sme sa dozvedeli, že diaľnica je v týchto miestach absolútne neprejazdná pre autohaváriu. Tak je rozhodnuté, ideme naspäť a hľadáme obchádzku. Húf áut napovedá, že obchádzame správne. Pred Wroclawou ešte stojíme v Biedronke, najlepších a najlacnejších poľských potravinách (kupujeme ako zadarmo). Obec Psary je nad Wroclawou a práve tu nás čakajú s večerou. Je zbytočné hovoriť o pohostinnosti a milosti týchto ľudí, pretože keby ste poznali Julkovcov, teda Alicu a Julka čo boli s nami aj v Estónskum, aj teraz v Nórsku, tak nepochybujete o ich príbuzných. Asi by aj z posledného dali. Hostina ako sa patrí, do prasknutia, ale zdravo. Spíme pred ich domom v karavane. Kto nemá karavan nepochopí, keď karavanista odmietne ponuku na nocľah v dome. My sa v tom našom bydlíku vyspíme veľmi dobre. Tak dobrú noc.
Deň 19. – STREDA – Koniec - Vége - Ende - Finish - The End - Kонец
O pol jedenástej, po výdatných raňajkách sa lúčime (zabudli sme si u nich zubné kefky s pastou). Prší, a dosť silno. Keby nepršalo tak ideme pozrieť mesto. Wroclaw je vraj tiež krásna. Tak sme sa tu len previezli mestom, ešte tu natankujeme a smer Čechy, Čadca a po diaľnici domov. Najhorší úsek bol za Svrčinovcom. Cesta do Čadce zapchatá a je to na nervy.
Domov sme prišli okolo siedmej.
BILANCIA:
prešli sme 5 700 km
dali sme 6 štátov
videli sme 26 zaujímavých miest, z toho 6 vodopádov a 3 jazyky ľadovca
spravili sme 4 700 fotiek
To najdôležitejšie: dovolenka nás vyšla 2 250,-€, po prepočítaní to vychádza 220,-€ na osobu a týždeň. A to do toho zahŕňam všetko: naftu, kempy, trajekty, stravu, vstupenky, dokonca aj suveniry. Z celkovej sumy sme za naftu dali 840,-€. Za kempy to bolo 214,-€. Trajekty nás vyšli 689,-€ (220,- do Nórska, 167,- v rámci Nórska, 136,- z Dánska do Nemecka).
Ale to, čo sme videli je na nezaplatenie. Takže za dva roky sa vidíme v Nórsku, zas o kúsok severnejšie.
Ak ste vydržali čítať až do konca, tak tu je aj album s fotkami:
1.časť:
I.časť fotiek - tu klikni
2.časť:
II.časť fotiek - tu klikni
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára