tag:blogger.com,1999:blog-1635604657294034532024-03-24T16:33:04.686-07:00it´s my life...fotky, správy z ciest...liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.comBlogger208125tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-64513577217373335152023-10-19T11:59:00.005-07:002023-10-19T11:59:33.697-07:00Palubný denník karavanistu (9.) - RUMUNSKO<p><span style="font-family: inherit;"> <u>Deň 9. – SOBOTA</u></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;">Dnešok je dňom návratu. Takže vám moc toho zaujímavého už
nenapíšem. Z kempu sme vyrazili o pol ôsmej rumunského času. Snažili
sme sa zavčasu, pretože na hraniciach do Maďarska sa tu vždy stojí a dosť dlho.
Dnes je sobota (caríja jucha-chá) a na hraniciach by malo byť menej
pracujúcich ľudí. BINGO! Rekord. Čakali sme len 25 minút. Sme v Maďarsku a
„užívame“ si ich cesty. Máme zaplatenú aj diaľnicu, no navigácia nám ponúkla
cestu mimo nej. Neskoro som si to všimla, tak teraz hľadáme nejakú skratku k nej,
lebo toto sú cesty nie len o zuby, ale aj o zubnú protézu. Ľudia, ak
si myslíte, že u nás sú zlé cesty, tak sa choďte povoziť sem. Rumuni nás v tomto
všetkých predbehli. Áno, aj nás, aj Maďarov. Viem, v Rumunsku sú aj tie
hrozné, otrasné, šotoliny, cesty dvadsiatej deviatej triedy a tie ešte
horšie, no tie hlavné, po ktorých chodia bežné autá medzi mestami (nie medzi
dvomi koncami sveta), tak tie sú pekné a hladké. A nehovorím o diaľniciach.
To je neporovnateľné. A v jednom som si istá. Rumunsko nás za chvíľu
predbehne aj v mnohých ďalších veciach, a nebude to trvať dlho. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;">Po zhruba piatich hodinách prekračujeme hranice so
Slovenskom. Vitaj doma. Prechádzaš most cez Dunaj prekročenou rýchlosťou a zrazu
oproti tebe niekto v krikľavo zelenom oblečení stojí, bliká a niečím mieri
na teba. Hádajte kto to bol! Dupneš na brzdu a nenápadne pokračuješ v jazde.
No kto to bol? Áno, máte pravdu! To si asi 60-ročná cyklistka v reflexnom tričku
fotila most cez rieku. Pred druhou hodinou sme už doma vo Vrbovom. Tachometer
ukazuje že sme prešli 2676 kilometrov. Za 9 dní sme minuli približne 600,-€
vrátane nafty, kempov, diaľnic, potravín a vstupeniek. V kempe sme
spali len 4x. Na fotky to bolo tentokrát chudobnejšie, máme ich len necelých
900, no zasa viac video záberov z kamery a drona, takže na spracovaní
videa to bude ťažká práca. Sme spokojní. Aj keď sme našu dovolenku museli
oproti plánu skrátiť o pár dní, aj tak sme videli dohromady 19 zaujímavých
miest a objektov. Už teraz viem kam pôjdeme nabudúce. </span><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiS9VOPFdXMl26axRAYMhVNaP0NaSFMd-XGDcYaIuXp0N5zjozrTQxzQNwhmOdfF0gv54-HXjMpvqKhJFpNCpahwAs1Ujg3JWckF-LSHTOiyOVXnjqcBhPS9vKtHjvXg62-S8Cq4hlKm1jIaeDnr5GaM5JvCkl_tFIXk71yf4mnlJ9O38gegZuX-pUG6w/s1472/48.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1268" data-original-width="1472" height="552" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiS9VOPFdXMl26axRAYMhVNaP0NaSFMd-XGDcYaIuXp0N5zjozrTQxzQNwhmOdfF0gv54-HXjMpvqKhJFpNCpahwAs1Ujg3JWckF-LSHTOiyOVXnjqcBhPS9vKtHjvXg62-S8Cq4hlKm1jIaeDnr5GaM5JvCkl_tFIXk71yf4mnlJ9O38gegZuX-pUG6w/w640-h552/48.jpg" width="640" /></a></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-9765258193645591872023-10-19T11:21:00.001-07:002023-10-19T11:21:29.951-07:00Palubný denník karavanistu (8.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň 8. – PIATOK</u></p>
<p class="MsoNormal">Po raňajkách sme pred deviatou vyštartovali z kempu
severným smerom na Targu Mures a Sovata po ceste číslo 13. Sú tu celkom
pekné cesty a dobre že sú také široké, môže sa predbiehať aj cez plnú
čiaru. Takto koncom našej jazdy musím skonštatovať tri dôležité poznatky, tri
najsmutnejšie veci: 1.množstvo zrazených zvierat pri ceste, 2.množstvo smutných
túlavých psíkov, 3.množstvo odpadkov v prírode, dokonca aj
v národných parkoch. <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoa1ecLyhzAbd6TTG_LlOmo7v3mPRxBKYUcl79FVaCaDd5gZfvE4o2JRbdunHyN6-oxMRGKzn-rDd6ryq5wCP4qd31vF-wyMHtCG-Xmvx9OHyFinApcs4UE0XPND1HN13YKJKT27vY8ZpYl3QXK8bFciYHh_keKo56nIIq0cVa9VtqPYPzEP1HLcHSFg/s1280/43.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoa1ecLyhzAbd6TTG_LlOmo7v3mPRxBKYUcl79FVaCaDd5gZfvE4o2JRbdunHyN6-oxMRGKzn-rDd6ryq5wCP4qd31vF-wyMHtCG-Xmvx9OHyFinApcs4UE0XPND1HN13YKJKT27vY8ZpYl3QXK8bFciYHh_keKo56nIIq0cVa9VtqPYPzEP1HLcHSFg/w499-h640/43.jpg" width="499" /></a></div><p class="MsoNormal">Ak sa budete pohybovať okolo mesta Sovata, tak si nenechajte
ujsť jedno zaujímavé miesto. Sem sme mierili pre jednu zaujímavosť a našli
sme druhú o ktorej sme ani netušili. Zhruba 1,5 kilometra severo až
severovýchodne za Sovatou som mala vyhliadnutú výhliadkovú vežu – rozhľadňu
Turnul Belvedere. Prišli sme až na kopec (ako nás viedla navigácia Majka) kde
bol penzión s parkoviskom a hľadali sme soľnú skalu a niekde
blízko aj rozhľadňu. Bohužiaľ na mapách niekedy nevidíte či medzi dvomi bodmi
nie je kopec, tu to tak bolo. Rozhľadňa bola niekde kam viedla dosť zlá cesta,
tak sme ju oželeli, ale ten soľný kopec je vraj z druhej strany mesta,
teda za kopcom. Tak nám povedala jedna zamestnankyňa penziónu. Tak sme išli
podľa jej odporúčania, hľadať Lacul Ursu a pri tom to je. Kolečko naspäť na
Sovatu a druhou cestou k Lacul Ursu. Od parkoviska bol krásny
prechádzkový chodník okolo jazera so značkami kadiaľ sa ide k Muntele de
sare. Je to soľná hora, taká malá, ale vyzerá ako kopa vyvretej soli. Tieto
soľné kopce s výškou len okolo 15 metrov sú ešte pozostatkami veľkých
soľných hôr, ktoré tu vznikli pred 20-tisíc rokmi a pred 12-tisíc rokmi
vyšli takto až na povrch. Sú blízko malých jazierok Rosu a Verde
a tieto jazierka sú naozaj ružové a zelené. Celé okolie je kúpeľná
oblasť, Sovata celkovo je pekné kúpeľné mesto. Soľné kopce sú chránené prírodné
pamiatky a veľa turistov a kúpeľných hostí si k nim nájde cestu.
Neviem ako popísať tieto kopce, vyzerá to ako keby tá soľ vyvierala
z vrcholu a stekala dolu a vytvárala maličké lávové cestičky
a hrbolčeky. V skutočnosti je to však soľ presakujúca na povrch
obmývaná dažďom a tým sa pomaličky mení jej tvar. Na tieto soľné útvary
nie je priamo zákaz sa vyškriabať (čo sa veľmi čudujem) a tak niektorí drzúni
to pokladajú za normálne. Vychovaný turista však ocení hodnotu tisícov rokov
a umenia prírody a toho tam hore a neničí tieto krásne výtvory.
Opúšťame toto veľmi fotogenické miesto a ideme sa prejsť okolo jazera
Ursu. Pomerne malé jazero má zelenú farbu a kúpe sa v ňom dostatok
ľudí. Medvedie jazero (Ursu – medveď) stráži jeden väčší drevený maco. Voda
v jazere je slaná, jej hustota záleží od hĺbky vody. Na internete píšu, že
môže dosahovať teplotu až 35 stupňov. Ľudia sa tu kúpu, či skôr ležia na vode podobne ako
v mŕtvom mori. Na recenziách bola informácia, že voda je teplá, ale
v čase našej návštevy mala len okolo 23 stupňov. Takže asi je tu
zapojených viac prírodných vplyvov a podzemných ložísk soli. A toto
je práve to moje odporúčané zaujímavé miesto. Ak máte reumu, či kožné problémy,
možno by ste práve sem mali prísť. Z Bratislavy je to okolo 800
kilometrov, ale vždy menej ako k mŕtvemu moru. A verte tomu, že tí
ľudia tu fakt ležali na vode. Ak by mala teraz viac stupňov išli by sme sa
okúpať, ale toto je na mňa primálo. Za parkovanie sme platili len 20,-
Rumunských mincí, ale čas fičí a musíme sa pohnúť ďalej. Rumuni majú
svojský spôsob dodržiavania predpisov a keď tie predpisy dodržuje
kamionista z Lotyšska, tak Rumunský kolega ho non-stop vytrubuje. Cesty sú
tu pekné, ale všetky vedú cez dediny. Je mi ľúto tých obyčajných ľudí čo tu
žijú. My sa u nás sťažujeme, ale čo tu? Tu je taká hustá premávka áut
a hlavne kamiónov, až je z toho človeku smutno.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigFq5l5xd8y4ce9JGbASZJAO-p8Bs3u89KYbP5SEwYPk3QmzgBvEUgNG9giThn-le8MrL3nHa2QxVMxVEs5v_g3pxtlW3Zug0G7oCM9j3RWJmENKRrBNEToG8fubAYTZN-5l0_3v9bIQ8AUEUBQgGopZJCoCSwyaSqzeriS5NFw8JLK3x-u3mr91lq7A/s1280/44.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigFq5l5xd8y4ce9JGbASZJAO-p8Bs3u89KYbP5SEwYPk3QmzgBvEUgNG9giThn-le8MrL3nHa2QxVMxVEs5v_g3pxtlW3Zug0G7oCM9j3RWJmENKRrBNEToG8fubAYTZN-5l0_3v9bIQ8AUEUBQgGopZJCoCSwyaSqzeriS5NFw8JLK3x-u3mr91lq7A/w640-h640/44.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjyk_qcYCiNzUAPQm2FnPQSrC5NKFFmHpKpn-1uVbXBBgwXqY1uyWolLgXaX4adzhhyphenhyphenscFFkiW0rsUU2rDXXfjWOTzMMw1pLMTbYgsf5-KJbiaCCSKTimXnbz8HYfM4k60GmBSIQwcr14fUkZJrmg6LJs8InSRK3A_91bhZg8XizljkoASlgfOE-PXESA/s1895/45.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1437" data-original-width="1895" height="486" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjyk_qcYCiNzUAPQm2FnPQSrC5NKFFmHpKpn-1uVbXBBgwXqY1uyWolLgXaX4adzhhyphenhyphenscFFkiW0rsUU2rDXXfjWOTzMMw1pLMTbYgsf5-KJbiaCCSKTimXnbz8HYfM4k60GmBSIQwcr14fUkZJrmg6LJs8InSRK3A_91bhZg8XizljkoASlgfOE-PXESA/w640-h486/45.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div>Obednú prestávku sme si dali na drzáka na parkovisku pri
stavebninách a potom sme už pokračovali na posledné miesto našej dovolenky
– ďalší vodopád – Cascada Crisului. Na konci dediny Vadu Crisului sme na
parkovisku nechali auto tak ako ostatní návštevníci lesa a zvedavci na
vodopád. Ľahká, asi hodinová prechádzka lesom nás zaviedla až k nemu. Len
kúsok nad vodopádom je jaskyňa, v čase našej návštevy bohužiaľ zavretá,
no je to tiež možnosť na výlet. Cestovný ruch sa tu postaral o stavbu novej
ubytovne, či chaty, pretože starý z ktorého sú tu ruiny je celkom zhorený.
Požiar bol zrejme poriadny, pretože to čo tu ostalo je nepoužiteľné aj do krbu.
Trasa sem je jednoduchá, pol hodinka cez les po rovine aj miernych svahoch, ale
kto by sem chcel absolvovať inú trasu, tak je to možné. Z dediny Vadu ide
železnica a vedie po druhej strane rieky pri ktorej je vodopád a jaskyňa.
Treba sa odviezť na zastávku Halta Pestera a hneď za tunelom vysadnúť. Tu
je Cabana Anastasia, čo je vlastne chatka s občerstvením a popri nej
vedie most cez rieku k jaskyni. Alebo pre odvážlivcov (boli tam takí) je
možnosť ísť pešo po koľajisku, cez tunel a ste tu. Len pozor, lebo vlak tu
stále premáva, aj keď len nejaká malá lokálka, ale to je predsa jedno či by
vás v tuneli zabila taká motorka alebo šikanzen (rozdiel by bol len vo
vašom výsledku). Inak je toto pekné miesto a či už ho budete fotiť z miesta
priamo pod vodopádom, čo je nepohodlnejšie po šmykľavých kameňoch, alebo z druhého
brehu spod železnice, tak si môžete pri dobrom svetle spraviť pekné fotky.<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfD9EO3qO72BhTz7SvmXCbSh7HNLtJp27gPiJVDM05ToLeENe52y0VOS8NJHyobVxZEe6tjGmjJbQu4sIgvAFAsylBIeZc-iEtcb61_7f5Cg4gRynBE5Q3gNeGgsjKOY0C3tuwomHo6LB1GESBpT_ukh0FOYmOyYvWdOVD3vNBWTpWrSHWphPCHPja5A/s1200/46.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="797" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfD9EO3qO72BhTz7SvmXCbSh7HNLtJp27gPiJVDM05ToLeENe52y0VOS8NJHyobVxZEe6tjGmjJbQu4sIgvAFAsylBIeZc-iEtcb61_7f5Cg4gRynBE5Q3gNeGgsjKOY0C3tuwomHo6LB1GESBpT_ukh0FOYmOyYvWdOVD3vNBWTpWrSHWphPCHPja5A/w426-h640/46.jpg" width="426" /></a></div><p class="MsoNormal">Lesík, ktorým sa zasa vraciame je príjemný, ale nás už čaká
naša chalúpka strýčka Danka a po pol hodinke jazdy už tankujeme posledný
krát v tomto peknom zelenom štáte. Človek má všelijaké zážitky, väčšinou dobré,
teraz dokonca aj ten zážitok s nočným koňom pokladáme za dobrý, či skôr
zaujímavý. No teraz pred Oradeou sa stal ten horší, keď nám išlo auto v protismere. Niektorí Rumuni až veľmi riskantne predbiehajú.</p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Do kempu v Oradei sme prišli tesne pred zotmením, keďže
je september a my sme na východ od domu, tak to slniečko zapadá pomerne
skoro, no vzhľadom na to, že je tu hodinový posun sa to trošku dá tolerovať.
Len ja mám stále pocit, že som v našom čase. Kemping Robinson Country klub
je poriadne na kopci nad Oradeou. (47.068440, 21.940226 ) No je veľmi
príjemný a čistý. Parcely sú tiež LTT, nič pre 7-8 metrový karavan. To ani
nehovorím o tých úzkych uličkách k nemu. V každom prípade sme sa
tu cítili dobre a pred záverečnou (a dlhou) jazdou domov sme sa dobre
vyspali.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijgkHoEAr29VhOICP7dsYM24neI9sXs64qNG45TgA0Mts4L_RC9W7WleadlkZj4yJsleKwGxSr4XFSuViralKTw4REITVD6TLCgdgwVzri1d3CDLRc_cEyFTItSZ_H__V_lEla59cuqnlP1cC1W8Boac_IUV4JwKk8h0-G06T6yTMqzG6BZpbkHMkwCQ/s1280/47.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijgkHoEAr29VhOICP7dsYM24neI9sXs64qNG45TgA0Mts4L_RC9W7WleadlkZj4yJsleKwGxSr4XFSuViralKTw4REITVD6TLCgdgwVzri1d3CDLRc_cEyFTItSZ_H__V_lEla59cuqnlP1cC1W8Boac_IUV4JwKk8h0-G06T6yTMqzG6BZpbkHMkwCQ/w640-h500/47.jpg" width="640" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-11258770407539759722023-10-17T12:04:00.005-07:002023-10-17T12:06:50.143-07:00Palubný denník karavanistu (7.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň 7. – ŠTVRTOK</u></p>
<p class="MsoNormal">Spali sme „v rohu“ dediny a celkom dobre. Ešte sme
nakŕmili psíkov a ťaháme ďalej na miesta kde je signál. Pokračujeme
maďarským Rumunskom a našim dnešným cieľom sú vulkány. Veľká časť Rumunska
je vulkanického pôvodu a my chceme navštíviť miesto, kde sú toho
hmatateľné dôkazy. Mapa nám ukazuje dve cesty. Jedna má 75 kilometrov za 1,5
hodiny a druhá kratšia, 40 kilometrov za niečo málo cez jednu hodinu. Túto
kombináciu som si vôbec neuvedomila a vydali sme sa kratšou cestou.
Bohužiaľ nad časom tejto trasy sme sa zamysleli až po prejdení 24 kilometrov
lepšej cesty a troch kilometrov necesty. Najprv sa tá šotolina zdala
slušná, veď po štrku sme už pár krát išli. Lenže rozdiel bol v tom, že
väčšinou tá šotolina skončila po kilometri a bola aspoň rovná. Tu po troch
kilometroch kľučkovania medzi jamami, výmoľmi a kameňmi na cestách nás to
prestalo baviť. Bola to cesta niekde medzi dedinami, okolo voľajakého
bagroviska ktoré teraz funguje ako rybník. Okrem ujkov s udicami sme takto
ráno nestretli nikoho. A keď už tej rýchlosti 5-10 km/h stačilo, tak sme
sa radšej otočili a ide sa naspäť. Tam, kde cesta začala slušnejšie
vyzerať sme odbočili vľavo, že pôjdeme tou severnou cestou. No za dedinou bola
cesta podobná tej pred chvíľou a nasratie za volantom sa stupňovalo. Znova
sme sa vrátili a kašleme na vulkány, ideme inde, za nasledujúcim bodom. Na
juh, dedinskou cestou číslo 131 a za Maierusom na lepšiu s číslom 13
(E60). Keď sme sa približovali k Rupea Gara, začala som pichať do osieho
hniezda a zisťovať, či by šoférovi vadila zachádzka 12 kilometrov. Boli
sme totiž z druhej strany vulkánov, odtiaľto je niečo ako oficiálny
prístup do dediny k archeologickej lokalite Racos. Hurá. Dostala som šancu
napraviť moju zlú navigáciu a odbočili sme do dediny Racos. Nad dedinou je
geologická zóna, s tromi zaujímavými miestami. Tak ale postupne po jednom. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHV5n_ZCy1rSOtoy0cJ8XJ9ZNMmVE0tLFw7m7V4tBeq_gHEBF90iXDFaFZA_KWZOvp9VcJZgnUwecGnQlAtqu7d5D5Ow9KcEELJ9MxFTmhBYgxIYNx59juehKZTv9UvNWv3M2Eyq0wAcmTVXR9g7cfvE5kv1UG8AxJL_sqxUOEEHV_7b4a-n8FwYj-jQ/s1280/34.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1280" height="512" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHV5n_ZCy1rSOtoy0cJ8XJ9ZNMmVE0tLFw7m7V4tBeq_gHEBF90iXDFaFZA_KWZOvp9VcJZgnUwecGnQlAtqu7d5D5Ow9KcEELJ9MxFTmhBYgxIYNx59juehKZTv9UvNWv3M2Eyq0wAcmTVXR9g7cfvE5kv1UG8AxJL_sqxUOEEHV_7b4a-n8FwYj-jQ/w640-h512/34.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">Parkujeme na oficiálnom parkovisku kde by sa dalo aj prenocovať (46.028146,
25.427510). Oproti parkovisku je smaragdové jazero, teda skôr
akýsi lom kameňa, obklopený čadičovými skalami. V tejto „jame“ medzi
skalami je presiaknutá spodná smaragdovo zelená voda. Pripomína mi to lom
Amerika pri Prahe. Tu sa dá ísť až celkom k vode a prechádzať sa
popri nej, ale chodník je aj na vrchu po skale. Veľmi pekné miesto. Nie som si
istá či to bol lom, pretože web píše, že to vzniklo dôsledkom topenia snehu. Na
to aký je to pomerne malý lom, či kráter, je tu hĺbka až 10 metrov.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWrgNl-IMLvPZO5rC7cktZ-t8oXodpKBLttdeyVJNNvlZaokr0I5ZFW32x3jlQXdL3N50LRurr0nQJHD1gCw5kXz9Iosqt3JtnWZfPU5ANd5DGK5g_lE-b-MpR-ro3_X9flAK_1JkcHA0aLWbTwOuIhsJJqkVtRnqDZfNNOiuL8Jzx0WL6T3s26u7OEg/s1200/35.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWrgNl-IMLvPZO5rC7cktZ-t8oXodpKBLttdeyVJNNvlZaokr0I5ZFW32x3jlQXdL3N50LRurr0nQJHD1gCw5kXz9Iosqt3JtnWZfPU5ANd5DGK5g_lE-b-MpR-ro3_X9flAK_1JkcHA0aLWbTwOuIhsJJqkVtRnqDZfNNOiuL8Jzx0WL6T3s26u7OEg/w640-h360/35.jpg" width="640" /></a></div>
<p class="MsoNormal">Druhá zaujímavosť v tomto chránenom území sú bazaltové
stĺpy. Tiež mi silno pripomínajú jednu českú skalu, varhany, kde sa natáčala
Princezná so zlatou hviezdou. V Čechách je to skôr vytŕčajúca skala, tu je
to skalná stena, na jej vrchu sa prechádzate ako po lúke a v jednom mieste
je „odkusnutá“ zem a tam sú tie skaly. Pri pohľade zospodu je stena skutočne
ohromná. Jediné čo sa mne osobne nepáči, že turisti si tu začali robiť tých
kamenných trpaslíkov. Je to trápne. Ste v archeologickej lokalite, sú tu
stopy miliónov rokov, tak PREČO? <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8cN5nd5EaSev0TbRNc5erVeE71b3QKKfYs0300O6DA-46prguMf2W0L2kWtAY3w8RWSd_eGxMk1MaKbSz3PNuIVdkVw9odS-SEYyS3fjV52Asuu1Kz971cFL5EB1tZnKnNARb0S4i8wasDf-GoTQKW_FLvnLMBZU5Crt0sYDKPDJUJhrY8Jss1xJdSg/s1280/36.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1280" height="512" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8cN5nd5EaSev0TbRNc5erVeE71b3QKKfYs0300O6DA-46prguMf2W0L2kWtAY3w8RWSd_eGxMk1MaKbSz3PNuIVdkVw9odS-SEYyS3fjV52Asuu1Kz971cFL5EB1tZnKnNARb0S4i8wasDf-GoTQKW_FLvnLMBZU5Crt0sYDKPDJUJhrY8Jss1xJdSg/w640-h512/36.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Tretie miesto je sopka. Vyhasnutá sopka s priemerom 100
metrov je tmavo červenej farby a v jej strede je vysoký kopec, ktorý
je viditeľný aj z okolia. Opísať by sa to dalo asi tak, že si predstavte
kopec, ktorý okolo vrcholu obkopú a vytvoria kráter. Na jeho obvode
sa môžete prechádzať a obdivovať celý výtvor. Alebo zísť dolu a prezrieť
si tú sopku zvnútra. Takže je to vlastne jama, kráter s vyvýšeninou
v strede. Veľmi fotogenické miesto. Vraj jej posledný výbuch bol pred 10
tisíc rokmi. Ak by ste chceli natočiť video o prechádzke po Marse, tak tu
máte ideálne miesto. Síce to tu pomaly zarastá zeleňou, ale stále je to „len“
obrovská červená sopka.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheZoFVqRNcuQNGPhnjxD2qKJFpvYDJ7EypYxfv78EqGYufxH6U4acDzsleqwXGXaITL2sUaJkzpdTSP64gdQWMpmHQeJ7snM_zbDvb6sf7qfstw5mXSegYwQgawMXATPpnnDh5cH5Yo3U3YyVHdf55T7BpGGgTdnkMNwY3_BBqU08phLAsr3d3pTsjrg/s1280/37.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheZoFVqRNcuQNGPhnjxD2qKJFpvYDJ7EypYxfv78EqGYufxH6U4acDzsleqwXGXaITL2sUaJkzpdTSP64gdQWMpmHQeJ7snM_zbDvb6sf7qfstw5mXSegYwQgawMXATPpnnDh5cH5Yo3U3YyVHdf55T7BpGGgTdnkMNwY3_BBqU08phLAsr3d3pTsjrg/w640-h640/37.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Pokračujeme v ceste a ako sa tak presúvame
Rumunskom, tak každý rok sa nám potvrdzuje, že iná zemepisná šírka, iná časť
Rumunska, iná architektúra. Ale už minule som si všimla úžasný názov ktorý
používajú na pohrebnú službu: SERVICI FUNERARE. U nás by sa to mohlo volať
FUNEBRÁCKY SERVIS. Len neviem či by to znelo dosť dôveryhodne. Osemdesiat
kilometrov do Sighisoari sme strávili pozorovaním krajiny. No na to, že ja
v aute okamžite a stále spím (ideálny spolujazdec <span style="font-family: Wingdings;">J</span> ), tak tu nespím
vôbec. Musím sa kochať okolím ako pán doktor z vesničky. Do kempu,
v ktorom sme už raz boli, kempu Aquaris (46.222963, 24.796484) sme dorazili zavčasu, okolo pol tretej. Pôjdeme si
pozrieť mesto, lebo minule sme tu boli až večer po tme a moc sme toho
nestihli.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0dqGBSyiwU4JqHn8gJhJnZi24tivUq7a949Z9XmWVMnS46J01sySXlrmgP1LBnuC_yIdVXMSDxM6Q8pnaTSPy_UesnJL-LjMtYpTcBLBRfCdQUo9FjgumtkLYYKugrEOM6qTzGv9FrNJF51XFXYh5H0kxg7HXvGjK9C-77pbQWAKNoQ-PgyLvh0wBoA/s1280/38.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0dqGBSyiwU4JqHn8gJhJnZi24tivUq7a949Z9XmWVMnS46J01sySXlrmgP1LBnuC_yIdVXMSDxM6Q8pnaTSPy_UesnJL-LjMtYpTcBLBRfCdQUo9FjgumtkLYYKugrEOM6qTzGv9FrNJF51XFXYh5H0kxg7HXvGjK9C-77pbQWAKNoQ-PgyLvh0wBoA/w640-h640/38.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Sighisoara je rodisko Vlada Tepeša, teda v knižnej
verzii grófa Draculu. V centre tohto historického mesta sa nachádza jeho
rodný dom, no nájdete tu aj omnoho zaujímavejšie veci. Je tu hodinová veža,
akási Rumunská verzia orloja, drevené školské schody (ako tunel) z roku 1642
ktoré mali uľahčiť študentom cestu do školy. Je tu množstvo rozprávkových
farebných domčekov ako stvorených pre objektívy fotoaparátov, veď toto bol
jeden z dôvodov, prečo mesto v roku 1999 zapísali do dedičstva
UNESCO. Určite si pozrite aj starý cintorín ktorý je hore na kopci (zo schodov
doprava). Je to veľmi starý evanjelický cintorín s krásnymi starými
hrobmi. Mená na niektorých vám budú povedomé, poznáte ľudí s takými
priezviskami. Nápisy sú pomerne časté aj v nemčine, vraj saská komunita tu
kedysi bola dosť početná. Ak nemáte veľa času, pozrite si aspoň kúsok
z neho ako sme to spravili my.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE8Tl5-QjF7hSJr5skavmvurNIXq6eyWLVN4-4yaq_5VE6d9NnZkUlagIWz5ncBwrj3K3_dCfuoMKrmeRzEhutAZ_QKzBfE7kW_r_-mkkhwmFYn2MiybNjJw5QsKs9ANK709qn6dgNk6G-3U4ujA_jKUOM47i4Q79JRH0M5XS4vME9AtAicwx5hdC2iw/s1280/39.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE8Tl5-QjF7hSJr5skavmvurNIXq6eyWLVN4-4yaq_5VE6d9NnZkUlagIWz5ncBwrj3K3_dCfuoMKrmeRzEhutAZ_QKzBfE7kW_r_-mkkhwmFYn2MiybNjJw5QsKs9ANK709qn6dgNk6G-3U4ujA_jKUOM47i4Q79JRH0M5XS4vME9AtAicwx5hdC2iw/w640-h640/39.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Poseďte si na káve, alebo si jednoducho dajte langoš
a zjedzte si ho v parku na lavičke medzi domácimi dôchodcami. Poseďte
si pod stromami pred radnicou, alebo v tieni Veže obuvníkov, ale je tu aj
veľa iných veží s remeselníckymi názvami. Miesta na oddych a relax je
tu dosť. A potom, keď už na vás príde únava, poďte s nami cez lávku
ponad rieku, okolo veľkého kostola Sfanta Treime, naspäť do kempu sa dobre
vyspať. Tak dobrú noc.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieE-CDPgo__g5kTxkp880Tmx7aqVB8_ONHojUfQVzPjMOETyH7GEv-m1raPpyZVrWqn9hFQ3LrgxCwAfncMQ34o5Bg9pCNTvyRm539s8BJnN1YhfyJqzLDjoYP7azvb3aEcK6U_L08i-EGirs2nnJd8D5IJYZLFF3MrUkLFUUZIHn1lU-RoJc8cJG4BA/s1280/40.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieE-CDPgo__g5kTxkp880Tmx7aqVB8_ONHojUfQVzPjMOETyH7GEv-m1raPpyZVrWqn9hFQ3LrgxCwAfncMQ34o5Bg9pCNTvyRm539s8BJnN1YhfyJqzLDjoYP7azvb3aEcK6U_L08i-EGirs2nnJd8D5IJYZLFF3MrUkLFUUZIHn1lU-RoJc8cJG4BA/w640-h640/40.jpg" width="640" /></a></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpTY2PwdM1oVAsrMYzYDafXddzVwuYEvwmiDcDoQ2dqaskDT4gNlMzwUb1M3w-kjTII5BFTub9Caf9z-lTwVDKJ8FjM_1WADtWLWfeOdrMfgDg2fN9BXZgDpZ3WZJuy108g3E8mxKwrJsCJvnKBq3mRR5oHtvpqLz4TCHfAm942eW5fPEPBTrzR9WmsA/s1200/41.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="435" data-original-width="1200" height="232" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpTY2PwdM1oVAsrMYzYDafXddzVwuYEvwmiDcDoQ2dqaskDT4gNlMzwUb1M3w-kjTII5BFTub9Caf9z-lTwVDKJ8FjM_1WADtWLWfeOdrMfgDg2fN9BXZgDpZ3WZJuy108g3E8mxKwrJsCJvnKBq3mRR5oHtvpqLz4TCHfAm942eW5fPEPBTrzR9WmsA/w640-h232/41.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-4204109981959862522023-10-16T10:25:00.005-07:002023-10-16T10:27:57.961-07:00Palubný denník karavanistu (6.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň 6. – STREDA</u></p>
<p class="MsoNormal">Dnes sme si naplánovali túru po vrchu časti národného parku
Bucegi. Počasie nám praje, všetko čo sa dalo sa už vypršalo a vyfúkalo,
dnes by malo byť ideálne na prechádzku po kopcoch. Už v minulom palubnom
denníku z Rumunska som spomínala, že sme tu boli a vtedy bola naším
cieľom veľká skala, prírodný výtvor, ktorý sa z jednej strany podobá na sfingu.
Potom sú tu ešte kamene, ktoré dostali názov Babele (v preklade - staré ženy)
majú podobu hríbov. Tak toto sme už videli a vieme presne ako sa ta
dostaneme. Dnes nás však čaká pešia trasa ešte ďalej, na kopec Caraiman.
Z parkoviska pri Cabane Dichiu sme sa pred deviatou presunuli na
parkovisko vzdialené 8 kilometrov severne, kde parkujú nám podobní turisti, len
nie na karavanoch (neviem prečo to tu ešte neobjavili). Počasie je nádherné,
praje našim zámerom a po pol hodinke sme na rázcestí pri kaviarni
a parkujeme. (<span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: 107%;">45.383921, 25.475294</span>).Ďalej už len pešo alebo na štvorkolke, ale to tu
používa iba personál a zamestnanci chaty na vrchu Bucegi. V každom
prípade je to krásna prechádzka, a keďže to už poznáme, tak vieme, kde sa
dá skrátiť a prejsť krížom cez kopec aby sme nemuseli stále po ceste. Hore
pod chatou sme si dali varené víno na zohriatie a pokračujeme
k sfinge. Za ňou začína, resp. pokračuje
turistický chodník k obrovskému krížu na vrchole hory Caraiman ktorá je
vysoká 2384 metrov. Kríž je na necelých 100 metrov pod samotným vrchom, na úpätí
skaly, pod ktorou je už len priepasť. Postavili ho tu v rokoch 1926-28
a samotná Rumunská kráľovná Mária iniciovala jeho stavbu. Je vysoký 39,3
metra a v noci je osvetlený. Bol postavený na pamiatku vojakov ktorí
zomreli v prvej svetovej vojne a z jeho terasy sa môžete pozerať
dolu do doliny Prahova a v nej mesto Busteni. Od roku 2014 je
zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najvyšší kríž na svete postavený
na vrchu hory. Je to dielo čisto Rumunských architektov a staviteľov.
Vývoz materiálu na vozoch a lanovkou bol veľmi obtiažny. Kríž bol
osvietený do roku 1948 a potom hrozilo jeho zničenie. Komunisti ho chceli
rozobrať, jeho ramená odstrániť a na vrch stĺpu dať červenú hviezdu. No
zjavne sa im to nepodarilo a ľudia to nedovolili. Teraz svieti zasa
s pomocou 300 žiaroviek. <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQVn9Q0fHll9IQDuy5XZbPJ5rKozZJ3NAQpXGCB9settQFMjE_bN8l7Cq42ZMcjIT0vb4ha7vAeuSQ3CLAiumBPQk_awTvJGQS3BjG4ORgHmwvYy3OvYZ1bacx7YlQW2lLV7fsmYBT69wMi-j7wOH_szFHUcB-0JA5oG8yBOwKOm4bZfvrFrgFjQ2Zbw/s1024/28.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQVn9Q0fHll9IQDuy5XZbPJ5rKozZJ3NAQpXGCB9settQFMjE_bN8l7Cq42ZMcjIT0vb4ha7vAeuSQ3CLAiumBPQk_awTvJGQS3BjG4ORgHmwvYy3OvYZ1bacx7YlQW2lLV7fsmYBT69wMi-j7wOH_szFHUcB-0JA5oG8yBOwKOm4bZfvrFrgFjQ2Zbw/w640-h640/28.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEnn2n1YTmJq54kY-jttFgNoKl22x7QGGS5M4WycOTkHCgWIMaIlshBkPPJ__Kc8zgW1ZSH2Ha_T64CJV3N9CY37L2N6FLHtufS47hyfEZk31HXo3T6aJH6Bs-A9o2NZ95DdiCMZuR1S01kc4TCuEAIAOrdGzjIERAZ_ak1MqBX7q8DcnBCQ7lN3MIig/s1280/29.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEnn2n1YTmJq54kY-jttFgNoKl22x7QGGS5M4WycOTkHCgWIMaIlshBkPPJ__Kc8zgW1ZSH2Ha_T64CJV3N9CY37L2N6FLHtufS47hyfEZk31HXo3T6aJH6Bs-A9o2NZ95DdiCMZuR1S01kc4TCuEAIAOrdGzjIERAZ_ak1MqBX7q8DcnBCQ7lN3MIig/w512-h640/29.jpg" width="512" /></a></div><p class="MsoNormal">Niečo pre turistov: cesta k nemu je absolútne
nenáročná. Ak zaparkujete na parkovisku, ktoré som spomínala vyššie, tak sa
vydáte hore brehom po vymletej širokej hlinenej ceste. Tadiaľto chodia na
autách zásobovači horných chát a lanovky. Áno, dá sa to aj keď sa to
nezdá. Pomaly prídete spolu s ostatnými turistami až k budove
lanovky, Babele a Sfinx. Okolo nej prejdete a doprava je chodník, tak
po ňom. Len nie hore k chate, ale popod ňu. A vyšliapaný chodník vás
povedie až na vrch kopca pod ktorým je kríž. Tu, takmer na konci trasy je to
troška obtiažne, ale dá sa chytiť reťaze a pomaly ten kratučký skalný úsek
zliezť. Niektorí išli hore na kopec a tadiaľ, ale potom pri pohľade od
kríža sa nám zdalo, že je to ešte náročnejšie, lebo svah je strmý. Toto je
jedna možnosť cesty ku Caraimanskému krížu. Dĺžka cesty od parkoviska sem je
cca 2 hodiny, takže celkom pohodlná túra. Druhá je od penziónu ktorý je naľavo
dolu pod parkoviskom. Vzdialenosťou je to podobné, len myslím ťažšie, pretože
sa ide po strmom kopci popod skaly. Takže pokiaľ idete s deťmi alebo
chcete ľahšiu bezpečnejšiu trasu, choďte vrchom. A pre tých najlenivších
a dámy v sandálikoch a lodičkách je ešte možnosť ísť
k Sfinge lanovkou z mesta Busteni a potom ešte hodinku pešo ku
krížu. Ale takí turisti to už nedajú a skončia pri káve v budove
lanovky.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7SY8cgL-JdE0Tx1LxbK30LD8rRf6ZrVz1ufp4dqDwrcjQwJTuGGX6DsCRhW_vWsjHZ0jwezHn8OZBq4aUeRo1bH9CY4HlBC2yYArb5kjC2tWvu5wF82YKhkzYbqlQLxets6dTJOFDA-oRycUECuNjF4usthZIp06xy3VAybKxEATKUESUZ1ujQ5E9vg/s1280/30.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7SY8cgL-JdE0Tx1LxbK30LD8rRf6ZrVz1ufp4dqDwrcjQwJTuGGX6DsCRhW_vWsjHZ0jwezHn8OZBq4aUeRo1bH9CY4HlBC2yYArb5kjC2tWvu5wF82YKhkzYbqlQLxets6dTJOFDA-oRycUECuNjF4usthZIp06xy3VAybKxEATKUESUZ1ujQ5E9vg/w512-h640/30.jpg" width="512" /></a></div><p class="MsoNormal">Pod krížom si môžete posedieť ako dlho chcete, pretože
naspäť zasa už len dve hodinky, ale ako to býva, tak naspäť je cesta vždy
kratšia a rýchlejšia. Tiež máte ten pocit? Nenechajte sa odradiť neporiadkom
a odpadkami po ceste, Rumuni k tomu raz dorastú a prestanú to
hádzať hocikde na zem, aj my sme takí boli, pamätám si to. Ozaj, keď pôjdete
z parkoviska hore, treba si v kaviarni zaplatiť vstup do národného
parku. My sme neplatili, nikto tam nebol. Neviem či ešte bolo pre nich skoro,
či mimo letnej sezóny sú tam v inom čase, ale v každom prípade keď
sme tu boli prvý krát, tak sme ho platili. Ale parkovné sa neplatí. Pred treťou
hodinou nasadáme zasa do auta a odchádzame z tohto turistického ošiaľu,
pretože už to tu najviac vrie a aj keď je po letnej sezóne, tak turisti sú
v tomto čase najaktívnejší. Parkovisko je už plné a keby sme prišli
sem teraz, tak určite nezaparkujeme. Cestou dolu sme tak ako minulý rok
zastavili pri ceste, uvarili si obed a pokúšali sme sa nakŕmiť štyroch
psíkov. Bohužiaľ tí dvaja väčší stále tých menších odháňali, a keď sme sa
to snažili regulovať a vysypať granula na viac miest, tak tí dvaja hajzlíci
dobehli tam kde sa práve sypalo a potom behali hore-dolu.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBKvzVTFQ03b9fWBwSTgGFeJolyY390HGo1zqqKymKJTgvUIUhidlymBdRvjqeHULvKqNbE9-BdMS0cqRtjvX2N12BAcaVg2k737e_CmayuMDTzN8gxLrklMYv5p6HARySYqi0tGJkXU8B-ZeAJqcijy46lTpBUcb3CHb0vR6fxlz1fpweXEzdQxUuhw/s1200/31.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBKvzVTFQ03b9fWBwSTgGFeJolyY390HGo1zqqKymKJTgvUIUhidlymBdRvjqeHULvKqNbE9-BdMS0cqRtjvX2N12BAcaVg2k737e_CmayuMDTzN8gxLrklMYv5p6HARySYqi0tGJkXU8B-ZeAJqcijy46lTpBUcb3CHb0vR6fxlz1fpweXEzdQxUuhw/w640-h360/31.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Dnes je celkom dobrá viditeľnosť. Zhora z Caraimanu som
videla dolu v Busteni miesto kam máme teraz namierené a to je
Castelul Cantacuzino. Celkom pekný kaštieľ, veľmi mladý na pomery iných
takýchto objektov. V roku 1911 ho postavili na žiadosť princa Gheorghe
Grigore Cantacuzino, bývalého ministra Rumunska. Je to pekná budova, ktorá vám
na obrázkoch bude pripomínať skôr taliansku usadlosť niekde v kopcoch Toskánska
či Chianti. Je obklopená parkom a od cesty ho delia vysoké tuje – cyprusy.
Väčšina fotiek je robená z toho pohľadu, že kaštieľ je za tujami
a vyzerá to nádherne. Areál je upravený ako relax zóna s kaviarňou,
lavičkami, fontánou a naozaj pekným prostredím. S parkovaním
v jeho okolí je to horšie, ale ak sa vám podarí, tak sa tu zastavte.
Spravte si fotku na vysokej hojdačke zavesenej na stromoch. Neviem či aj celú
sezónu, ale teraz je tu naaranžovaných niekoľko vecí na spôsob Adams family.
Príde mi to gýčové, ale deti sa zabavia. V každom prípade je to miesto,
ktoré som mala naplánované ako bod trasy a neľutujem. A ešte detail,
ktorý si dobré oko musí všimnúť. Z areálu kaštieľa je krásne vidieť vysoko
na skale Caraimanský kríž, kde sme ešte pred pár hodinami boli a pozerali
sem dolu. Ale veď o to išlo pri stavbe kríža, aby ho bolo vidieť na široké
okolie. Krásny pohľad.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0T6GSj2YKtzmDOfUeKuSnZkp5Gww6OkQdkHs7uNSEEREmTz2jj8yN5jW2MxJ-vsItn8RDYK2xcXVboE2lCPpNHr9Rx5NsvICADYRY-tjjsovNTC0_V7HcGjWQLTxH7U3GXitjLKVjtdg1yUzVdkt5suxxmHXdvOzQmci16kiRPfn5AU_uulgsRkxOAA/s1024/32.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0T6GSj2YKtzmDOfUeKuSnZkp5Gww6OkQdkHs7uNSEEREmTz2jj8yN5jW2MxJ-vsItn8RDYK2xcXVboE2lCPpNHr9Rx5NsvICADYRY-tjjsovNTC0_V7HcGjWQLTxH7U3GXitjLKVjtdg1yUzVdkt5suxxmHXdvOzQmci16kiRPfn5AU_uulgsRkxOAA/w640-h640/32.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Pokračujeme na sever, smer Brašov, za Predealom sú zasa
serpentíny a my sa opatrne zosúvame dolu kopcom. Tu niekde, ešte okolo
Timisu de Sus, alebo de Jos sme stretli google auto. Ak nás tam niekedy
nájdete, dajte vedieť. Obišli sme Brašov a ťaháme na Sfantu Georghe
a Reci. Tam niekde je dedina Moacsa a pri nej na kopci na lúke veľký
pamätník. Je na pamiatku maďarským obciam v Rumunsku, keďže toto územie
kedysi (a veľmi dlho) patrilo Maďarsku. Všade okolo tu žijú Maďari a aj toto
postavili zasa oni. Na googli by ste to hľadali ako Big Cellar Monument. Názov
súvisí s nejakou povesťou s obrom, ktorý tu mal pivnicu
a v nej schované poklady. Pomník má kamenný základ a nad ním drevená
konštrukcia. V jeho jadre je kamenný oltár a každoročne sa tu konajú
slávnosti. Od konštrukcie sa na zemi ťahá kamenný nákres, ktorý je akoby
v tvare kvetu. Na jeho koncoch sú kamene s názvami maďarských obcí.
Odtiaľto vedie akási promenáda, či chodník s drevenými bránkami, portálmi,
ktoré nesú ďalšie informácie. Pri dobrom počasí a slniečku sa tu dajú
spraviť pekné fotky. Inak tu neni nič. Možno ako zastávka keď pôjdete okolo,
pretože je tu kľud, a po štrkovej ceste sa dostanete autom až hore.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlM47bMrWWWlSLgpvUrve4pz69h8I8z3veL6wm1gOaDr5aFj17O_jatU_7Mx24K-kY8XXCZnAkB1g3VkQ-IQyau4KWjwBHdEbyttpDBTg0QkO4lfPZdcgpn16MFy3Do4HNXvgKP8ecTDbPmntoZ3pV7ECEITOYrv2veNfNKIb4g6wzVHm0K-WHrM91sw/s1024/33.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlM47bMrWWWlSLgpvUrve4pz69h8I8z3veL6wm1gOaDr5aFj17O_jatU_7Mx24K-kY8XXCZnAkB1g3VkQ-IQyau4KWjwBHdEbyttpDBTg0QkO4lfPZdcgpn16MFy3Do4HNXvgKP8ecTDbPmntoZ3pV7ECEITOYrv2veNfNKIb4g6wzVHm0K-WHrM91sw/w640-h640/33.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Ťaháme ďalej a radi by sme do kempu. Pri dedine Ozunca
Bai sme jeden našli, ale je to ten druh kempu, ktorý hľadáte na konci sveta, za
dedinou ktorá (máte pocit) že bola zabudnutá všetkými svätými a táto cesta
lesom a otrasnou cestou predsa nikam nemôže viesť. A omyl. Vedie na
ďalší z koncov sveta, kde sa nejaký dobrovoľník rozhodol urobiť kemp.
Možno to bol ten jeden jediný svätý čo sa kamaráti s Jurom Škarbom
a tu si spomenul na zabudnutú zem. Takže tu, medzi kopcami, tam kde
o asfalte ešte nepočuli sa skončila aj štrková cesta dvadsiatej
deviatej triedy, tak tu je rampa kempu. A na nej ceduľka, že kemp je
zavretý, koniec sezóny. Mimochodom má dobré recenzie na webe (46.094888, 25.806062) Vraciame sa naspäť tou
napodobeninou cesty a pozeráme okolo, že asi tu majú nejaký termálny
potok. Vyzerá to podľa murovaných bazénikov okolo cesty. Takže sme neuspeli
a keďže sa stmieva, hlavne tu v údolí medzi kopcami, hľadáme nocľah.
V uličke pri možnom penzióne, kúsok od hlavnej cesty, je miesto, kde sme schovaní a nikomu
nezavadziame.</p><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-39883111387728974132023-10-12T12:25:00.006-07:002023-10-12T12:25:38.151-07:00Palubný denník karavanistu (5.) - RUMUNSKO<u>Deň 5. – UTOROK </u><br /><br /><span style="font-family: inherit;">Baňa v ktorej sa ťaží soľ doteraz. Časť je sprístupnená turistom a stretnete v nej hlavne domácich dôchodcov, ktorí si sem chodia liečiť priedušky. Majú v ruke nejaký papier (od lekára, alebo permanentku), s tým majú zvýhodnený vstup a každý deň si sem dolu chodia na pár hodín posedieť a dostanú razítko. Vyzerá, že počet vstupov sa im počíta, ako keď je permanentka predpísaná zdravotnou poisťovňou a na nej musí byť štempel. Priestory sprístupnené turistom sú 210 metrov pod zemou a ľudí sem vozia mikrobusy. Takže v Saline pri parkovisku si kúpite lístok a oni vás odvezú asi 5 kilometrov ďaleko, cez areál soľnej fabriky, do tunela ktorý sa stále stáča a kľučkuje pomedzi skalné uličky pod zemou. Máte pocit, že idete nepravideľnou špirálou dolu a každú chvíľu skončíte na skalnej stene. Na môj vkus ten šofér ide dosť rýchlo, ale asi by už aj so zaviazanými očami trafil všetky tie zákruty. Dolu je stabilná teplota 12-13 stupňov, vôbec to tu nie je preľudnené, Turda ju troška zatieňuje svojím obchodným marketingom, ale ak prídete sem, nebudete ľutovať. Je to tu obrovské. Nečakali sme taký obrovský priestor pod zemou. Je tu viac miestností, ak sa to tak dá nazvať, v kostoloch sa tomu hovorí lodí, nadväzujúcich na seba, vysoké stropy a mega priestor. Soľ sa začala ťažiť v roku 1938 a pri vstupe do bane sú aj fotky z ťažby, ďalej sú vystavené banské vozíky, staré uniformy a náradie. Sú tu aj sochy Decebala a Trajana, dvoch vládcov - dáckeho a rímskeho. Mohutné steny bane vyzerajú ako z mramoru a na samom vrchu je po stenách drevený chodník pre personál a servis bane. Na viacerých miestach sú sochy a je tu aj kaplnka s veľkým svietiacim krížom. Treba sa teplo obliecť, aj keď sa to nezdá, že 12-13 stupňov nie je zas tak zima, tak prirodzená klíma a </span>atmosférický<span style="font-family: inherit;"> tlak vás s touto konštantnou teplotou prekvapia. Vlastne vás to tu celé prekvapí, je to zase ďalšie miesto ktoré fakt stojí za návštevu aj viackrát. Vstupné je 9,-€ na osobu.</span><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg43dcrQnvuiR7xJgxhNSNJAV_NuGKtJhfw4-Pb60KH92Al1-oBijCxwBs4XY4j9g1iD0BZ58VQxboBvSZ38mzVFaasv_jhjAiRAxw0-ve44QehYXcrc-FUiCXETM7IxraZXjb5d5bAxVDwhFFT2xvoDJ3ezCaKoikBliBdyFJRbQhCEzqRra79_uTP-g/s1280/22.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg43dcrQnvuiR7xJgxhNSNJAV_NuGKtJhfw4-Pb60KH92Al1-oBijCxwBs4XY4j9g1iD0BZ58VQxboBvSZ38mzVFaasv_jhjAiRAxw0-ve44QehYXcrc-FUiCXETM7IxraZXjb5d5bAxVDwhFFT2xvoDJ3ezCaKoikBliBdyFJRbQhCEzqRra79_uTP-g/w500-h640/22.jpg" width="500" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitKsRPKO2GEVJxnYiFoSffSCh7OrR3R-ctk65FKdKQnlcpduEy3YcBr7DJmKTzR_lvF_8YbPbQpzPdG3XBlYYsRbGgoo6bjJ6nOZrwuqp2HUt-dCcZ2OMRXkOGMCi4OI_Nz4AWI8ZGBLrCkDfNXG6q88jxvzcNeFA8XXeAK3RvzJcKJqv8T-2fjlO0Hg/s1200/23.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="676" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitKsRPKO2GEVJxnYiFoSffSCh7OrR3R-ctk65FKdKQnlcpduEy3YcBr7DJmKTzR_lvF_8YbPbQpzPdG3XBlYYsRbGgoo6bjJ6nOZrwuqp2HUt-dCcZ2OMRXkOGMCi4OI_Nz4AWI8ZGBLrCkDfNXG6q88jxvzcNeFA8XXeAK3RvzJcKJqv8T-2fjlO0Hg/w640-h360/23.jpg" width="640" /></a></div><p></p><span style="font-family: inherit;">Ďalší cieľ, či skôr bod na našej ceste bol vzdialený 90 kilometrov západne od mesta Slanic. Keďže iná cesta nevedie, musíme sa vydať južným oblúčikom aby sme obišli kopce a pohorie na juhu ktorého je mesto Campina. Cesta k nemu bola takmer prázdna, len sem-tam sme prekvapili nejaké auto oproti. V Brebu sme si spravili otočku na parkovisku pri kostole, keďže bol hneď vedľa odbočky na ceste. Je to kláštor s parkom, a zvonka veľmi zaujímavý. Táto krajina vie prekvapiť v každej dedine, za každou zákrutou, v každom kopci, všade.</span><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy9jNq7dju1n8OCd9f2uCtxgQDcD6Nbp4wSCcke3VinDeuNG8-nrK1ArwrjfgUUpaBlUGGvAQDZwOUKykQaxJ_N9dD85YbU8K8Cq1_FtishTWf5ezqRVpcwjTUyFdZ7fExV7wx3rL53hRocpkjLDHYzv113sEKdOFAHKlxnjrpb3GhOtrnr6gl5gplDA/s1200/24.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy9jNq7dju1n8OCd9f2uCtxgQDcD6Nbp4wSCcke3VinDeuNG8-nrK1ArwrjfgUUpaBlUGGvAQDZwOUKykQaxJ_N9dD85YbU8K8Cq1_FtishTWf5ezqRVpcwjTUyFdZ7fExV7wx3rL53hRocpkjLDHYzv113sEKdOFAHKlxnjrpb3GhOtrnr6gl5gplDA/w640-h426/24.jpg" width="640" /></a></div><br /><span style="font-family: inherit;">Za Campinou a Cornu de Jos sa už cesta zatáča severne a my sme absolvovali zatiaľ najväčšie stúpanie 15%. Blížime sa k ďalšej vodnej nádrži so zaujímavými fotkami z instagramu. Tu sme zaváhali a odbočili sme celkom zle. To sme zistili až keď sme prišli k jazeru Bolboci. Chvíľku trvalo, až som zistila, že sme pri tej nesprávnej vode ale dalo sa otočiť napriek úzkej ceste. Takže naspäť a zistili sme prečo sme zle odbočili. Mali sme ísť na cestu, ktorá bola v tak zlom stave, že by sme to nedali. Vyzerala ako štrková vymletá cesta pre traktory a teréňaky. Ale teraz, keď toto píšem, tak maps.google to miesto ukazuje ako prejazdné. Bolo to fotené pred dvomi rokmi, takže tam musela byť medzitým nejaká kalamita, alebo zosypanie svahu. Ostali sme parkovať pri kempe Zanoaga a odtiaľ pešia túra k vodnej nádrži Lacul Scropoasa. Na jej konci je stará vodná elektráreň, resp. jej zvyšky a na fotkách to vyzerá super. Cesta lesom nie je náročná, povedala by som taká ľahká náročnosť, pretože sa ide aj po skalných cestičkách, aj lávky cez vodu, ale nič nebezpečné. Pred nádržou je lúka s chatami, len slniečko už je nížšie a nesvieti tam, kde je náš hľadaný objekt. Okolo vody je to už len kúsok, pretože toto nie je vodné dielo veľkých rozmerov. Bolo vybudované v roku 1929 a v roku 1936 aj elektráreň. Je tu z nej vidieť drevenú stavbu. Za ideálnych svetelných podmienok a teleobjektívu by som spravila pekné fotky, ale nedá sa ísť veľmi blízko, bolo by to nebezpečné, no zjavne to niektorí risknú. Drevené zvyšky starej elektrárne sú zakliesnené v skalnej rokline ktorou končí toto vodné dielo. Z rokliny sem priteká voda, cez ňu je železný mostík odkiaľ je všetko vidieť a odtiaľto sa to dá nafotiť. Sme od toho pomerne ďaleko aby boli pekné fotky. Okolo chodníka sú na svahu reťaze aby ľudia neschádzali z chodníka, pretože svah je strmý a pri pošmyknutí je to pád priamo do krásnej zelenkastej vody. Som sklamaná, ale nemôžem mať dobré svetlo na každom mieste nášho plánu. Cesta sem trvala hodinu a teraz hodinu naspäť, ale dali sme to v pohode. Moje odporučenie je ísť tam </span>doobeda<span style="font-family: inherit;">, najlepšie ráno a počkať si na správne slniečko. Trošku ľutujem, že sme sa nepozreli čo je ďalej po tom chodníku, predpokladám, že sa dá ísť dookola skaly a možno k nejakému peknému výhľadu. Ale na zistenie už bolo moc hodín a riskovať cestu lesom za šera sme nechceli.</span><br /><p></p><p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Arial",sans-serif; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLhgmhjiC_uvvUDY2Q1mBZPpHdDx5XRUmwb4ArDb5FDBgAooRoBJpFisMeJowl0Y7L2eOL-NK5ellDRAAUzVYD5Uv-z5liKmsj41QEHdrAG4O2OtpxSxeaAD5oetZ5wAZuqxKsxw-DZYpEO_xw36HvKSvnjzZ0xp4nOZ3nYaAzCD0Evx-pydyXuLvk6A/s1280/26.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLhgmhjiC_uvvUDY2Q1mBZPpHdDx5XRUmwb4ArDb5FDBgAooRoBJpFisMeJowl0Y7L2eOL-NK5ellDRAAUzVYD5Uv-z5liKmsj41QEHdrAG4O2OtpxSxeaAD5oetZ5wAZuqxKsxw-DZYpEO_xw36HvKSvnjzZ0xp4nOZ3nYaAzCD0Evx-pydyXuLvk6A/w640-h640/26.jpg" width="640" /></a></div><br /><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"><br /></span><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvxUvZZwPI5feqjjSYjoWhMA7OZrqMClID-dcFBcTmBWHk-j1KE9PX44USpToBMJg9ofL6i0dZRS2mdhWPrc71Szc9thslAZ-5xjID1bvx5cjtuoyIi6oRLkww9yF4fgCDEP9pAxT7RJtZU8bCea-nNpv4bGXV18xB6LM2FZgAUeHSrlW_q-jBAFpVFQ/s1200/25.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="797" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvxUvZZwPI5feqjjSYjoWhMA7OZrqMClID-dcFBcTmBWHk-j1KE9PX44USpToBMJg9ofL6i0dZRS2mdhWPrc71Szc9thslAZ-5xjID1bvx5cjtuoyIi6oRLkww9yF4fgCDEP9pAxT7RJtZU8bCea-nNpv4bGXV18xB6LM2FZgAUeHSrlW_q-jBAFpVFQ/w426-h640/25.jpg" width="426" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Arial",sans-serif; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"></span></p><span style="font-family: inherit;">Je 18 hodín večer a kým sa zotmie musíme sa niekam dostať kde prespíme. K miestu kde by sa možno dalo je to 5 kilometrov a je to Cabana Dichiu (45.326706, 25.463208 ). Južná strana národného parku Bucegi. Cabana – to je v Rumunsku chata. Táto je na rázcestí pod krížom, kde začína najkrajšia cestná výhliadka po vrchoch Bucegi. V rumunčine sa to číta Bučeči, či tak nejako, ak by ste sa pýtali domácich. Pri Cabane Dichiu je mŕtvy signál. Nie je tu internet ani mobilný signál. Čistý kľud a panenská obloha. Pri večeri v cabane sme sa pripojili aspoň na ich wifi, niežeby sme to strašne potrebovali, ale ešte bolo málo hodín na spanie a dosť zima na prechádzanie vonku. Kým nezačalo fúkať vyšli sme hore ku krížu pozrieť čo je to zač. Je tu lavička a za pekného počasia (teraz sa už stmievalo) by sa tu pekne posedelo, s úžasným výhľadom na okolité kopce a dolinu ktorou sme sem hore prišli. Zasa sme nakŕmili zo päť psíkov a máme z toho dobrý pocit. Dokonca sme aj vyskúšali nové solárne články. Síce len na chvíľku, lebo to slnko nejako veľmi ponáhľalo za kopec a ukecať sa nedalo ani na pesničku „vyjdi, vyjdi slniečko, na makové zrniečko...“ Dnes sme išli zavčasu spať. Ráno nesmieme dlho spať, lebo nás čaká horská túra a hlavne sme sa už nudili. Tak dobrú noc. Vidíme sa zajtra na najkrajšej planine na okolí.</span><p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Arial",sans-serif; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKCoErQovG4s5GLv383Pa-axdCngLwGWxoIfljL2J59wMuOyjF6bhtJq57ig4FVr0c2Q94wM9IaDGeW4YBR7uyAxMUX11BbmAlnwNbuqV2UnJmvqAcPbEaxaWgg_fDsGfUUgTOky7HJcfu3RgK52lIVK4OIaiRyWg-3vJL1Z9bW5OL-VyoMT9AVZWq4w/s1280/27.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKCoErQovG4s5GLv383Pa-axdCngLwGWxoIfljL2J59wMuOyjF6bhtJq57ig4FVr0c2Q94wM9IaDGeW4YBR7uyAxMUX11BbmAlnwNbuqV2UnJmvqAcPbEaxaWgg_fDsGfUUgTOky7HJcfu3RgK52lIVK4OIaiRyWg-3vJL1Z9bW5OL-VyoMT9AVZWq4w/w640-h640/27.jpg" width="640" /></a></div><br /> <p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Arial",sans-serif; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"><br /></span></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-43474246743105514182023-10-11T11:24:00.004-07:002023-10-11T11:25:12.819-07:00Palubný denník karavanistu (4.) - RUMUNSKO<div class="separator" style="clear: both;"><u>Deň 4. – PONDELOK<span style="font-family: inherit;"> </span></u></div><div class="separator" style="clear: both;"><span style="font-family: inherit;">V noci som sa zobudila a už sa mi nechcelo spať. Tri hodiny som sa snažila zaspať a nič. Potom sa zobudil aj Danko, tak som si myslela, že som ho zobudila ako som bola na záchode a že aj on ide a zlieza z postele (z vrchu, z alkovne). Po chvíli na mňa zvolá: čo sa toľko hemlesíš? Nemrv sa stále, celý karavan sa hýbe. A ja mu na to: ja sa nehýbem, ja že to ty zliezaš z postele. A vtom sme si uvedomili, že niečo zvonka kolíše náš karavan. Vyskočili sme z postele. On myslel, že to bude medveď, ale tu v tej pustatine, tak vysoko medvede nie sú. Pozrieme cez kuchynské okienko a v tej bielej hmlistej tme si kôň pokojne kráčal okolo. Potvora. Tak on si asi škriabal chrbát o naše auto. Vo vedľajšom karavane sa tiež zažla baterka, asi aj pri nich bol. Máme zážitok z nočného šoku. No najprv nám všetko jedno nebolo, predstavte si: vonku tma, na otvorenom kopci, silný vietor, dážď a niečo vám kolíše celý karavan. Našťastie len kôň, strach opadol. Ráno sme sa zobudili a zase pršalo. Odtiahli sme auto na cestu na parkovisko, lebo keby začalo pršať ešte silnejšie, tak sa z tej podmočenej lúky nevyhrabeme.</span><p class="MsoNormal" style="font-family: inherit;"></p><div class="separator" style="clear: both; font-family: inherit; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXrdwFGvTdQbCyCfghzCTtL8jz2ZPbVCSrUrie93m7vNf6qc5XoAn6t8Krjzx3fe0yIsrONPRRsSB1JjbFt3XjxdSvmV78-7zfvbIAM7yMMTnEFJuURJTcggoMv9qqKOz9JiyfIxbdbQE2teVGbmtyHnLsc687j7HWFI2nZv6ZElyOAF-jPeqIlEXhVg/s1024/18.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXrdwFGvTdQbCyCfghzCTtL8jz2ZPbVCSrUrie93m7vNf6qc5XoAn6t8Krjzx3fe0yIsrONPRRsSB1JjbFt3XjxdSvmV78-7zfvbIAM7yMMTnEFJuURJTcggoMv9qqKOz9JiyfIxbdbQE2teVGbmtyHnLsc687j7HWFI2nZv6ZElyOAF-jPeqIlEXhVg/w640-h640/18.jpg" width="640" /></a></div><span style="font-family: inherit;">Z Transalpiny schádzame severnou stranou a čím sme nižšie, tým je počasie lepšie. Cesta je stále mokrá, ideme opatrne, tých 35 kilometrov dolu sme išli 40 minút. V Obarsia Lotrului na parkovisku medzi neexistujúcim kempingom a existujúcou reštauráciou sme si uvarili kávu. Tuláčikovia psíkovia sú aj tu, ale tu asi hladom netrpia, zvyšky z reštaurácie sa im myslím ujdu. Prešli sme okolo vodnej nádrže Lacul Vidra s plochou 12,5 km2. Len cesta okolo nej kadiaľ sme išli má 11 kilometrov a to sme ju len obchádzali po južnej strane.</span><p class="MsoNormal" style="font-family: inherit;"></p><div class="separator" style="clear: both; font-family: inherit; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjJf_7s6lXUIV54CwAGb9hB4Rds-6RHsb96q-X970fJ3yJzFgD2DlSe2RNQ0tiPzJhzNhdIGhrupAYI3yM6Aqow8v74bhzfUa8zdi1VZPpAKKQrzoU_OnOgugV70He4SoJQTOjRAJT6dNz8Mx6FkKYriibL4dpxlzrhu_XeWpBN1OkKyP2P_zrxhsE5w/s1024/19.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjJf_7s6lXUIV54CwAGb9hB4Rds-6RHsb96q-X970fJ3yJzFgD2DlSe2RNQ0tiPzJhzNhdIGhrupAYI3yM6Aqow8v74bhzfUa8zdi1VZPpAKKQrzoU_OnOgugV70He4SoJQTOjRAJT6dNz8Mx6FkKYriibL4dpxlzrhu_XeWpBN1OkKyP2P_zrxhsE5w/w640-h640/19.jpg" width="640" /></a></div>Dnes bol šoférsky deň, pretože moc sme toho nevideli, až na tú prírodu, a aj miesto kam sme prišli teraz, teda ďalší bod nášho programu, bol už zavretý. Je to mesto Slanic a v ňom soľná baňa. Rumunsko má vraj sedem soľných baní, ktoré sú sprístupnené verejnosti a turistom. Toto je naša druhá navštívená v poradí a radi by sme pozreli aj ostatné, aby sme ich porovnali. Táto je otvorená len do 17-tej a my sme prišli akurát v tom čase. Už sa dolu nedá ísť, dôvod sme pochopili na druhý deň. Zostávame tu na noc a hneď ráno ju plánujeme navštíviť. Veľké asfaltové parkovisko nás na noc neláka, priamo pod veľkými reflektormi to nemá tú romantiku. Pridali sme sa k rumunským dôchodcom parkujúcim s prívesom na štrko-tráve nad asfaltom, za plotom. Pán Rumun veľmi ukecaný, ale ani slovo mu nerozumieme. No ruky, gestikulácie a štamprlík to istia a ako-tak sme porozumeli, že kľudne môžeme ostať, nikomu nebudeme vadiť. Takto po zhruba 360-tich kilometroch jazdy sme si dali dobré vínko a rumík a išli sme spať. Zajtra bude veselší deň.<br /><p class="MsoNormal" style="font-family: inherit;"></p><div class="separator" style="clear: both; font-family: inherit; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyeVqiuoMWfLit-NqjxC9ACPV4E9_d2sBmuu04tUDFuzIKYyFOuy22CC-OWXmHb5kw5JdTapAJqdo8Dysn6JaqjfTDILh6T2Ie05gOJ1k0PTRIM3At8y-caRQo9GuwPqEPTcJIvTPOVJuQ6luIbAb848pSNKw7apPIoL1PSwzVHzENIIjngEAqcVBtpw/s1200/20.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyeVqiuoMWfLit-NqjxC9ACPV4E9_d2sBmuu04tUDFuzIKYyFOuy22CC-OWXmHb5kw5JdTapAJqdo8Dysn6JaqjfTDILh6T2Ie05gOJ1k0PTRIM3At8y-caRQo9GuwPqEPTcJIvTPOVJuQ6luIbAb848pSNKw7apPIoL1PSwzVHzENIIjngEAqcVBtpw/w640-h360/20.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; font-family: inherit; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhI48LbW8PazCpOj4EnEBxtgbiblj9aDmv4ahrZsn4-n0fZ3RZqFsE1rir86UwTaOD7DscsneBvuOjEGp_1CxRLrhcov7avYg__uFxoVON2bGUaMGwB-KKnmLe3-7huSV2stqkRzV2bdzDjdwhN2Y7lXkj7rX2icYpYHagcIYkyr51vb3ATvfH-EQLs8A/s1200/21.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="675" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhI48LbW8PazCpOj4EnEBxtgbiblj9aDmv4ahrZsn4-n0fZ3RZqFsE1rir86UwTaOD7DscsneBvuOjEGp_1CxRLrhcov7avYg__uFxoVON2bGUaMGwB-KKnmLe3-7huSV2stqkRzV2bdzDjdwhN2Y7lXkj7rX2icYpYHagcIYkyr51vb3ATvfH-EQLs8A/w360-h640/21.jpg" width="360" /></a></div><br /><span face="Arial, sans-serif" style="background: white; color: #202122; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"><br /></span><p style="font-family: inherit;"></p><br /></div>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-86552039298811184182023-10-10T10:29:00.007-07:002023-10-10T10:32:13.611-07:00Palubná denník karavanistu (3.) - RUMUNSKO<span style="font-family: inherit;"><u> Deň 3. – NEDEĽA</u></span><div><br /><div>
<span style="font-family: inherit;">Náš pôvodný úmysel ísť dnes na plavbu loďou po Dunaji zase neuskutočníme. Z jednoduchého dôvodu. Včera sme ho pozerali sto kilometrov a (tak trocha) sme ho už mali plné zuby. Bol nekonečný. Tak asi zase inokedy, veď hádam dovtedy nevytečie všetok preč a neostane suché koryto. Zaplatili sme za kemp (až) 12,- € a vydávame sa na cestu ďalej. Čítate dobre, 12,- €, slovom dvanásť euro ako by ste napísali na šekovú poukážku. V Rumunsku sú ceny za kempy veľmi dobré a za to, že máte v cene elektriku, wc, teplú sprchu a bezpečné miesto, tak sa ani neoplatí kempovať nadivoko. Jediný problém je, že tu nie je až taká hustá sieť kempov, takže občas ste nútení zostať na divoko (to sme ešte netušili, že nás aj toto čaká). Chceme vyskúšať nájsť Sfinxul Banatean, natankovali sme v Orsove a ideme to hľadať. No našli aj nenašli milí rádcové. Vieme presne kde to je, skalu sme videli z diaľky, ale nie z potrebného uhla. Bohužiaľ cesta k nej je pešia odbočka z veľmi frekventovanej cesty. Je to len 12 kilometrov za Orsovou, ale cesta číslo 6 je hlavný ťah na Temešvár a zastaviť vedľa cesty by bolo riskantné. V jedinom možnom mieste bolo odstavené auto a blokovalo tak možný výjazd na štrkovú plošinku kde by bolo možné nechať auto. A to je ešte otázne, či medzi cestou a skalou je vôbec možný nejaký prechod cez rieku. Takže otočka a bod Sfinxul škrtám. Vraciame sa do Orsovy, na kruhovom objazde zvolíme druhý výjazd a pokračujeme v ceste 20 kilometrov. Zmena! Po 14-tich kilometroch a ďalších krásnych výhľadoch na Dunaj sme zastavili pri elektrárni Železné vráta a ideme pozrieť múzeum. Minulý rok (2022) bolo výročie 50 rokov od spustenia tejto mega stavby, je tu teda množstvo fotiek z čias pred výstavbou aj počas nej. No paráda, ide sa niekam výťahom dolu, napcháme sa do plechovej krabice aj so sprievodkyňou a vystupujeme v presklenej miestnosti priamo nad turbínami. Tu sme si vypočuli asi 10 minutový prejav pani dôchodkyne, keď niečo veľmi zaujímavé rozprávala v Rumunčine. Fotografovanie zakázané a my nastupujeme naspäť do výťahu a tým návšteva múzea končí. Čože? To je všetko? Nedá sa nesmiať ako sme sa „ogabali“, ale videli sme turbínu, počuli sme históriu (ale nerozumeli sme), nesmeli sme si to tam odfotiť (ale ako správny Slováci sme si odfotili) a drum bun, šťastnú cestu ďalej.</span><p class="MsoNormal"><span style="background: white; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; color: #202122; font-size: 10.5pt; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghcS_9YMW739YOp7MefHRDlDvLMJWPPFLdLfPHeXTHaIBnuqbAXE6QlPwZezY09V7nqYmSJIrNaweIJUjNYklNTSYFxRSgEyfEHvk33Hncqh8tL0skUrqA9EymXauDlUapIN6yXc_9kTIoRPfLU2am9LLmsYVjqwpP671MfaMouWBx3ij3hbCG-jDVEw/s1280/13.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghcS_9YMW739YOp7MefHRDlDvLMJWPPFLdLfPHeXTHaIBnuqbAXE6QlPwZezY09V7nqYmSJIrNaweIJUjNYklNTSYFxRSgEyfEHvk33Hncqh8tL0skUrqA9EymXauDlUapIN6yXc_9kTIoRPfLU2am9LLmsYVjqwpP671MfaMouWBx3ij3hbCG-jDVEw/w640-h640/13.jpg" width="640" /></a></div><span style="font-family: inherit;">Do tohoto dňa sme sa rozhodli vložiť trasu, ktorú sme minule videli len z časti a teraz by sme radi pokračovali a pozreli si aj druhý diel seriálu. Jeho názov je 67C, teda Transalpina. Po nákupe a obede v Motru pred Lidlom sme stretli starého talianskeho profesora, ktorý tu vyučuje niektorý z odborov archeológie, myslím, že to čo Ross z Priateľov – paleontológiu. Po ďalších dvoch hodinách cesty už frčíme po 67C a vychutnávame si Transalpínu z juhu. Tá naozajstná začína až za mestom Novaci a za Rancou sa už prejavuje jej náročnosť. Serpentíny v ostrých zákrutách sťahujú zadok aj kŕče v rukách a ja zatínam zuby a „vychutnávam“ si túto jazdu. Ano, možno som sračka, ale prístup k vrcholu Transalpíny zo severu je proti tomuto ľavou zadnou. Táto južná strana je teda kapánek strmejšia. A som rada, že ju ideme hore kopcom a nie dolu. Lebo to by som asi brzdila aj nechtami po vozovke a keby bola mokrá cesta asi by som mala v gaťoch. Tak teraz info pre tých čo už išli Transfagarasan, tak ten je brnkačka. Možno somnou niekto nebude súhlasiť, ale ja už tadiaľto nepôjdem, stačilo. Nie sú to cesty na útese nad roklinou, je to strmák plný 180 stupňových zákrut s krásnym výhľadom, ale nechcela by som aby sa mi tu pokazili brzdy. Tak to cítim ja.</span><p class="MsoNormal" style="color: #202122; font-size: 10.5pt;"><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn-S9241l19ZIFxRxCBgAORrCrWnE2cBrTzYzlvnjUty9X4AVaX87yfEsJd-eaKr6AMr1aJk0ztOlQMWU-EzAkn4QQX1rvxP1BW0iYcDLpup-kSi10lX_36-KMLftgNQcE6WBp-c4yd3l4KpuXIhIyYttUNZoJ2n7OX1QwcNwhMPlTghd66cRng7mlWA/s1280/15.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn-S9241l19ZIFxRxCBgAORrCrWnE2cBrTzYzlvnjUty9X4AVaX87yfEsJd-eaKr6AMr1aJk0ztOlQMWU-EzAkn4QQX1rvxP1BW0iYcDLpup-kSi10lX_36-KMLftgNQcE6WBp-c4yd3l4KpuXIhIyYttUNZoJ2n7OX1QwcNwhMPlTghd66cRng7mlWA/w512-h640/15.jpg" width="512" /></a></div><p></p><span style="font-family: inherit;">S výškou sa začína ochladzovať a keď po pol šiestej parkujeme na mokrej tráve na vrchole tak už je riadna kosa. Ideme sa prejsť na ten kopec čo som chcela ísť minule, odtiaľ by mal byť dobrý výhľad na serpentíny oproti na kopci (tie čo sú na všetkých insta-fotkách). Čiapka na hlavu, teplejšie nohavice a ide sa. Mraky sú v rýchlom pohybe a ja chcem ísť až hore. Danko ostal nižšie. Priznám sa, vyšla som hore, stihla som vidieť aspoň taký malý prd, mraky prišli až ku mne, začalo mrholiť a ja som sa chcela vrátiť. Nie, nevošla som do mrakov, to mraky vošli na mňa. Nevidela som na cestu a nevedela som odkiaľ som prišla. Podo mnou roklina, z druhej strany strmý breh a ja som len pozdĺž neho išla dolu. Veď niekadiaľ som sem musela prísť. V tom mraku predo mnou (hmlou sa to už nedá nazvať) som zbadala tmavú postavu. Mala som dioptrie, ale také mokré, že som si nebola istá či je to Danko. Až doteraz to bol len stojaci dážď na mieste, nepadal, len voda stála vo vzduchu, taký je mrak zvnútra. Danko stál asi 10-15 metrov predo mnou, kričím na neho, nepočuje ma, ani ja jeho. Idem bližšie, je to on. Spolu schádzame dole a už dosť prší. Kým sme zišli k autu už mi žblnká vo vibramoch (to je kvalita!). Všetko čo sme mali na sebe je mokré. Celú noc sa to bude sušiť. To bol nápad! Ale videli sme mraky zblízka. Aspoň je dôvod si vypiť. Ponaučenie: Nešpekuluj a nechoď sama.</span><div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFI6MQwiyG1SbIPi6cXZldKAuiPoB_K217g24UStKL9vApLUvFLLvOwltK9SlXrBgbhzZd8-dIBwvl8b5W6bHgD7Ap-5xWpjR3HQOfVbgKz6Vq8KnSE__eqva1FfuaF9DdMeH2ePHskw6V0tXo1_5KC-DzYZ3m3sg7kEcqfCoS3SJv289SRvc_eWQaag/s1280/16.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFI6MQwiyG1SbIPi6cXZldKAuiPoB_K217g24UStKL9vApLUvFLLvOwltK9SlXrBgbhzZd8-dIBwvl8b5W6bHgD7Ap-5xWpjR3HQOfVbgKz6Vq8KnSE__eqva1FfuaF9DdMeH2ePHskw6V0tXo1_5KC-DzYZ3m3sg7kEcqfCoS3SJv289SRvc_eWQaag/w640-h500/16.jpg" width="640" /></a></div><span style="font-family: inherit;"><br />Nie je tu žiaden signál, teda takmer žiadny. Prepli sme si na 4G a horko-ťažko sme niečo chytili. Sopel ani chrípka to našťastie neboli. Takže ak sem pôjdete, dostatočne si natankujte. Široko-ďaleko nie je pumpa. Plynové fľaše v karavane majte dostatočne plné, je tu zima a kúriť budete pomerne veľa. A pred cestou si doplna nabite telefóny. Na soláre sa nespoliehajte, sú vám prd plarné, lebo ani slnko tu nie je. Netvrdím že vôbec, minulý rok sme mali pekné počasie, ale to sa tu mení v priebehu hodinky. Sme vysoko, najvyšší bod je 2145 m n.m. Z Rumunských horských ciest je táto najvyššie položená, bola postavená ešte v roku 1935 a z južnej strany je množstvo lyžiarskych stredísk a hotelov. Končia v mestečku Ranca a potom už dlho, dlho nič. Len krásny kvalitný asfalt, množstvo motorkárov a turistov, úžasná pustatina a ticho.</span><p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmwX2sWqGuJbAt6Ga8sRzr8siSBly0STr4pmT8FL_T0osihKRzAGi-wYjY9XN-tcLcHCgiaZ2zBNc6FhGrsenikeCdXQqJGOfRV5sfCivU9XQWKYoZceveUVkj0GCf4xdksG7undiCpbVixWHf6sVHYrIGYy11p_-7zD45WldquFe1cPnj2nu_CtsOMw/s1200/17.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmwX2sWqGuJbAt6Ga8sRzr8siSBly0STr4pmT8FL_T0osihKRzAGi-wYjY9XN-tcLcHCgiaZ2zBNc6FhGrsenikeCdXQqJGOfRV5sfCivU9XQWKYoZceveUVkj0GCf4xdksG7undiCpbVixWHf6sVHYrIGYy11p_-7zD45WldquFe1cPnj2nu_CtsOMw/w640-h426/17.jpg" width="640" /></a></div><br /><span style="font-family: inherit;"><br /><br /><br /><br /><br /></span><p></p><p class="MsoNormal"><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10.5pt; line-height: 107%;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></span></p></div></div></div>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-67677195602709958932023-10-09T10:38:00.017-07:002023-10-09T10:49:16.906-07:00Palubný denník karavanistu (2.) - RUMUNSKO<p><span style="font-family: inherit;"> <u>Deň 2. – SOBOTA.</u></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;"><span>Cestou sa nám potvrdzuje fakt, že Rumuni sú momentálne vo
fáze praktičnosti. Možno neskôr sa dostanú do fázy peknoty. Ako inak by sa dalo
nazvať, keď domy opravujú tak, že to bije do očí ako sa tá ich oprava absolútne
nehodí, ale je praktická. Napríklad keď na kostol postavený možno dve storočia
dozadu dajú biele plastové okná. A dvere hnedé plastové. </span>Pamiatkari<span> by sa
chytali za hlavu alebo by kolísali na hranici infarktu, ale tu to tak
jednoducho funguje. Ale spomeňte si, že aj u nás to tak kedysi fungovalo. Dedina Beregsău
Mare je práve tento ukážkový prípad, dokonca aj na maps.google je tento kostol
priamo v zákrute na ukážku. <o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;"><span style="font-family: inherit;">Náš smer (cestný, nie politický) je dnes dedina <u>Bobda</u>.
Kostol, chrám, pôvodne mauzóleum je v nenápadnej dedinke len pár
kilometrov za Temešvárom. Niekedy v 13.-14.storočí patrila táto obec
rodine </span></span>baróna Iuliu Csávossy. Asi ho mali radi, pretože veľkú časť svojho bohatstva dal vyvlastniť a rozdelil ho medzi obyvateľov Bobdy. Mal tu zámok a celý statok, a neskôr podľa vzoru maďarského Ostrihomu si tu postavil mauzóleum, hrobku, kde bol on aj jeho rodina po roku 1911 pochovaný. Bohužiaľ zámok bol zbúraný a tehla po tehle rozpredaný, ale mauzóleum bolo využívané ako kostol. Tak pôsobí doteraz, len už je v zlom a nepoužiteľnom stave. Dá sa ísť do jeho blízkosti (zatiaľ), bránka je otvorená, ale dovnútra nie, na dverách visí pomerne nový zámok. Zozadu je prístup k hrobkám. Dočítala som sa, že sa založila organizácia, ktorá ho chce opraviť a je to dobrý nápad, budova si to zaslúži. Mohla by to byť krásna pamiatka. Za zastávku a pár fotiek toto miesto ozaj stojí. Ale pozor! Na ceste z Temešváru je pred Bobdou hnusná cesta, obrovské jamy na ceste, no možno kým tam pôjdete, aj tieto opravia. <br /><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjo5oQym39uC3Cb_tFJb8nJKOMCkZu6rdKLRC4KHadyr3mqNc5hFlutiVJNMHKNB1BLZiJaZCQVMWt8qpg5aF6cagyMjr7E3y0DZyhbwc1GSdHWwv5KYnrtmEMzSzzpzfE2ZZWZp6qdjvQPytyDHXG20mct3AZbgJQA2rx7FU2hfCcXfpJRGMNPo8s2_A/s1280/04.jpg" style="font-family: inherit; margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjo5oQym39uC3Cb_tFJb8nJKOMCkZu6rdKLRC4KHadyr3mqNc5hFlutiVJNMHKNB1BLZiJaZCQVMWt8qpg5aF6cagyMjr7E3y0DZyhbwc1GSdHWwv5KYnrtmEMzSzzpzfE2ZZWZp6qdjvQPytyDHXG20mct3AZbgJQA2rx7FU2hfCcXfpJRGMNPo8s2_A/w640-h640/04.jpg" width="640" /></a></div><p></p><span style="font-family: inherit;"><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEju8TFiFm9zDobyu86refi8aI26zmOEoHeO122j8d0T11-IYKBGSYc0sf5hi67lj5mj3GwIZwu_5WpDsUI2sHMHh5y8uqaUlZpwmsG1MRqo3UZlg4wL5uoB10P87c2RATmlR1tc2-ZoJ7I85ntoopqBWiVUS3oCIUnZJ6IIkyujUBbxj89-9tnuwkmfHA/s1200/05.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEju8TFiFm9zDobyu86refi8aI26zmOEoHeO122j8d0T11-IYKBGSYc0sf5hi67lj5mj3GwIZwu_5WpDsUI2sHMHh5y8uqaUlZpwmsG1MRqo3UZlg4wL5uoB10P87c2RATmlR1tc2-ZoJ7I85ntoopqBWiVUS3oCIUnZJ6IIkyujUBbxj89-9tnuwkmfHA/w640-h360/05.jpg" width="640" /></a></div></span><div><br /></div>Pokračujeme ďalej a cestou naspäť na Temešvár a potom na juh na Moravitu. Tu je zaujímavá cesta cez polia, ktoré sú obklopené množstvom vojenských bunkrov. Polia sa už kosia a tak je vidieť ich rozmiestnenie. Neviem čo sú to za bunkre, že by kvôli Srbsku? Niekde medzi mestami Padureni a Jebel ich napočítate dosť.<br /><u>Gradineri </u>– bod na našej cestnej osi so zrúcaninou kostola nad dedinou. Je blízko cintorína, takže sa tu dá krásne zaparkovať pri bránke za ktorými sú (na rozdiel od našich) vyvýšené hroby. Všetky nad zemou, ako keby sa do zeme ani nedalo pochovávať. Vyše cintorína je zrúcanina kostolnej veže v štádiu rekonštrukcie, či skôr pokusu o záchranu. Pripomína mi našu Katarínku, len je menší. Tiež je tu vidieť základy kostola, ktorý tu pred 300 rokmi stál, no teraz tu už stojí len opustená veža. Momentálne je na zemi zložená nová strecha, tak možno v blízkej dobe už vežu nájdete zastrešenú. <br /><br />V obci Gradineri nájdete aj pekný novší kostol, dolu v dedine, ale aj most Márie Terézie, ten je už tiež veľmi starý. Je to ten typ mosta pri ktorom sa zastavíte, alebo aspoň upúta vašu pozornosť, len tento by si zaslúžil najskôr pozornosť pamiatkarov a obce a troška upraviť okolie a prístup k nemu.<br /><p class="MsoNormal"><span style="background: white; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; color: #202122; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTEQkgHYXVG5hbeqYU2C6HVQmws1xMvDCTU8uhE3fq0gVWM1IEmOHD-ByrRiCdfC_OVaALM8OBJoEjg7hZI2Aq4-Hm-aWi2PWrUqgvpjyuAyafLcstZSUJJwkjR3_YzcKp3YbdXhjJqVuasyECSUM6_VVaRU3InpU9rmwbvv3eNbw_hJuhZFAvbbfLgQ/s2667/06.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1004" data-original-width="2667" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTEQkgHYXVG5hbeqYU2C6HVQmws1xMvDCTU8uhE3fq0gVWM1IEmOHD-ByrRiCdfC_OVaALM8OBJoEjg7hZI2Aq4-Hm-aWi2PWrUqgvpjyuAyafLcstZSUJJwkjR3_YzcKp3YbdXhjJqVuasyECSUM6_VVaRU3InpU9rmwbvv3eNbw_hJuhZFAvbbfLgQ/w640-h240/06.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal" style="color: #202122; font-family: inherit;"><span style="background: white; color: #202122; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqcJn9LAKglSkPh9FFdK7XT78B7NqYnoP97kRcTCiZWr17M7C2hEGQFPQqs1efR0pDnA_2IPrcQR4DARQsBW5KrESbBH1R5r_soH9e8zCOYdm1SavZNsIYqFil8OIT9m15ukDApQP7pwxFfxsnBKje0EDhR1OSssUAzsjS2LI8y6GspYe50HfOpMD7Eg/s1280/07.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1280" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqcJn9LAKglSkPh9FFdK7XT78B7NqYnoP97kRcTCiZWr17M7C2hEGQFPQqs1efR0pDnA_2IPrcQR4DARQsBW5KrESbBH1R5r_soH9e8zCOYdm1SavZNsIYqFil8OIT9m15ukDApQP7pwxFfxsnBKje0EDhR1OSssUAzsjS2LI8y6GspYe50HfOpMD7Eg/w640-h450/07.jpg" width="640" /></a></div><p></p><div class="separator" style="clear: both;">Pokračujeme k bodu číslo 3, to znamená na juh cez Oravitu k národnému parku Cheile Nerei Beusnita. Cesta je dosť deravá, sem ešte eurofondy neprišli. V týchto končinách je náš karavan tak trocha atrakciou, tu asi veľa takých turistov nechodí. Po tejto ceste ideme pomaly, čo ak tu na nás z priekopy vyskočí nejaká jama. Sme na akejsi napodobenine parkoviska, kde je na jeho pomery dosť áut. Miesto je LTT pre naše auto. Pán vyberajúci parkovné keď sa ho spýtame či sme dobre k vodopádom Beusnita prikývne, ale keď sa ho pýtame, či je tam ozaj tak ďaleko peši, tak nás nasmeruje pokračovať karavanom. Vraj je tam kemping, určite prejdeme. Síce po zlej štrkovej ceste, ale prejdeme. Počkali sme kým sa to roztrhnuté vrece s turistami troška rozlezie a už za dreveným mostom a ostrou ľavou odbočkou začína cesta dvadsiatej piatej triedy zvaná šotolina. Úzka na jedno auto, miestami pripomínajúca (kto ju poznáte) cestu cez Višňové poza Čachtický hrad. Len s malým rozdielom, na nej je asfalt. Toto je lesná štrkovo-kamenná cesta na ktorej sa modlíte, aby nešlo nič oproti. Je až neuveriteľné, po akej ceste dokáže karavan prejsť keď vie, že tam na druhom konci je parkovisko. O 14-tej už prichádzame na „koniec sveta“, na očakávané parkovisko na lúke, za ktorým je už len pár malých domčekov s ubytovaním a reštaurácia. A za nimi je plot a tam je ten koniec sveta. Ale keď pôjdete okolo plota, tak nabehnete na turistickú značku ktorá vás povedie po jednoduchom nenáročnom chodníku až k vodopádu Beusnita. No predtým natrafíte na menší kaskádový vodopád a malé smaragdovo-tyrkysové jazierko. Extrémne fotogenické hlavne keď priaznivo dopadajú slnečné lúče na hladinu vody. Boli sme tam okolo tretej hodiny a bolo to akurát. Naspäť už to jazierko tak očarujúco nevyzeralo. Presúvame sa ďalej, už aj trocha do kopca a ako správne poznamenal ten pán čo s ním bývam: je sucho, nečudoval by som sa keby bolo málo vody, tak aj bolo. Vodopád krásny. Až gýčovo zelený, obrastený machom, ako vystrihnutý z časopisu GEO, no vody len jeden prameň. Nedá sa hovoriť o sklamaní, pretože napriek tejto činnosti-nečinnosti prírody je to tu krásne. Vraciame sa tou istou trasou k autu a naspäť tiež po tej istej ceste až do dediny Sasca Romana kde si dáme kávu. Radi si vychutnávame kávu na terasách na našich výletoch, tá káva chutí lepšie už len pre ten pocit voľna, slobody a kľudu. Rumunsko je krásne. Je také pekné, že máš chuť sa len tak bezcieľne voziť autom a kochať sa krajinou. Vo veľa mestách aj dedinách sú úplne nové asfalty. Ale stane sa, že sa tak vezieš a zrazu HU! Skončil asfalt, vyfrézované a po 50-tich metroch asfalt pokračuje. Hmmm, asi nevydalo, neostalo.<br /><br /><span style="color: #202122;"></span><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiiY_7oOS6f6Kmtc3ywnDN4cxnzoNtsNAxjR1Yuuqqj0ciU_U094BDzlubQaauTfqMXaaZ_4-uLxPXYVE8nKHJa7AY3fCp4a4569ktBnl8VRNaSfXhiDniNaSddtz6pClgbNjTKpPpgc1WiAgnzpZwdb2GQkcgLNE0U8qAJDud6_2A5Wja3zzGDH75XQ/s1024/08.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1024" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiiY_7oOS6f6Kmtc3ywnDN4cxnzoNtsNAxjR1Yuuqqj0ciU_U094BDzlubQaauTfqMXaaZ_4-uLxPXYVE8nKHJa7AY3fCp4a4569ktBnl8VRNaSfXhiDniNaSddtz6pClgbNjTKpPpgc1WiAgnzpZwdb2GQkcgLNE0U8qAJDud6_2A5Wja3zzGDH75XQ/w640-h640/08.jpg" width="640" /></a></div><span style="color: #202122;"><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOmF2pkaEr-eWwYTJlIOfmBMRB_YYtUWIMY5eGBqSmXhieYOY0szKHXtR4UFfSO83-MTqPWghaxtjpOLk5l3JiRB3H9TvdGTGk4zcPdnv57JhC-PguyXHzv7L12X7RkqgCKeqJQeAH1q187WthW6lEoQz74gcWnl9JZzXJXIH74ETWXjazhZSAPD56Mg/s1200/09.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOmF2pkaEr-eWwYTJlIOfmBMRB_YYtUWIMY5eGBqSmXhieYOY0szKHXtR4UFfSO83-MTqPWghaxtjpOLk5l3JiRB3H9TvdGTGk4zcPdnv57JhC-PguyXHzv7L12X7RkqgCKeqJQeAH1q187WthW6lEoQz74gcWnl9JZzXJXIH74ETWXjazhZSAPD56Mg/w640-h426/09.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgchieRwGqcYLtvO-H6qzfzGOlLn2Jo6L3LaLMHudX2xvWVdeymrwq6-yW599bc0QHVwonU2BOMlGA6Tchk3P5oIM8dNSN0mERTfrWP2i-Q0sSzLiQDGwG-4xXh8HY3w9vnvflACWX9sBDrVVuPuK3_glRY4YwHvAq0cb3cxBZDW5ckbPhjPtI0Wk1TEw/s1200/10.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="676" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgchieRwGqcYLtvO-H6qzfzGOlLn2Jo6L3LaLMHudX2xvWVdeymrwq6-yW599bc0QHVwonU2BOMlGA6Tchk3P5oIM8dNSN0mERTfrWP2i-Q0sSzLiQDGwG-4xXh8HY3w9vnvflACWX9sBDrVVuPuK3_glRY4YwHvAq0cb3cxBZDW5ckbPhjPtI0Wk1TEw/w640-h360/10.jpg" width="640" /></a></div></span>V kopcoch, niekde medzi Naidasom a Pojejenu sme nakŕmili psíka a spokojne pokračujeme k Dunaju. Je neuveriteľné aký je obrovský. Ako malé more. Obrovská, ale že ozaj obrovská vodná plocha sa ťahá 700 kilometrov pozdĺž južných hraníc so Srbskom a Bulharskom. My sme dali „len“ nekonečných 110 kilometrov a stačilo nám. Výhľad z cesty na brehu je dokonalý. Pozeráte sa cez vodu na susedný štát a vidíte ich cestu kde sa strieda most-tunel-most-tunel... Je to ďaleko, ale teraz podvečer je dobrá viditeľnosť. Stmieva sa a my už po tme prechádzame okolo Decebala, ktorý je do skaly vysekaný nad vodnou zátokou. Už minule som písala o rumunskom bojoníkovi-vodcovi, ktorý tu má skalný portrét. Na modro osvietená skala je už len necelých 10 kilometrov pred Eselnitou kde je kemp Mala, miesto nášho nocľahu. (<span style="font-family: inherit;"><span style="background-color: black;"><span face="Roboto, Arial, sans-serif" style="font-size: 12px; text-decoration-line: underline;"><span style="color: #fcff01;">44.686668, 22.34484</span></span><span face="Roboto, Arial, sans-serif" style="font-size: 12px; text-decoration-line: underline;"><span style="color: #fcff01;">7</span></span></span></span>)Tu to už poznáme, tak dobrú noc. <span style="font-family: inherit;"><span><a href="https://camping-mala-in-clisura-dunarii.business.site/" target="_blank"><span style="background-color: black; color: #fcff01;">web kemp Mala</span></a></span></span><p></p><p class="MsoNormal"><span style="background: white; line-height: 107%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhINxQtV4M_-smiEhutFSRdvz6rDhiXMdehZPgR9FDqp6j9rXqn5rPaFZq2wIaWiuTz6HhANxaNBJbFmRPhkzvYhR-8Qb1PlCYC9Wlc6Aowg4eO2xN2c4rDa93mIxMmCfv5-Sbc6tmCahJXCGF3Y4vQ0ao57Hm1uCJFsCwTDZ4q5npp_sbHNpqlynjzpQ/s1280/11.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhINxQtV4M_-smiEhutFSRdvz6rDhiXMdehZPgR9FDqp6j9rXqn5rPaFZq2wIaWiuTz6HhANxaNBJbFmRPhkzvYhR-8Qb1PlCYC9Wlc6Aowg4eO2xN2c4rDa93mIxMmCfv5-Sbc6tmCahJXCGF3Y4vQ0ao57Hm1uCJFsCwTDZ4q5npp_sbHNpqlynjzpQ/w640-h640/11.jpg" width="640" /></a></div> <p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBNtZ3F0T8aMOGdASUTsfJDO_52WBp3zkiAoz7zZ_vE5reh_zYDsU9I3nLO_b7lW7oxb9XgePL2UBU0YJTVZ2DOzXLG40K_x6roYl7T7N9rRjWp1RyBvzZk2Lv9LBjtS4RISmkgwGgNgso97izJDBo5ukjDSL9EYZoXO9EnYvDiE6ezOCNITB0W8u-yA/s1255/12.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="1255" data-original-width="1114" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBNtZ3F0T8aMOGdASUTsfJDO_52WBp3zkiAoz7zZ_vE5reh_zYDsU9I3nLO_b7lW7oxb9XgePL2UBU0YJTVZ2DOzXLG40K_x6roYl7T7N9rRjWp1RyBvzZk2Lv9LBjtS4RISmkgwGgNgso97izJDBo5ukjDSL9EYZoXO9EnYvDiE6ezOCNITB0W8u-yA/w568-h640/12.jpg" width="568" /></a></div><p class="MsoNormal"></p><p class="MsoNormal"><br /><span style="background: white; line-height: 107%;"><br /><span style="color: #202122; font-family: inherit;"><br /></span></span></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-31680892148452252962023-10-09T09:19:00.007-07:002023-10-09T09:39:30.772-07:00Palubný denník karavanistu (1.) - RUMUNSKO<p><span style="font-family: inherit;"> <u>Deň 1. – PIATOK.</u></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;">Zase Rumunsko? Ano. Milujem túto krajinu a keby ste tam
boli aspoň raz s nami, pochopili by ste. Je piatok a my vyrážame za
nepoznanými krásami tejto zeme. Krása prírody a ich prírodných divov je
neskutočná. Tento štát sa rozprestiera na takej veľkej ploche, že naše
Slovensko by sa tam vošlo takmer päť krát. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0kTXrtUno9ZZNKjsrjLDvSeXnjDpzTcBIgfHD38vXeAxLUziiUciVaL8rF5Yv__VNGV3Q-Sp45AchXWHzkadmi7KxwWhAO3Iauejiv2eBujfznVnz1bkNWX4kzBesqyZDj-NPm0uXQ4Fy_kFU8GgQ4q_1yA1ins6i2deAYci4Ooybzf-CSAdrjxka8w/s841/rumunsko%20mapa%2003.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="580" data-original-width="841" height="442" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0kTXrtUno9ZZNKjsrjLDvSeXnjDpzTcBIgfHD38vXeAxLUziiUciVaL8rF5Yv__VNGV3Q-Sp45AchXWHzkadmi7KxwWhAO3Iauejiv2eBujfznVnz1bkNWX4kzBesqyZDj-NPm0uXQ4Fy_kFU8GgQ4q_1yA1ins6i2deAYci4Ooybzf-CSAdrjxka8w/w640-h442/rumunsko%20mapa%2003.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;">Vyrážame v kľude o desiatej hodine, žiadny stres.
Už som to tu spomínala kedysi, ale zopakujem to: viete aký je rozdiel medzi
karavanistom a bežným dovolenkárom? Karavanistovi začína dovolenka už keď
nasadne do auta, ale tým ostatným až keď prídu do destinácie. Takže
o desiatej už dovolenkujeme a začíname tankovaním na Piešťanskom
Orlene a pre istotu (po minuloročnej skúsenosti) aj do dvoch kanistrov.
V Komárne ešte dotankovávame do plna, nech nemusíme Maďarskú drahšiu
naftu, pretože plánovaný prvý nocľah je ešte na Maďarskej strane. „Za čiarou“
tentoraz kupujeme aj diaľničnú známku aby sme tu hungáriu prešli čo
najrýchlejšie. Po 5-prúdovom obchvate Budapešti sme si uvedomili, že máme
celkom dobrý čas, a keď sa bude dariť, tak potiahneme až za hranice.
Priznám sa, po Maďarsku moc diaľnice nevyužívane, tak sme nerátali s takým
dobrým prechodom tohto štátu. Asi sa spýtate prečo. Jednoducho: cena. Tiež mimo
diaľnic uvidíte v každom štáte viac zaujímavých a krásnych vecí.
Takže pomerne skoro, už o 16.45 prechádzame hranice do Rumunska
a platíme poplatok za ich cesty 10,-€. Zámerne nehovorím že za diaľnice,
pretože tu sú spoplatnené aj niektoré iné cesty než tie diaľničné. Ale uznajme,
10,-€ ako mesačný poplatok je nič. BUN VENIT! Víta nás každá miestna obec
a my sa tešíme ako deti, že sme už tu. Vzhľadom na to, že plán bol prespať
v maďarskom Makó, tak nemáme vôbec predstavu kde prespíme. Kemping pri
Temešvári je už mimo sezónu (predsa september), tak hľadáme núdzové riešenie.
Našli sme ho 12 kilometrov východne od Temešváru, Săcălaz má vo svojom rajóne
rybník a tu pri rekreačnom stredisku a vodnej ploche je to ideálne. (GPS <u><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: black; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #fcff01; font-size: 9pt; line-height: 107%;">45.755549, 21.098192</span>)</u> Prvý
deň máme za sebou. Dobrú noc.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9KhPf1kJLH6L-mMLXicTcMIyC4bO19vsqyuE9o87eui2EwGLt04dYJDNCxuJs7PYCNynv_H4-jPyC6k3P5-mHeDLic3GeJtEo7MQOdJ16Fy_NvRSSADjz5PhFtmua0cPUx2k1s_wdZ6AvcmEy5rWLLhBJmbBVlpF2iqDWme6js_GzefuY4Fy-99KEkw/s1002/01.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1002" data-original-width="1002" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9KhPf1kJLH6L-mMLXicTcMIyC4bO19vsqyuE9o87eui2EwGLt04dYJDNCxuJs7PYCNynv_H4-jPyC6k3P5-mHeDLic3GeJtEo7MQOdJ16Fy_NvRSSADjz5PhFtmua0cPUx2k1s_wdZ6AvcmEy5rWLLhBJmbBVlpF2iqDWme6js_GzefuY4Fy-99KEkw/w640-h640/01.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaSbB04WCsjfOC3u9PJwf_WwAZaHFpicwkwvLs0q66G7rbDOSbyqFRI9sPQoyoZ_srR-88OGp2zEHG_GYElc8CnAsl-R8JpXtDq4bMtvtqrumM0BWqw_PnoR_UMhNUWT_x32FaA1w3cb_Jj9KasGr8FOBlJ8uffFAeJkbwSYb9V1bVEbqhCBESeaFePw/s2110/02.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="904" data-original-width="2110" height="274" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaSbB04WCsjfOC3u9PJwf_WwAZaHFpicwkwvLs0q66G7rbDOSbyqFRI9sPQoyoZ_srR-88OGp2zEHG_GYElc8CnAsl-R8JpXtDq4bMtvtqrumM0BWqw_PnoR_UMhNUWT_x32FaA1w3cb_Jj9KasGr8FOBlJ8uffFAeJkbwSYb9V1bVEbqhCBESeaFePw/w640-h274/02.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwBWq0CLpGFFQwk_m9S1wnz5wRCqkMjhbz1uJMF4iEJbZK0tIX2BtR8BZmyXSXcxN0klDYS9mJ9pTBOt8ZbSdo7TiPhDEarKSamlpMmBN_xBxI98fd9wYHtzD4k4REpSFLjb_P8L7ocW4CwvkYvqJSmk1DATBfdncPesj_SnHNsVKssxHuP1xmT9EMmw/s1200/03.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1019" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwBWq0CLpGFFQwk_m9S1wnz5wRCqkMjhbz1uJMF4iEJbZK0tIX2BtR8BZmyXSXcxN0klDYS9mJ9pTBOt8ZbSdo7TiPhDEarKSamlpMmBN_xBxI98fd9wYHtzD4k4REpSFLjb_P8L7ocW4CwvkYvqJSmk1DATBfdncPesj_SnHNsVKssxHuP1xmT9EMmw/w544-h640/03.jpg" width="544" /></a></div><br /><span style="font-family: inherit;"><br /></span><p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-85955655902893252632023-07-28T09:30:00.001-07:002023-07-28T09:39:42.652-07:00Palubný denník cestovateľa (4.) - Francúzsko<p><span style="font-size: medium;"> <u>Časť štvrtá: Cesta domov</u></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Ráno po raňajkách odchádzame a ideme po pobreží aby sme
videli ešte časť Normandie. Zastavili sme v oblasti kde sú hneď štyri
bunkre vedľa seba (ak nie viac) a pokračujeme Francúzkami uličkami. Som
veliteľ trasy, teda navigátor, sedím vpredu a obdivujem tie staré kamenné
domčeky. Srdce plesá z domov a hortenzií okolo nich. Ešte stojíme pri
najväčšom bunkri na okolí – v Ouistreham, Le Grand bunker musee. Táto masa
betónu vo veľkosti niekoľkoposchodového obytného domu je v útrobách bunker
s úzkymi miestnosťami a schodišťom. 17 metrov vysoká zrekonštruovaná
stavba v sebe ukrýva ukážku ako to kedysi v tomto obrannom bunkri
vyzeralo. Atmosféru dopĺňajú a zdokonaľuje nielen technika, ale aj
figuríny vojakov a množstvo dobových doplnkov a novín. Je tu všetko.
Od strojovne, ošetrovne, cez veliteľov štáb, miestnosť spojárov, pozorovateľne,
a až na samom vrchu ostreľovacia rozhľadňa. Toto miesto stojí za návštevu.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpr3eO5GW_2t7FEDtyP4x1WUCLRELVhCzhZ4k4rIdUNdfo1DI9LmLwW6d_zGYUECSGmbV5jH-Kug1K0iN2fypX29IdwVpxNRGAxLenYoOixygw8gelyzi088lktGOSNFV-8h5Lr9x48d5EqaaElgUsgr-cqLo9DR9YUvc77ivYqqcD8VBL61mrFZ5SWg/s1000/20.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpr3eO5GW_2t7FEDtyP4x1WUCLRELVhCzhZ4k4rIdUNdfo1DI9LmLwW6d_zGYUECSGmbV5jH-Kug1K0iN2fypX29IdwVpxNRGAxLenYoOixygw8gelyzi088lktGOSNFV-8h5Lr9x48d5EqaaElgUsgr-cqLo9DR9YUvc77ivYqqcD8VBL61mrFZ5SWg/w640-h640/20.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhw3qkDpKiWjakRktMMAz4UY-nCD866WcNUPRnuPc19Kk-VgaXCCMgWaXgacGSqbGSqB9DaoZTCcX706KeNWIFJX9hSCaQ6UxBHh6dNwWwWZr6njZpTVcuj52Z3mXuYirwh4CpLsi8fy-zihaFU4mQZqkiDXOLWvUbszpkdoNX5b219hapoesllEG1BXg/s1280/21.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhw3qkDpKiWjakRktMMAz4UY-nCD866WcNUPRnuPc19Kk-VgaXCCMgWaXgacGSqbGSqB9DaoZTCcX706KeNWIFJX9hSCaQ6UxBHh6dNwWwWZr6njZpTVcuj52Z3mXuYirwh4CpLsi8fy-zihaFU4mQZqkiDXOLWvUbszpkdoNX5b219hapoesllEG1BXg/w500-h640/21.jpg" width="500" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Pokračujeme na juh, okruhom okolo mesta Caen, Lisieux, smer
Paríž. Na okraji Lisieux vidím krásnu katedrálu, zapisujem si to. Hľadanie
miesta na obed bolo úspešné, našli sme parkovisko pri múzeu veteránov.
A väčšina z nich je na predaj. Majiteľ týchto priestorov má
zaujímavého koníčka, a verte tomu, že by som si vybrala niečo. Pokračujeme
krajinou kvetov a kruhových objazdov, krajinou hortenzií a cestných
retardérov. Historických budov a živých plotov. Táto slnečná krajina
obilia a kravských pastvín je úžasná. Je vidieť, že Francúzi si vážia
svoju krajinu, svoju zem, úrodnú pôdu a architektonické dedičstvo svojich
predkov. Asi by sme potrebovali ich vládu, ich hrdosť. Túto zem si chcem ešte
niekedy pozrieť. Áno, viem to, naplánujem to. Veď je tu na čo pozerať, napríklad
len tak voľne pohodené kravy na lúke. Romantika. </span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_V5q9dYaNFNUFsJYSAUIJNzGbSygqiUDsPq1Mi_lNEfpUGO2m5NkPMpn8YUhasQD_CrLWK61Q99hBKkdZzLz3sXu8QuGivj79Dq3ngrRfjceySMmV-esWjDDSYUpBhq7F0os8vjYVa7o6ODN_GPevPIGT7jlHuTJ7rJUq9cgSkm3MsrTlg7OlfT-Pkw/s1280/22.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_V5q9dYaNFNUFsJYSAUIJNzGbSygqiUDsPq1Mi_lNEfpUGO2m5NkPMpn8YUhasQD_CrLWK61Q99hBKkdZzLz3sXu8QuGivj79Dq3ngrRfjceySMmV-esWjDDSYUpBhq7F0os8vjYVa7o6ODN_GPevPIGT7jlHuTJ7rJUq9cgSkm3MsrTlg7OlfT-Pkw/w640-h500/22.jpg" width="640" /></a></div><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUeCtGNSO8i6QNFwF2OHDF6sK9cW0zB8MZbWxRAxiFN1FGEQXwTgDq-maViwAoRBgnBQBJ7ProWwa_xp66zkuMJmHEz6FjzHAK4MffvMEU2YoiHhRK3tEqMkr0VtCX_0ZApIXQ3e8HCe6fam2otrLxh-SykLpGgVC_7t2Ma3yi6wVsPdXoPI4L2Y-6cw/s1000/23.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUeCtGNSO8i6QNFwF2OHDF6sK9cW0zB8MZbWxRAxiFN1FGEQXwTgDq-maViwAoRBgnBQBJ7ProWwa_xp66zkuMJmHEz6FjzHAK4MffvMEU2YoiHhRK3tEqMkr0VtCX_0ZApIXQ3e8HCe6fam2otrLxh-SykLpGgVC_7t2Ma3yi6wVsPdXoPI4L2Y-6cw/w640-h640/23.jpg" width="640" /></a></div><div><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Cestou sme vyzdvihli (Martinovu) Ivanku pri letisku
v Beauvais a pokračujeme na nocľah na ubytovňu F1. Druhý deň cesty už
je veselší. Síce som z Terezky prestúpila do Paprikášu, ale zmena je život
a tu je sedačka aspoň pohodlnejšia. A Miško je tiež dobrý šofér.
Mesto Reims je cestou a mapy ukazujú, že je tu veľká katedrála. Síce nie
na prvý raz, ale predsa sa nám podarilo nájsť parkovisko. Buď bolo podzemné,
alebo len do výšky dva metre. Naša Terezka je pekná vysoká štíhla dáma
a tu by sa asi nevošla. No dá sa aj na ulici parkovať, len niekoľko ulíc
od katedrály Notre-dame. Katedrála z 13.storočia zažila korunovácie
mnohých francúzskych kráľov a je skutočne krásna. Užila si svoje, aj veľký
požiar, no jej krásne vitrážové okná z farebného skla aj naďalej púšťajú
dovnútra farebné svetlo. Budova funguje aj pre návštevníkov aj pre veriacich.
My si neďaleko sadneme a dáme si kávičku. S výhľadom na Notre-dame
samozrejme. Chlapci si zatiaľ kúpia originál Francúzke šampanské, veď čo je
originálnejší suvenír pre chlapa ako víno z tejto oblasti. Z tohto mesta je ťažké sa vymotať, lebo
Reims je historické mesto s veľkou modrou zónou, kam nesmú staré autá,
lebo mesto myslí na ekológiu. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Veliteľovi zájazdu sa pozdáva, keby naša trasa išla cez
Belgicko a Luxembursko, tak píšem spolužiakovi, že v Luxembursku mu
cestou hodím kameň do okna. On si stretnutie nedá ujsť a že sa určite
musíme vidieť, veď býva na ceste k diaľnici do Nemecka. No a motyka
vystrelila, náhoda sa udiala a my sme jediný voľný kemp na trase našli
priamo v jeho meste. Len pár minút pešo od jeho domu. Takže jeho prianie
sa splnilo a on nám v kempe spolu s manželkou porozprával všetky
pikošky o živote v Luxembursku. Tak konečne po 15-tich rokoch viem
ako sa tam dostal. Asi najzaujímavejší a najdôležitejší postreh pre
turistov je, že je to drahá krajina. Ale benzín a alkohol sa tam oplatí
kupovať viac ako v Nemecku či na okolí. Je na to nižšia daň. Dá sa
povedať, že tu sme mali jedno veľké šťastie, lebo ako Marcel povedal, asi 1,5-2
hodiny predtým ako sme prišli sa tu prehnala veterná smršť, víchrica čo lámala
stromy. V čase nášho príchodu je už kľud. </span><o:p></o:p></p></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPMq4ehHD4S6RtZsSnZ9fjkfDBlP0LhhaYf_KWsTCy3FFvvN9I8n_aIo1b7Yo-yGeaVVjCJ9YAyukprFndQtmJjNoRTTrS4bq4mwUMo4ld5fRk-scUKONjyuK_CLBrd0DTNcFeosuKWVs0nEdUYb078rLhyltIcf3QexvFUWYvItZloF7jlvLJ61NWjQ/s1280/24.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPMq4ehHD4S6RtZsSnZ9fjkfDBlP0LhhaYf_KWsTCy3FFvvN9I8n_aIo1b7Yo-yGeaVVjCJ9YAyukprFndQtmJjNoRTTrS4bq4mwUMo4ld5fRk-scUKONjyuK_CLBrd0DTNcFeosuKWVs0nEdUYb078rLhyltIcf3QexvFUWYvItZloF7jlvLJ61NWjQ/w500-h640/24.jpg" width="500" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8n9dgS2eA_p_5kebYu1mfPfz-Qy-CmfwE0TeOFw-jRLfrM6lW_YxrLsVKnRCap6jT2xJh6lkxBq6rxJiq7CBgIe7hVdElBVv2Rp8XqZ5VQ5CKSWyKcmrmmcBmxtR12plsCm_DHDnJuH-Gx3eQOWwE48xDWBn4Em7YqdqRMZKn2llpjXyEXrGmLpnNcA/s1000/25.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8n9dgS2eA_p_5kebYu1mfPfz-Qy-CmfwE0TeOFw-jRLfrM6lW_YxrLsVKnRCap6jT2xJh6lkxBq6rxJiq7CBgIe7hVdElBVv2Rp8XqZ5VQ5CKSWyKcmrmmcBmxtR12plsCm_DHDnJuH-Gx3eQOWwE48xDWBn4Em7YqdqRMZKn2llpjXyEXrGmLpnNcA/w640-h640/25.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPToGyhxohffKrpcXrcs58dSjj7hMGLu-FS6rMI1Jbp13JdrJokX7X6Ycmxzw6FuDfxPWi65aMDoYqoWMHHmgYh3dwXxd-jBeEcI23C5yIoG9cwFruOIc3e_LmBqaUKwVVJuOhXhtqfVb2VtKXJInpoPWnXU2QVXLDBYjguagMvXXqAdS52YvlKdD8Tg/s1280/26.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPToGyhxohffKrpcXrcs58dSjj7hMGLu-FS6rMI1Jbp13JdrJokX7X6Ycmxzw6FuDfxPWi65aMDoYqoWMHHmgYh3dwXxd-jBeEcI23C5yIoG9cwFruOIc3e_LmBqaUKwVVJuOhXhtqfVb2VtKXJInpoPWnXU2QVXLDBYjguagMvXXqAdS52YvlKdD8Tg/w640-h500/26.jpg" width="640" /></a></div><div><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Ráno sušíme stany, večer tak mierne popršalo. Chalani zatiaľ
skočili do obchodu pre nejaký ďalší chlapský suvenír, ale potom už pokračujeme
do 200 km vzdialeného Speyeru, kde je technické múzeum. V tomto rozľahlom
múzeu sme strávili asi 3,5 hodiny a stálo to za to. Od áut, vlakov, lodí,
lietadiel cez kolotoče, ponorku, až po družicu a raketoplán. Prídu si na
svoje dospelý aj deti. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Po pol šiestej sme už v kempe pri Heilbrone, ktorý niektorí z nás nazvali hrozným, ale my cestovatelia vieme, že kemp je
veľmi slušný. Možno nižšia trieda, menej hviezdičiek, ale čistý, pekný,
prehľadný. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Predposledný deň našej výpravy bol menej šťastný. Vyšli sme
na diaľnicu s tým, že po 40-50 kilometrov musíme dolu a natankovať.
Veľa čerpačiek cestou nebolo a posledné kilometre pred pumpou už boli
trápením. Terezka kašľala, skákala a motor pracoval podozrivo. No na
čerpačku došla. Natankovali sme a pre istotu ostávame na cestách mimo
diaľnic. Dobre robíme. Po niekoľkých kilometroch to vzdáva aj Paprikáš.
Normálne na drzovku zhasol motor. Našťastie v dedine na námestíčku, tak
Miško prehovára do duše tomuto červenému stvoreniu v tieni pod veľkým
stromom. Porucha je neuveriteľná a oprava rýchla. V rozdeľovači sa
doslova unavila a v teple roztopila maličká plastová podložka –
tesnenie. Šup-šup a šikovný chalanisko to má za chvíľku vymenené.
Z náhradného repasovaného rozdeľovača si to požičal a ideme ďalej.
Pokračujeme po „okreskách“ mimo diaľnic a po piatich hodinách prekračujeme
české hranice. V Plzni nás už čaká ďalší „servisák“ a tak po našom
príchode o 19-tej sa púšťa hneď riešiť Terezkin problém. Tento Martinov
kamarát aj s otcom Terezku vyliečia aj bez Martinovej pomoci. Lebo my si
už užívame pohostinnosť domácich a ich malého záhradného chvíľkového
kempu. Túto noc budeme spať slušnejšie. Stany sme zamenili za ďalšiu 1203-ku
a poľský Newiadow. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Posledný deň expedície začíname štartom o deviatej
a potom už z Plzne na Budějovice, Viedeň až do Bratislavy. Tu sa naša
cesta končí. Posledná foto na rozlúčku a koniec. Ostali zážitky, fotky
a videá. A kopec spomienok. Vitajte doma na Slovensku. </span><o:p></o:p></p></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOiMABD4Cddoq1JjhYyfQMgmI9pkhO4Ql2TiT0uyA2XhHRIXJZUXQQAFonPCsJDGNRL8LotFVwiACxBPYSe9Xbfp9ZmcfGIGJXGVCXD-8L3fLgjWAGVZ0y1tMtLX7IGxtFCyy917n3IPmV5rpU4hycUffBe3iCId8KHSzQMqNBeV6bREK6GTD4nfxguw/s1280/27.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOiMABD4Cddoq1JjhYyfQMgmI9pkhO4Ql2TiT0uyA2XhHRIXJZUXQQAFonPCsJDGNRL8LotFVwiACxBPYSe9Xbfp9ZmcfGIGJXGVCXD-8L3fLgjWAGVZ0y1tMtLX7IGxtFCyy917n3IPmV5rpU4hycUffBe3iCId8KHSzQMqNBeV6bREK6GTD4nfxguw/w500-h640/27.jpg" width="500" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSoRlrnrWTdCHaCCs-1hQYQtz6ZbR3iBC6RezPBtZPb9meIj734rRAvb8DxN8MTqo1DXzA7Y4S5aQ40UTWOfPt7dcV6FfG3RvmjHVrOgwHK4jskSpXEUTCK8BD9mtPH47jkBg7KkmxAZzRAv-b8pfZMjkyyT85kxzmFkFY_fK49xpJyCJ-dqBOXdvVNw/s1000/28.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSoRlrnrWTdCHaCCs-1hQYQtz6ZbR3iBC6RezPBtZPb9meIj734rRAvb8DxN8MTqo1DXzA7Y4S5aQ40UTWOfPt7dcV6FfG3RvmjHVrOgwHK4jskSpXEUTCK8BD9mtPH47jkBg7KkmxAZzRAv-b8pfZMjkyyT85kxzmFkFY_fK49xpJyCJ-dqBOXdvVNw/w640-h640/28.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIRu5CmfT_RbqUUZgP_pezxYl3kPncexrwvTDLLUOcm7PXTSSiDXiD_j-QK3wXswUtTIaD1l5AMF2gv8VyIlAxJZDKGz14lFugit8V_Qk8OdsJdQJZ4JS9NoXiZ3OWCAz52sxTUA8rJ-XGMiXmUJbe5s79gbVDe3mUS2_NezH39ITx8r_fPFmpESImow/s1200/29.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="676" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIRu5CmfT_RbqUUZgP_pezxYl3kPncexrwvTDLLUOcm7PXTSSiDXiD_j-QK3wXswUtTIaD1l5AMF2gv8VyIlAxJZDKGz14lFugit8V_Qk8OdsJdQJZ4JS9NoXiZ3OWCAz52sxTUA8rJ-XGMiXmUJbe5s79gbVDe3mUS2_NezH39ITx8r_fPFmpESImow/w640-h360/29.jpg" width="640" /></a></div><br /><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-37482373248862647652023-07-26T12:32:00.003-07:002023-07-30T12:19:31.699-07:00Palubný denník cestovateľa (3.) - Francúzsko<p> <u><span style="font-size: medium;">Časť tretia: Normandia.</span></u></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Očarujúcim Francúzskom sme sa presunuli na severné pláže
Normandie. Cieľom boli históriou poznačené pláže vylodenia vojsk koncom druhej
svetovej vojny. Pre upresnenie sme si vybrali miesto vylodenia Američanov –
Omaha Beach. Keďže okruh Le Mans je pod mestom, v meste Arnage, tak cestou
sme po obchvatoch mesta obchádzali samotné slávne Le Mans. Zase sa potvrdzuje,
že Francúzi asi nevedia odbočovať doľava, pretože všade, ale skutočne všade sú
kruhové objazdy. Naši cestní architekti by sem mali prísť na školenie
a konečne spraviť jeden medzi Leopoldovom a Hlohovcom. Trasu vedieme
mimo diaľnic a platených úsekov, ale aj tieto cesty „nižšej triedy“ sú
neskutočné. Sú priame, rovné, prehľadné a zákruty sú len keď potrebujete prejsť
cez hory, kopce a teda menšie serpentíny. Inak idete rovno, že máte chuť
podoprieť volant vidlami. Lenže tie nemáme a tak si spoza predného okna
vychutnávame čarovné mestečká a dedinky. Neuveriteľné staré kamenné domy
v ktorých sa stále býva. Francúzi nebúrajú staré domy, ale ich renovujú,
dajú im pridanú hodnotu, vdýchnu dušu a oživia minulosť. Úžasné drevené
bránky nesiahajú vyše človeka a množstvo dvorov je bez betónových plotov.
Pozemok oddeľujú len kvety, záhony a živé ploty. Tu nevadí keď susedovi
vidíte do dvora, tu sa môžete pokochať peknou upravenou záhradou a je sa
na čo dívať. Architektúra stavieb vás prenesie do večného času dovoleniek
a romantických filmov. Ak budete cestovať Francúzskom a bude vo vašich
možnostiach, tak choďte mimo diaľnic. Ja viem, Francia je drahšia, ale správny
Slovák si tú svoju pašteku, vifonku a špagety zoberie z domu.
A zase kávička pred štýlovou kaviarňou nemusí vyjsť zas tak draho. My si
túto cestu ešte niekedy zopakujeme len s inou posádkou a iným autom.
Potom zastavíme všade kde bude niečo pekné a budeme veľa fotiť. </span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7oO8PiONQtSV1bSPZxkLDjIo1c7HrkQRJRSvb5LeUcIq-y5k86YrCeAVw7w73a_iGxvrn94Ssi3o4jqwrNpHske3mWv-hfrmEP6t7rmuv0_h4fCRwRTg1LiqkB9_FKlbUKZnqzBCAdK4zN8D00732NglrvMf-BAwrySYnBBJnM7dYFN4x6PcR2vYvEA/s1280/13.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7oO8PiONQtSV1bSPZxkLDjIo1c7HrkQRJRSvb5LeUcIq-y5k86YrCeAVw7w73a_iGxvrn94Ssi3o4jqwrNpHske3mWv-hfrmEP6t7rmuv0_h4fCRwRTg1LiqkB9_FKlbUKZnqzBCAdK4zN8D00732NglrvMf-BAwrySYnBBJnM7dYFN4x6PcR2vYvEA/w501-h640/13.jpg" width="501" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">O pol štvrtej sme už prišli do kempu na Omaha Beach, na
kopci nad pieskovou plážou. Kým vládzeme (a chce sa nám) rozkladáme stan
a zútulníme si naše parkovacie miesto. Dolu je práve odliv a tak za
kúpaním treba pomerne ďaleko od brehu. Oceán je studený a ani to, že sme
v Lamanšskom prielive tú vodu pocitovo nezohreje. Miško sa okúpal, veď ide
o zážitok ale mne stačilo do pol lýtiek. Uspokojím sa so soľou za nechtami
na nohách, nemám potrebu moje telo ponárať do tej možno 18 stupňovej vody. Ale
ako Miško povedal: tá voda v oceáne je ako pálenka. Najprv ťa strasie, ale
potom sa ti to zaľúbi. Nebyť silného vetra, bolo by toto ideálne počasie, ani
tá teplota nevadí, hlavne že neprší. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Po večeri sme si dali malú prechádzku po útese, hore, na
západ od kempu. Slniečko sa už približovalo k hladine mora
a zistenie, že miesto, ktoré sme chceli vidieť je 7 kilometrov vzdialené
nám na nálade nepridalo. Otočili sme sa naspäť a za veselého spevu účastníkov
zájazdu sme kráčali do kempu. Sme ďaleko na západ od domu, len kúsok od zlomu
časového pásma. Je asi 11 hodín a keď si líham do spacáku, vonku je svetlo
ako doma keď sa poobede o tretej poriadne zamračí. </span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0PSGkm8ESbHmBr6iDFJkpAn1OINf-MluZsrYBV7t47vmSgArk2BW2DKTYgR44gCR0yndbDFZQ9Ckikqq5jHoXIGQ3Q5PpvGD1KBcejm0Ki9RvWNOfT6fSI1nHK6aRDvHzE20Rld2qi-UgtdT7U6vnjqDn5JI3CzFekJktGL-nrqumaCIz5B1mtf9t-A/s1000/14.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0PSGkm8ESbHmBr6iDFJkpAn1OINf-MluZsrYBV7t47vmSgArk2BW2DKTYgR44gCR0yndbDFZQ9Ckikqq5jHoXIGQ3Q5PpvGD1KBcejm0Ki9RvWNOfT6fSI1nHK6aRDvHzE20Rld2qi-UgtdT7U6vnjqDn5JI3CzFekJktGL-nrqumaCIz5B1mtf9t-A/w640-h640/14.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjflqM4JqL8zRUqBHn_0BRWygdfrPEXqRtNCUJ2MVHrlzWANBejyhtaWOjwgXSh_Mu8ojrOSKnXXqiTIe0WcvnijrCdiqJ_tVR0-0ipWy_AJjPdSROXmZyLw_jxumD451hwb1xvBCu9bCGqYsrpanbXMd1YKfF2CKqFnYFvGQmgBymFZUAXkhz_ta604Q/s1000/15.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjflqM4JqL8zRUqBHn_0BRWygdfrPEXqRtNCUJ2MVHrlzWANBejyhtaWOjwgXSh_Mu8ojrOSKnXXqiTIe0WcvnijrCdiqJ_tVR0-0ipWy_AJjPdSROXmZyLw_jxumD451hwb1xvBCu9bCGqYsrpanbXMd1YKfF2CKqFnYFvGQmgBymFZUAXkhz_ta604Q/w640-h640/15.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Druhý deň sa naše spojenecké vojská rozdelili. Chalani išli
autom hľadať bunkre na čele so supermarketom a my s Dankom sme sa
vybrali pešo na vojenský cintorín popri pláži. Je to 6 kilometrov, riadna
prechádzka, ale pri pláži vedie cesta a chodník, a hlavne veľa
krásnych domov. Je čo fotiť a obdivovať. Už je príliv a tak
v porovnaní s predošlým dňom je voda až po cestu. Pri oceľovom
pamätníku umiestnenom do mora si robíme prestávku a samozrejme čas na
kávu. Cesta k cintorínu od pláže je obtiažna, lebo nevieme kadiaľ sa ide
hore na kopec. Ale teraz už vám viem povedať, že choďte stále po pláži
a tam kde je viac ľudí, parkovisko a výhľad na kopec hľadajte pomník.
Hore pri ňom je skvelý výhľad a smerovky k cintorínu. A ten je
už len kúsok nad vami. Miesto s takmer 9400 hrobmi amerických vojakov je
esteticky starostlivo upravené a vstup je voľný. Môžete sa prechádzať
koľko vás to bude baviť a nikto vás nevyženie. Na udržiavanom zelenom
trávniku svietia biele mramorové kríže a 151 židovských Dávidových hviezd.
Udržiavaný zelený trávnatý koberec cintorína je na útese nad časťou pláže
s názvom Omaha Beach, kde sa vylodila väčšina tu pochovaných amerických
vojakov. Súčasťou cintorína je polkruhový pamätník s obrazmi – mapami
vylodenia a veľká socha z bronzu. Toto miesto je zaujímavé a krásne
aj pre tých čo sa nezaujímajú o históriu vojny, či vylodenie armád tu
v Normandii. Cintorín je zážitkom tak historickým, pamätným, dovolenkovým,
ako aj fotogenickým. A tým, čo vedia o čom bolo toto vylodenie, pri
predstave koľko mladých chlapcov tu išlo na istú smrť naskočia zimomriavky.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal">
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDrRvslZUWXDAxiMDa-SrhOp1sKjJ4B53bJrJe8Wx90pfqt-f9QjMZAXXaWOZaCqacUBwgMhGmQYzzQa0iWkzjMEAKWy6bX7z3u2FCOdOClliSqGwVhPkDtfOSI3uXI-I8nFVSAbPmO456fvXyAB5NwpPSF9GasQsoRmdFXbhoqLUtj02-nzaJt3ZZnQ/s1000/16.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDrRvslZUWXDAxiMDa-SrhOp1sKjJ4B53bJrJe8Wx90pfqt-f9QjMZAXXaWOZaCqacUBwgMhGmQYzzQa0iWkzjMEAKWy6bX7z3u2FCOdOClliSqGwVhPkDtfOSI3uXI-I8nFVSAbPmO456fvXyAB5NwpPSF9GasQsoRmdFXbhoqLUtj02-nzaJt3ZZnQ/w640-h640/16.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgH3Su0ArD-i8jtpawRzMWJ4Vpx_tCucCx_L4b1QWb_JlL8tmrxR1VyvQ4QAffvakXz5iUMk_DW50vNjoY2OsDActteRIEnB-liy-to45cjpBYKB-lWmCsaaB_LAR1H9l2lZcgi7kGYXFpxkzVM6HpqI4b-euS4Azjx3yTdlS1Nv8rm45WYpICbTZLYfQ/s1000/17.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgH3Su0ArD-i8jtpawRzMWJ4Vpx_tCucCx_L4b1QWb_JlL8tmrxR1VyvQ4QAffvakXz5iUMk_DW50vNjoY2OsDActteRIEnB-liy-to45cjpBYKB-lWmCsaaB_LAR1H9l2lZcgi7kGYXFpxkzVM6HpqI4b-euS4Azjx3yTdlS1Nv8rm45WYpICbTZLYfQ/w640-h640/17.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">No poďme trošku pozitívnejšie. Naspäť pešo už more zasa
poskytlo iné pohľady. Znova tu je odliv a my máme možnosť vidieť širokú
odhalenú pláž. Prechádza sa tu množstvo ľudí a my zasa neodoláme maličkému
občerstveniu a mini waflom s kávou. Cestou si natrhám suché kvety
a pozbierame pár kamienkov z pláže. Sú už takmer štyri hodiny
a nám sa ešte nechce ísť do kempu. Využili sme odliv a ideme na druhú
stranu od nášho kempu. Tu už nie je otvorená pláž, sú tu skalné útesy
a pod nimi veľké kamene porastené prílivovým zeleným machom. Je to mierne
závetrie, tie útesy nárazy vetra trocha zastavujú, tak dvíham opatrne drona,
aby som aspoň pár fotiek spravila. Je zaujímavé sledovať, ako ďaleko je teraz
voda, ale keď začne príliv, tak pomerne rýchlo sa približuje. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Chalani absolvovali tiež výlet. Síce nie ako my (18,5 km
v nohách), ale tiež si pozreli cintorín a aj nejaké múzeá. Tých je tu
v mestečkách popri pobreží dosť. Veď po celej pláži boli po vojne zvyšky
vojenskej techniky, zbraní, bunkre a o pozostatkoch vojakov už
nehovorím. No večer pri grile bolo
o čom hovoriť.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal">
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguFl7gG4WBm5sZqmtaDTpbbHLT1__wCTzITKT6dhy4mIqWLNnpio2NPwPmufTGmLPLkDTm74I36H0oRVll5APrYOrHw03Ou-4M2n5Gi7V00bkUv7b6FSU0grWB6oa2AEFhXCLVytEm3-82EmVGlencaDA7p3lfSjH76T26cS502SVzzCoj5ghofqDKYQ/s1000/19.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguFl7gG4WBm5sZqmtaDTpbbHLT1__wCTzITKT6dhy4mIqWLNnpio2NPwPmufTGmLPLkDTm74I36H0oRVll5APrYOrHw03Ou-4M2n5Gi7V00bkUv7b6FSU0grWB6oa2AEFhXCLVytEm3-82EmVGlencaDA7p3lfSjH76T26cS502SVzzCoj5ghofqDKYQ/w640-h640/19.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjI2kOSdceovDhDswOdvSHQcKALkFCy4zThbDSazscphPoJM2OJY_bd1Urk1gziGs13mQY21zVKYiUoudlDAbnUr2C8yw-Iwp1UO9JpSqDBVBXtKLNlZPo61E0oV9el6w_ADS4tZ6h5kudVyIQJ9-omq2EjRAKYIUw6AAQELZ9iUH1GLtqFVByzBjFrMg/s1280/18.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjI2kOSdceovDhDswOdvSHQcKALkFCy4zThbDSazscphPoJM2OJY_bd1Urk1gziGs13mQY21zVKYiUoudlDAbnUr2C8yw-Iwp1UO9JpSqDBVBXtKLNlZPo61E0oV9el6w_ADS4tZ6h5kudVyIQJ9-omq2EjRAKYIUw6AAQELZ9iUH1GLtqFVByzBjFrMg/w640-h500/18.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div></div><br /><span style="font-size: medium;"><br /></span><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;"><br /></span></p><br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-34027097314938832782023-07-25T12:15:00.004-07:002023-07-28T09:30:57.191-07:00Palubný denník cestovateľa (2.) - Francúzsko<p><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"> <u>Časť druhá: Le Mans.</u></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Na túto akciu máme dva celé dni – piatok a sobotu.
V nedeľu doobedu plánujeme odísť skôr, než sa to tu bude rozchádzať, lebo
to by bolo veľké zdržanie. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Takže čo vlastne je Le Mans? Kam sme to prišli? Preteky Le
Mans - tento dvadsaťštyri-hodinový pretek už oslavuje storočnicu. Je to presne
100 rokov, čo sa odjazdila jeho prvá súťaž. Storočnica sa oslavuje a pri
tej príležitosti okrem riadnych pretekov sa konala ešte jedna mimoriadna akcia
na ktorej sa doslova stretli všetky ročníky áut na jednom mieste. Bol to MEGA
zraz veteránov, šporťákov, tuningov, amerík a všetkého v štýle retro.
Sme nesmierne vďační, že pár našich kamarátov nám umožnilo sa tejto veľkolepej
akcie zúčastniť. A smelo môžem povedať, že s veteránmi sme tam boli
jediná slovenská posádka. Hlavný areál tejto významnej motoristickej akcie bol
od nášho kempu vzdialený len 20 minút pešej chôdze. My ako návštevníci
s veteránmi sme vďaka Porsche klubu Česká republika mali povolený vstup
autami do areálu s možnosťou vystavenia na vyhradenom mieste v tomto
obrovskom areáli. Po zaparkovaní auta sme mali vďaka žltým visačkám na krku
príležitosť sa voľne pohybovať asi v 95% celej plochy, teda boxov
s autami, múzeum, obchodov a dokonca aj niektoré tribúny pretekov sme
mali otvorené. No ale čo všetko sa tam vlastne dalo vidieť? A stála tá
cesta a peniaze za to? Rozhodne áno. Toľko áut na jednom mieste bežný
smrteľník neuvidí. Vozový park sa začínal v rokoch, keď začínala písať
história 24-hodinových závodov. V boxoch sa pripravovali na svoj jedinečný
pretek autá s dátumom narodenia okolo roku 1926 a viac. Jeden celý
box patril vozom z tridsiatich rokov. Ďalšie boxy boli plne obsadené
značkou Porsche, alebo Triumph, zastúpenie tu mali firmy ako Gulf, Richard
Mille, ale aj Vespa, Ferrari, MG a vôbec všetky druhy automobiliek aké vás
len napadnú. Áno, aj Škoda tu mala svoje zastúpenie. Pre znalcov áut spomeniem
Lamborgini, Jaguar, Citroen, Renault, Lancia, Bently, De Tomaso, Delage,
Mustang, TVR, Lotus, McLaren. Všetky exotické druhy a verzie áut týchto
značiek. </span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj5FVwkhauIlg6Ih_8i1vO7hdeCzfMGuuJiSTcGVDgUYVaDkCM8LXnj7_9XCy5ZffNCWVNiDPMUY2qyRcPvv7nCKHJvjse1oii6aMlzGfxjmbITkm5czAsOEdtJBpo8KF5A1pvB5kvd7MGSvn7lS48sz-C0XJ6eFdNLNwNd8dvB8A0aAg2IXNzACZkfKQ/s1000/06.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj5FVwkhauIlg6Ih_8i1vO7hdeCzfMGuuJiSTcGVDgUYVaDkCM8LXnj7_9XCy5ZffNCWVNiDPMUY2qyRcPvv7nCKHJvjse1oii6aMlzGfxjmbITkm5czAsOEdtJBpo8KF5A1pvB5kvd7MGSvn7lS48sz-C0XJ6eFdNLNwNd8dvB8A0aAg2IXNzACZkfKQ/w640-h640/06.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgE44p_WB2n3esyRqxFxr8wsHWYjpmtHP74uBzjtuLJrFVE8BWnXwGNUFB1-pR5fAVfm8cbQVl1p7urN7nP42NszJr3Whv-PaT1BoSxGufnEZVUqd7OnWC6uw9l3kmy1Po1923nEZfKnIbbRZnrjWPa9cdZCKioeFNSwCROFNI7Uwdte0lK3WX83AwmQ/s1280/07.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgE44p_WB2n3esyRqxFxr8wsHWYjpmtHP74uBzjtuLJrFVE8BWnXwGNUFB1-pR5fAVfm8cbQVl1p7urN7nP42NszJr3Whv-PaT1BoSxGufnEZVUqd7OnWC6uw9l3kmy1Po1923nEZfKnIbbRZnrjWPa9cdZCKioeFNSwCROFNI7Uwdte0lK3WX83AwmQ/w640-h500/07.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Počas celého víkendu sa jazdilo na okruhu
v pravidelných intervaloch 45 minút a potom 10-15 minút údržba,
väčšinou vyplnená nejakou spanilou prehliadkovou jazdou. A tak sme mali
možnosť vidieť tréningy pretekárov všetkých auto-generácií a v prestávkach
napríklad jazdu motocyklov Vespa, historický policajný sprievod a dokonca
aj deti na ich mini pretekárskych vozítkach. A tie boli samozrejme na benzín. Síce nie každému dieťaťu sa auto podarilo naštartovať svojpomocne,
väčšinou s pomocou jazdného teamu a bola zábava vidieť štartovať
tieto autíčka podobne ako štartujete kosačku, či motorovú pílu. No štart mali
ako ozajstní pretekári na Le Mans. To znamená autá zoradené na jednej strane
štartovacej dráhy oddelené krásnymi hosteskami v retro oblečení zo 70-tich
rokov a pretekári (deti) mali štart s rozbehom k autám na druhej
strane dráhy. Krása a sranda zároveň. Všetky jazdy sa niesli
v znamení elegancie a „LeMansovskej“ klasiky.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Prvý obrázok - deti, druhý-tridsiate roky, tretí - naše zaparkované v areáli.</span></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidFvzLzr9bIs7oTw-REubVxooV8cSHIox4_4SLwQBauJQxW3VeG8ytfO_PqrWcm86873l5qBdsRQ4IFYRkRN2LylpakUHzmGW5RHu22nDj5hCV4bP4XKQI59lLKfeSArTlZ6YLgrXxZIoL4il4Qa3dXVVYxpUEwadDN9JqYNLc8cf5RcqVdU-Y9GpB4Q/s1280/08.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidFvzLzr9bIs7oTw-REubVxooV8cSHIox4_4SLwQBauJQxW3VeG8ytfO_PqrWcm86873l5qBdsRQ4IFYRkRN2LylpakUHzmGW5RHu22nDj5hCV4bP4XKQI59lLKfeSArTlZ6YLgrXxZIoL4il4Qa3dXVVYxpUEwadDN9JqYNLc8cf5RcqVdU-Y9GpB4Q/w640-h500/08.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Pretek na dráhe sme si vybrali podľa toho čo nás zaujalo
v boxoch a v areáli. Ale čo vlastne všetko sme tam videli?
Predávali sa pamätné plagáty, samolepky, tričká, poháre, klobúky, brožúrky.
A všetko to išlo jak teplé rožky. Dali sa tu kúpiť aj staré retro hračky –
autá, plechové tabule s auto-moto tematikou, no najviac bolo stánkov
s tričkami, šiltovkami a bundami s logami firiem ktoré sú
hlavnými sponzormi pretekárov. Kto sa buchol po vrecku, mohol mať krásne modré
tričko od Gulfu, alebo nejaký ten doplnok od Mercedesu, alebo krásny červený
kúsok do šatníka od Ferrari. A keďže my príliš šiltovky nenosíme
a tričiek máme doma ako jeden z predajcov v obchodnom centre,
tak sme sa (okrem iného) uskromnili s jedinečnými magnetkami, ktoré inde
len tak nekúpime. No dobre, priznávam, aj poháre sme si kúpili. Milovníci značkového
tovaru si však prišli na svoje. <o:p></o:p></span></p><span style="font-family: times; font-size: medium;"></span><p></p><p class="MsoNormal">
</p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Za slnečného počasia sme si posedeli na svahu pri dráhe
a pohľad na autá tridsiatich rokov bol ozaj jedinečný. Tieto autá okolo
nás neprefrčali ako súčasné autá, ich jazda sa dala doslova vychutnať. Sedeli
sme medzi dvomi zákrutami a výhľad bol zo svahu na svah. Autá sa elegantne
niesli dráhou omnoho modernejšou ako pred sto rokmi, keď boli tieto autá ešte
zázrakom. V súčasnosti sú tiež zázrakom a vidieť ich na stretnutiach
veteránov je nemožné. Ich majitelia ich udržujú práve pre takéto príležitosti
a starostlivosť o ne je finančne náročná. Autá v tvare tubusu,
či dlhého náboja majú veľké kolesá a šoférovi z neho trčí len hlava.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlYMApLrMEAwWy7r7eMT8TtNdJfkeeGMDCT6ZlJ1AGRPHAs6wwmyI9YQZwIsD5ij7IkCgQ66a4KdqkYSyp7mzCGreitzLd16EKwHDFchXKpqK_1jzye1HH8Qlv1oZIxWNJ2WdToK5GI5pYUblWYqoRDEbDWjqfKnxuC1zowOZqPeaeVEMFAuTrKCOTgA/s1000/09.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlYMApLrMEAwWy7r7eMT8TtNdJfkeeGMDCT6ZlJ1AGRPHAs6wwmyI9YQZwIsD5ij7IkCgQ66a4KdqkYSyp7mzCGreitzLd16EKwHDFchXKpqK_1jzye1HH8Qlv1oZIxWNJ2WdToK5GI5pYUblWYqoRDEbDWjqfKnxuC1zowOZqPeaeVEMFAuTrKCOTgA/w640-h640/09.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBP0y6aaZxUrzb5Pua_ZRQ7ZuHDb_FG_uxBikP689H9JOCrauyYVBYX6Pb6zreHNI3XHcxuHnkv1hdIAUAiFUM06zvq6-eX7wNYtzN-4oxVK59UuPbRRkcjhrMlMb9t4O4-bd33riEkWWzSTyi4W750Quha5K8tBjxCLOreBnKn8eeGzidVmL__z6tIw/s1600/10.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1600" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBP0y6aaZxUrzb5Pua_ZRQ7ZuHDb_FG_uxBikP689H9JOCrauyYVBYX6Pb6zreHNI3XHcxuHnkv1hdIAUAiFUM06zvq6-eX7wNYtzN-4oxVK59UuPbRRkcjhrMlMb9t4O4-bd33riEkWWzSTyi4W750Quha5K8tBjxCLOreBnKn8eeGzidVmL__z6tIw/w640-h400/10.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzzk4qsU7APgz3vwVR3lvnJ5OEsLy-8UVHYFAkKS2nwyKbba7-YL-MwrSh1VEkCDTn1Q3uIiKFp75_uCnA3lZJtaT4tn9zVOKDZj6r1gsAN3m-BWxlXrBkRxJsg6JarzL2UfR0_SLDwGmhfjO_oLJ5cOTz4N5LLU53MzFKN32f8eEJQx3flrNS3DElmQ/s1000/11.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzzk4qsU7APgz3vwVR3lvnJ5OEsLy-8UVHYFAkKS2nwyKbba7-YL-MwrSh1VEkCDTn1Q3uIiKFp75_uCnA3lZJtaT4tn9zVOKDZj6r1gsAN3m-BWxlXrBkRxJsg6JarzL2UfR0_SLDwGmhfjO_oLJ5cOTz4N5LLU53MzFKN32f8eEJQx3flrNS3DElmQ/w640-h640/11.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Múzeum.<o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Súčasťou areálu je aj múzeum pretekov. Milovníci tohto
športu, konkrétne 24-hodinovej jazdy si prídu na svoje. Normálne tu cez deň
stála rada pri vchode, my sme boli večer keď už bola tma, takže nejako krátko
pred polnocou a vďaka našim „zázračným“ žltým kartičkám na krku sme mali
vstup voľný. Ľudí pomenej, všetci už doma či v stane spali, alebo v kempe
chlastali a my sme využili túto neskorú hodinu. Okrem portrétov a popisov
osobností, ktoré sa zapísali do dejín tejto významnej akcie je tu miesto, kde
zaplesá srdce zberateľa modelov. Kruhová miestnosť dookola obložená sklenými
vitrínami a v nich podľa rokov uložené modely áut. Tieto modely sú vytvorené
na obraz skutočných pretekárskych áut ktoré tu kedy jazdili. Vraj je to každé
jedno auto z každého roka. Takže od roku 1923 až do roku 2020 (myslím) sú
tu všetky. Okrem rokov 1940-1949 keď sa pre vojnu a jej následky pretek
zrušil. V strede miestnosti je stôl s maketou dráhy pre lepšiu
predstavivosť aký má tvar a koľko zákrut. Za touto miestnosťou už začína
trocha iná zbierka. Je rozdelená podľa desaťročí a tu už sú skutočné autá
z Le Mans. Samozrejme, že nie všetky, len pár z každej dekády, ale sú
skutočné, žiadne makety, žiadne miniatúry, a samozrejme s popiskami.
Tak sa pomaly z dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich rokov dostávame až
do nového milénia, keď autá vyzerajú už takmer identicky a tá rozmanitosť
rokov minulých sa vytratila. Na začiatku ste obdivovali krásne tvary
a rôzne vylepšenia, detaily áut, farebné verzie a chromové dielce. Tu
na konci už vidíte len plastové krabice na jedno kopyto, všetky rovnakých
(bielych) farieb polepených množstvo reklám. Takže auto (až na pár detailov) je
jedno ako druhé. To už ma ani fotiť nebavilo. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgR7lj2L1xfucnEpZot6hH-F5BKahfyXNjAMQN0iGGNO3KB7L-151eFZ_G57V0RWeclIfCbajhpGY2osYww98qX9GL9ofyr2zS1ty1OjYHKPdqmXXnaC-5NLRCs896k1t8QJKVho3Ns-z_lOZEJLDabqFuzEipKrLyNt4x5JbzTuY5Y-coJXTLLCSo1WA/s1000/12.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgR7lj2L1xfucnEpZot6hH-F5BKahfyXNjAMQN0iGGNO3KB7L-151eFZ_G57V0RWeclIfCbajhpGY2osYww98qX9GL9ofyr2zS1ty1OjYHKPdqmXXnaC-5NLRCs896k1t8QJKVho3Ns-z_lOZEJLDabqFuzEipKrLyNt4x5JbzTuY5Y-coJXTLLCSo1WA/w640-h640/12.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Prechádzka počas dňa po celom areáli je dlhá a únavná.
Tak sme jeden deň venovali boxom a predajným stánkom s prestávkami
pri dráhe. Mimochodom jazdila tu aj jedna Škodovka, 30-te roky, bielej farby
s číslom 44, ktorú v posledný deň pretekov nabúrali. Druhý deň sme sa
odviezli vláčikom, ktorý zdarma premával a zastavoval v určitých
úsekoch, ale takto bola možnosť prejsť jednoducho celú oblasť. Tak sme vystúpili
dolu, pri dráhe, ktorá bola vstupným miestom pre všetky autá a už tu po
jej bokoch parkovalo nenormálne množstvo áut. Boli to návštevníci (nie
pretekári), ktorí prišli vystaviť svoje vozidlá a boli pozgrupovaní podľa
druhu auta, alebo podľa rokov z ktorých pochádzali. Tak tu boli farebné
„poršáky“, Lamborginy, Volkswageny chrobáky aj karavany, Mustangy, ale aj
množstvo skutočne starých veteránov. Mňa úplne dostal umelo vytvorený kemp zo
starých karavanov, prívesov, stanov a všetkého možného príslušenstva.
Prehliadka stoličiek, lehátiek, kuchynského riadu, ale aj hračiek pripomínalo
70-te a 80-te roky na Balatone či v NDR pri mori. Medzi týmto všetkým
sa motala hromada ľudí, zvedavcov, takže občas bolo fotenie pomerne zdĺhavé
alebo nemožné. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiym8gmtm36npzLsvVDsg3xOMK_eQm-xcCXu-IiQaoYF8wmaOja6Fgnv68DQsQ3sDsZg4B3i3t-vrL9mo4-cpWuTd32E6PgUJIg78HyfPqKmscKgkDH_Y7bEvjYpMzg-e9718Auz8IMxd62vUNEvyMpUV6O6DHujx7Ad4pdRTXxAdgpW2vlp44XJa4ELw/s1200/IMGP2485.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiym8gmtm36npzLsvVDsg3xOMK_eQm-xcCXu-IiQaoYF8wmaOja6Fgnv68DQsQ3sDsZg4B3i3t-vrL9mo4-cpWuTd32E6PgUJIg78HyfPqKmscKgkDH_Y7bEvjYpMzg-e9718Auz8IMxd62vUNEvyMpUV6O6DHujx7Ad4pdRTXxAdgpW2vlp44XJa4ELw/w640-h426/IMGP2485.JPG" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Počasie bolo dobré, neboli extrémne teploty a dokonca
v noci nám aj bolo chladno. Nočná teplota okolo 9-12 stupňov na nás
uložila aj tie deky, čo som zobrala len pre istotu. Jednu noc pršalo, čo síce
nerušilo spánok, ale ráno sme sa zobudili a všetky veci opreté
o stenu stanu boli mokré. Na takýchto výletoch, keď ideš na pár dní
a musíš si zobrať len minimum vecí aby si sa odniesol nikdy nevieš, čo
všetko treba brať. A nakoniec väčšina vecí z tvojej tašky je
zbytočná. My sme čakali, že bude teplejšie a tak tie moje rifle
a šponovky boli maximálne využité. Len škoda, že sa mi hneď na začiatku
pokazil ruksak a tak sme všetko so sebou nosili vo foto-taške a mojej
kabelke. <o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-size: medium;">Náš výlet sa pomaly končil, ale pristávanie a vzlet
lietadiel za plotom nášho kempu neustával. Helikoptéry lietali ako zadarmo
a aspoň na noc prestali a my sme sobotnú noc strávili pokojným
spánkom pred cestou ďalej na sever.</span> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYufEiYfW8Z4kWSqJewnPLNESE5O51WnyhZ8Uvl2H6mYtuimuzoQiW6r79fwxybzMYdnA-HLHljvcqnQHDyv9wMQ4T__h6P4iBD6x8KzJxk7bogPHAnVS3UZ7XkGmXDk_JB4btSXpPJnH9d0SXSZNPJ6uLeKFYZ_GV3DhhKddu_37KhtP4PjegfufBIQ/s1200/20230629_193224.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYufEiYfW8Z4kWSqJewnPLNESE5O51WnyhZ8Uvl2H6mYtuimuzoQiW6r79fwxybzMYdnA-HLHljvcqnQHDyv9wMQ4T__h6P4iBD6x8KzJxk7bogPHAnVS3UZ7XkGmXDk_JB4btSXpPJnH9d0SXSZNPJ6uLeKFYZ_GV3DhhKddu_37KhtP4PjegfufBIQ/w640-h360/20230629_193224.jpg" width="640" /></a></div><br /><p></p><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><br /></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-25375882615772345242023-07-24T09:30:00.012-07:002023-07-28T09:31:05.684-07:00Palubný denník cestovateľa (1.) - Francúzsko<p><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><b> <u>Časť prvá: cesta.</u></b></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Začalo to tak: bola ponuka zúčastniť sa veľkolepej akcie
v Le Mans. Vraj je storočnica, bude to MEGA. A aby to bolo aj
štýlové, tak prečo by sme nešli na veteránoch. Bol to Martinov nápad tam ísť,
my sme sa len s ním zviezli. On za to môže! <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Plán trasy bol takýto: ide sa na Škode 100,
petrolejovo-zelenom autíčku, ktoré si Martin sám renovoval a až na nejaké
vysoko odborné práce to bola práca jeho rúk. Pôjdeme z Bratislavy spolu
s Miškom, ktorý má druhú Škodu 100 v predrenovačnom stave a chce
na ňom ísť. No má čo robiť chlapec. Cesta mala viesť z Bratislavy priamo
do Le Mans cez Rakúsko a Nemecko a cestou ešte niekde natrafiť na český
tím, vďaka ktorému sa vlastne toto všetko deje. Potom spoločne doraziť do cieľa
a celý víkend tam prežiť športovú automobilovú atmosféru. Po víkende potom
naše dve autá smer Normandia a v utorok vyzdvihnúť Martinovu Ivanku
na letisku nad Parížom a ísť pozrieť toto krásne mesto. Odtiaľ na juh
k moru a vykúpať sa v mori blízko niektorého krásneho Francúzskeho
letoviska. Snom bolo prejsť pobrežím a užiť si tú pravú letnú jazdu
Provensálskom. A v sobotu, prípadne v nedeľu už budeme doma.
Verte-neverte, ale ako moja slabá matematika počítala, nejako mi to časovo
nevychádza. Buď si Martin myslel, že tú škodovku vymení v Le Mans za niečo
lepšie, alebo budem musieť pýtať v robote viac dovolenky. </span><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKBgwuUleSkawQUmJb-Hi_jVeUQqIPSLY8Lf82AKXWjD28wG4U3XNnKudVJbRIo9EDAnx5uze04anfaDJouhFXBrwbtQORj8YogikJa_GuI2EUPOSzfOW0UydwfZJuhNdAlBLR1L8DA30jao-g4PQDBgu1H2HCcOLr2wYsE5oThH0o0tBzL_9f3Udp1A/s1286/pl%C3%A1n%20cesty%201.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="712" data-original-width="1286" height="354" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKBgwuUleSkawQUmJb-Hi_jVeUQqIPSLY8Lf82AKXWjD28wG4U3XNnKudVJbRIo9EDAnx5uze04anfaDJouhFXBrwbtQORj8YogikJa_GuI2EUPOSzfOW0UydwfZJuhNdAlBLR1L8DA30jao-g4PQDBgu1H2HCcOLr2wYsE5oThH0o0tBzL_9f3Udp1A/w640-h354/pl%C3%A1n%20cesty%201.jpg" width="640" /></a></div><div><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><br /></span></div><span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><span>To bol
pôvodný plán. Ale človek mieni a druhý mu to zmení, tak nastali malé
zmeny. Martin ponúkol kamarátovi, že môže ísť s nami, s Ivankou príde
do Francúzka aj syn Adam. Kamarát tam ostane a Ivanka s Adamom pôjdu
s nami naspäť. Ale bum! Zase zmena. Martinov kamarát s nami nejde,
syn Adam so spoluži</span><span>akom idú s nami autom, Ivanka priletí sama
a chalani odídu lietadlom domov. Lenže Martin medzitým opravoval
(a aj sa mu to podarilo) svoju zelenú Terezku (Škodu 1203 </span><span>karavan</span><span>)
a začal mať kučeravé myšlienky, že pôjdeme na nej. Chytali sme sa za hlavy
pri predstave, že sa auto pokazí a my budeme musieť tlačiť tú veľkú
obludu. Nedajbože rozoberať motor, ktorý je vnútri kabíny. Ale kto pozná
Martina tak vie, že keď jeho niečo napadne, nejaká spásonosná myšlienka, tak už
niet cesty späť. Jedine sa prispôsobiť.
No niečo sa nám predsa podarilo. Ukecať ho, že cesta domov cez juh okolo
mora je blbosť. Viac ako 400 km denne sa nedá ísť. Takže čo sa oproti pôvodnému
plánu zmenilo? Zmenila </span><span>sa časť posádky, zmenilo sa jedno vozidlo ktorým sme
mali ísť a vlastne sa zmenila aj trasa (o tom neskôr). Všetko ostatné (tých 20%) išlo
podľa plánu.</span></span></span><div><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><br /></span><div><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Naša partia: ja (fotím), a zľava Miško, Adam (Martinov syn), jeho spolužiak, Ivanka, Martin a Danko. To staré zelené za nami je Terezka. Prosím zoznámte sa. Škoda 1203 karavan. Originál kúsok, ktorých bolo vyrobených len 87 kusov, jej rok narodenia (aj keď sa to u dám nepatrí) je 1985.</span></div><div><span><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Takže o týchto ľuďoch to celé v tomto článku bude.</span><br /></span><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3CHuGBn0pE-1NKEBYFNQtioKpL_jhqcjvm8RN3p9oYVG2FmGpdpESkBW0NkAtDtB1bquZRvQnDtOI6blfEGXgpWFTLIb9CZEIiVYHi9cyIrUfjw4h9XBL4cq2QJaHv5Ssj_AeU7zeg8SktQqUbc-obH-leekrWDoBR6XWLIwaHLpYYF4snwkapf3trQ/s1200/20230627_173306.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="671" data-original-width="1200" height="358" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3CHuGBn0pE-1NKEBYFNQtioKpL_jhqcjvm8RN3p9oYVG2FmGpdpESkBW0NkAtDtB1bquZRvQnDtOI6blfEGXgpWFTLIb9CZEIiVYHi9cyIrUfjw4h9XBL4cq2QJaHv5Ssj_AeU7zeg8SktQqUbc-obH-leekrWDoBR6XWLIwaHLpYYF4snwkapf3trQ/w640-h358/20230627_173306.jpg" width="640" /></a></div><div><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><span>Vyrazili sme z Bratislavy, smer Rakúsko (po diaľnici)
a Nemecko. Po 70-tich kilometroch je už Dankovi zima na nohy, keďže vonku
až také teplo nie je. Martin ešte nechce kúriť v Terezke (tá jeho zelená
1203-ka), lebo by sa mohol prehrievať motor, tak si Danko berie deku na nohy. Takže
nekúrime a motor sa neprehreje a ani šoférovi sa nebude chcieť spať. Máme
toho nabaleného statočne, ale aj tak sú to iba samé nevyhnutné veci, ako napr.
víno, pálenka, stany, spacáky, niečo na jedenie a každý jednu malú tašku
so šatami. Dohoda bola, že Martin sa stará o to, aby mal všetko na auto
a my sa mu postaráme o jedlo. Realita je taká, že keby sme išli tou
100-vkou ako bol pôvodný zámer, tak neviem ako sa vojdeme.</span> </span></div><div><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Prvé tankovanie v Rakúsku:</span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijaPRLJP25MVU6RmYxbIZ9dUUoQPKBgvCsyoG98JNTd6beOUa-DAJphQNmsMjome42T9V_-nVp3hayLxktlvnnpJo_ELsvhNXcaLAR16S7CD7VgcguFdqIrs0_zUfW59g7TTd1A2OuHHIHTRvoQa0kujlT5Js4Zg4e4VmIQItL57dsND19TJoUiHtD_g/s1200/20230627_205605.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="676" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijaPRLJP25MVU6RmYxbIZ9dUUoQPKBgvCsyoG98JNTd6beOUa-DAJphQNmsMjome42T9V_-nVp3hayLxktlvnnpJo_ELsvhNXcaLAR16S7CD7VgcguFdqIrs0_zUfW59g7TTd1A2OuHHIHTRvoQa0kujlT5Js4Zg4e4VmIQItL57dsND19TJoUiHtD_g/w640-h360/20230627_205605.jpg" width="640" /></a></div><br /><div><br /></div><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-R2YORUUimGs2NOfSel9IFW-srnfwO3_qmb3CaCLwBBE2V4QhTOy9pMNrMUwG32FCFSWnR5G_cf-pFWsbeV-eVnxxdhAw46LAAS9ZYR3xmkjeGlHqb1AdlOaceHrM04AJA927uP3ogOruTVnG6pE_9ze784eFv8QV9FZuydgKBBmDTB-lTQ34TRBF2w/s1000/01.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-R2YORUUimGs2NOfSel9IFW-srnfwO3_qmb3CaCLwBBE2V4QhTOy9pMNrMUwG32FCFSWnR5G_cf-pFWsbeV-eVnxxdhAw46LAAS9ZYR3xmkjeGlHqb1AdlOaceHrM04AJA927uP3ogOruTVnG6pE_9ze784eFv8QV9FZuydgKBBmDTB-lTQ34TRBF2w/w640-h640/01.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Cestou je popri diaľnici množstvo radarov, ale nás
neohrozia. Vysmievame sa im a tešíme sa, ako sme s nimi vybabrali.
Okolo 21.hodiny už tankujeme a Rakúšania neprestávajú riešiť maximálnu
povolenú rýchlosť. My riešime tú minimálnu. Ale v Nemecku je rýchlosť
neobmedzená, tak zajtra už môžeme ísť aj
88 km/h. O pol dvanástej sme prešli hranice do Nemecka a hľadáme
nocľah. Po pol hodine dorazíme na stellplatz a chystáme nocľah. Aby sme
ušetrili čas s rozkladaním a ranným skladaním stanov, tak Miško bude
spať v svojej stovečke, chalani si rozložia stan na tráve, Martin spí na
nerozloženej sedačke v Terezke, Danko pod ním na zemi a ja na
kredenci. Dobre čítate. Som najmenšia, nafasujem jeden matrac z Terezky
a na ňom zvládnem noc na kredenci čo je v tejto obytnej zelenej
1203-ke. Ale nastal problém. Zistili sme, že chalani nemajú ani jeden spacák. Chups!
Martin ich zabudol zobrať. Takže v stane budú spať na matracoch
z Terezky (aby si nemuseli fúkať veľkú nafukovačku) a jeden spacák im
požičiam ja.</span><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfmcmW5ugiROkYalujKzW5VaJ789YMaDt_dz6d1kTSLej21F4e-vBgJY3KZvsYsv8iv8UpooaX5KkuVt50g2kGJYrfgEPDfuIDS7A3NgS3cFih1_b7tAaxEwJZvhmNtatK-wo-CaO_o34_1VQ3MuK8ZTKfWBxxmq2yWEGX4G1Fzs7jUbwAa8xe-0kbZQ/s1200/20230628_063543.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfmcmW5ugiROkYalujKzW5VaJ789YMaDt_dz6d1kTSLej21F4e-vBgJY3KZvsYsv8iv8UpooaX5KkuVt50g2kGJYrfgEPDfuIDS7A3NgS3cFih1_b7tAaxEwJZvhmNtatK-wo-CaO_o34_1VQ3MuK8ZTKfWBxxmq2yWEGX4G1Fzs7jUbwAa8xe-0kbZQ/w640-h360/20230628_063543.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkmgZSlNtMRSnLLq-6u7kq6IRlR_ZvecCmKKbQBvzY-uQ_6Kb2FvZb62AlsSyA6vYYCSRr5hXdzIttIT4gAbRkYbAS43ekeVFGVbdpT0jng45ZFOLDwNvtq7so4cQU54o17t39uItxXAgCOH7ercd8gaQXXtRYyO8cMkK5MBkBLVYCvN99NGRo7ixFAg/s1200/20230628_071230.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkmgZSlNtMRSnLLq-6u7kq6IRlR_ZvecCmKKbQBvzY-uQ_6Kb2FvZb62AlsSyA6vYYCSRr5hXdzIttIT4gAbRkYbAS43ekeVFGVbdpT0jng45ZFOLDwNvtq7so4cQU54o17t39uItxXAgCOH7ercd8gaQXXtRYyO8cMkK5MBkBLVYCvN99NGRo7ixFAg/w640-h360/20230628_071230.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Ráno bolo pomerne chladno asi všetkým. A ešte aj
v noci popršalo. Čo teda mne na kredenci až tak nevadilo, skôr som mala
problém s otáčaním na druhý bok, pretože vyspať sa na doske šírky asi 50
cm nie je jednoduché. S každou potrebou otočiť sa som sa zobudila
a nad ránom som si ešte musela zobrať druhú deku. No podstatné je, že
šofér sa vyspal dobre, lebo to je najdôležitejšie. Chalani zbalili mokrý stan
aj mokré matrace, Miško zdvihol sedadlá, my sme poprehadzovali batožinu spredu
dozadu a ide sa. Nestrácať čas. Odchod z tohto agro mini kempu sme
stihli o 7.40 a o 8.30 sme už riešili prvú poruchu. Miškovi na
jeho Paprikáši (červená stovečka) sa niečo porúchalo a stojíme. Zistenie –
netiekol benzín, vyčistil prívody a nemeckí cestári popri tom obdivujú, že
toto tu ešte vôbec jazdí. Po deviatej hodine už vyrážame zase na cestu aby sme
si o pol jedenástej spravili zdravotnú aj kultúrnu prestávku.</span><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSyq-zCt2_tkHnOnAAf6wfaAhVYHMbIHueNR8GQgung1OEzjx2utEta6d4qo9Ruar_-NKNwoOz_ur14TJoZZf7f8kEFSo0oPPo5bJESoqrxrPZvOxKkf7soswHyGkpWfAwejNG0vfAXHkBZQEB1-zhKbsyQR4GtSOKXEZxpS956IVv3vnoxMzwUPlM3g/s1376/02.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1216" data-original-width="1376" height="566" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSyq-zCt2_tkHnOnAAf6wfaAhVYHMbIHueNR8GQgung1OEzjx2utEta6d4qo9Ruar_-NKNwoOz_ur14TJoZZf7f8kEFSo0oPPo5bJESoqrxrPZvOxKkf7soswHyGkpWfAwejNG0vfAXHkBZQEB1-zhKbsyQR4GtSOKXEZxpS956IVv3vnoxMzwUPlM3g/w640-h566/02.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><u><b>Dachau. </b></u><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: medium;">Miesto, ktoré nesie horor už vo svojom mene. No na jeho
obranu musím povedať, oproti koncentračnému táboru v Osviečime je toto
malina. Toto miesto bolo viac pracovným táborom a prestupným miestom,
tragédiou sa stalo až koncom vojny. Je tu veľa študentov (asi) na školskom výlete
a my po káve pokračujeme v ceste. </span><o:p></o:p></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGMPfOgwv60iVdNuIlRjYywB0qw2vopHlVhMgAJdcRzT29JkE6bw7itmpTbbHPvi7_M4PEOpu9kKv-HURG3eXwc2IveRbq7-QwXiJ14M6dIVas5dWXB7Y0oR81C3wPvLxutsPd-oHziBwxBAI6PS-wOqpBwx-6GhXWO_y6aPATGtkx8t09IYDfNwvBZg/s1000/03.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGMPfOgwv60iVdNuIlRjYywB0qw2vopHlVhMgAJdcRzT29JkE6bw7itmpTbbHPvi7_M4PEOpu9kKv-HURG3eXwc2IveRbq7-QwXiJ14M6dIVas5dWXB7Y0oR81C3wPvLxutsPd-oHziBwxBAI6PS-wOqpBwx-6GhXWO_y6aPATGtkx8t09IYDfNwvBZg/w640-h640/03.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Po niekoľkých prestávkach na lanšmit, kávu a McBurger,
po prekročení hranice s Francúzkom o pol siedmej ťaháme do cieľového
bodu kde sa máme stretnúť s českými posádkami, ktorým vďačíme za tento
výlet. O pol jedenástej sme konečne v meste Dijon, v F1 ubytovni,
v kontajnerovom hoteli, či skôr moteli, na veľmi slušnej úrovni.</span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWKUue2vc-60xE74dcpsPrKS0hxPuV1QHsv7s7r_s-WrbheVoKqgArGK14v8zvxVCszOYWsPUW8gWH3g6CEgu-5bqv-Tq1bYJY2b7rymzyjOMUjGb__XAKSNblLsna0QwZ5x6rh-AQGSvvxX8UkQB6Bbee7S2mgn214f4Yf70Lgk5-V-gKXG59osQtDw/s1280/04.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWKUue2vc-60xE74dcpsPrKS0hxPuV1QHsv7s7r_s-WrbheVoKqgArGK14v8zvxVCszOYWsPUW8gWH3g6CEgu-5bqv-Tq1bYJY2b7rymzyjOMUjGb__XAKSNblLsna0QwZ5x6rh-AQGSvvxX8UkQB6Bbee7S2mgn214f4Yf70Lgk5-V-gKXG59osQtDw/w640-h500/04.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Po Francúzku cestujeme mimo platených úsekov, pretože tu nie
je klasický diaľničný poplatok, ale mýto za prejdené kilometre, čo by nás mohlo
vyjsť celkom peknú sumičku. Cesta mestečkami je nádherná. Už chápem ľudí čo sa
zamilovali do Francúzka. Ich dedinky sú ako z filmu a tak si na obed
robíme prestávku v malom mestečku Saint Sauveur en Puisaure. Martin
s Miškom a chalanmi išli na obed do reštaurácie, my sme si dali iba
kávu v kaviarni a preto sme mali ešte takmer hodinu na čarovné
Francúzke uličky a ich romantické zákutia. Je tu nádherne, tu by sa mi
páčilo žiť. Krásne kamenné domy a obrovské hortenzie s kvetmi ako
lopta. Terezka bola zaparkovaná v jednej úzkej uličke a spolu
s červeným kilečkom dokonale zapadli do tej časovej slučky, ktorá sa tu
zastavila a nebyť niektorých moderných áut okolo, tak by ste mali pocit,
že ste v starom filme.</span></p><p class="MsoNormal"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;"><o:p></o:p></span></p>
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit; font-size: medium;">Okolo pol siedmej prichádzame do kempu v Le Mans,
do mega kempu vytvoreného len pre túto príležitosť. Ešte nie je plný, ale
miesta na zemi sú rozpočítané a vychádza to okolo 2400-2500 miest. Večer
je dlhý a svetlo tiež. Je pol jedenástej a ešte stále svetlo. </span></span></div><div><span style="font-family: times; font-size: medium;"><br /></span><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGQdPI85-gUemxBRnzEOtuAV6LN-Gidb3uF981f62RkMvI7QL-N0AMvU13Mont0Qzzh57HKbuyN56Xmp9tFIhHAAEY34uvjTpPxBE3eDYOIuj1a2DI6il-YffLX3oAQ3xbidaMY5nj10xEQ_P72AEURAYsx1p1M8IIesRHaqU_nqHrWKty28PTbB2d4A/s1280/05.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGQdPI85-gUemxBRnzEOtuAV6LN-Gidb3uF981f62RkMvI7QL-N0AMvU13Mont0Qzzh57HKbuyN56Xmp9tFIhHAAEY34uvjTpPxBE3eDYOIuj1a2DI6il-YffLX3oAQ3xbidaMY5nj10xEQ_P72AEURAYsx1p1M8IIesRHaqU_nqHrWKty28PTbB2d4A/w500-h640/05.jpg" width="500" /></a></div></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfrjdZ1O4q4pGOaFxsZTn5nMHQe7gDnLvAhqKJBlZQ6PEDR15gTcNqJQ_JlVeulwuselAulwx5WuWESjZTw1lp2hABdrAU-u0Y9DdVi8rk58opcWprR-5bI8C8Xwb0aX56Sg83E4m_jrXbMXgYOai8n2KDHoZGylgFXwPoxl6bGxU7hhHbo-aymEpsEQ/s1200/DJI_0622.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfrjdZ1O4q4pGOaFxsZTn5nMHQe7gDnLvAhqKJBlZQ6PEDR15gTcNqJQ_JlVeulwuselAulwx5WuWESjZTw1lp2hABdrAU-u0Y9DdVi8rk58opcWprR-5bI8C8Xwb0aX56Sg83E4m_jrXbMXgYOai8n2KDHoZGylgFXwPoxl6bGxU7hhHbo-aymEpsEQ/w640-h360/DJI_0622.JPG" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwgzPwi8BW0eiT8wgCG_bsR6VndHYmUHorXhoG8AX2kM92A6jqEOm7C-3s7BR2xZPqB_j7urMCiFrMNJUfOj13oMdCEDZtoc4YymJm9Dbg_JOKCXprzzc1C4UAlzm_zDDDjyn7CQm-H98x6nPa2IXzZ-J27ZMC0m0w6rdTVZoGph4j3arjfbCr28auuA/s1200/20230629_193224.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwgzPwi8BW0eiT8wgCG_bsR6VndHYmUHorXhoG8AX2kM92A6jqEOm7C-3s7BR2xZPqB_j7urMCiFrMNJUfOj13oMdCEDZtoc4YymJm9Dbg_JOKCXprzzc1C4UAlzm_zDDDjyn7CQm-H98x6nPa2IXzZ-J27ZMC0m0w6rdTVZoGph4j3arjfbCr28auuA/w640-h360/20230629_193224.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoXv4SYJwo1g6KBV8yEd5PTxMGgNQ0EwDPUgKJgCH7XdKs6u9d6RFv_7PuDUMMo7kfMNIGdSko7s5rCykF9vy4OFADaQiMrnXI69nQs9PtqIU5sWV2ViqTnQDgKqPj2VVDdUpi5uHtvsGtgms25YbbvudYC6fpaffa9xQpxrEnN9lvHkVNvky_Hlt6FA/s1200/20230629_175543.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="676" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoXv4SYJwo1g6KBV8yEd5PTxMGgNQ0EwDPUgKJgCH7XdKs6u9d6RFv_7PuDUMMo7kfMNIGdSko7s5rCykF9vy4OFADaQiMrnXI69nQs9PtqIU5sWV2ViqTnQDgKqPj2VVDdUpi5uHtvsGtgms25YbbvudYC6fpaffa9xQpxrEnN9lvHkVNvky_Hlt6FA/w640-h360/20230629_175543.jpg" width="640" /></a></div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-77242452780833197532023-02-16T12:49:00.000-08:002023-02-16T12:49:02.111-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 9.)<p> <u>SOBOTA - 11.2.2023 – CIEĽ</u></p>
<p class="MsoNormal">Na tacháči mame 42651, tzn máme už vyše 2250 km zo stredu
vesmiru , teda Vrbového. Je po ôsmej, ešte ležime v aute, kúrenie nám samo
(nie Vanko ). Vyplo pred pol hodinou, bud zamrzla slovenská nafta alebo sa
minula. Pozor – Martin sa v aute voňavkuje! Asi keď ideme do ciela alebo
z nudy, viac dôvodov mi v hlave nepríde. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>V noci nám prišlo pekné povzbudivé videjo
z Vlčnova, kde sa kamoši válali v teplučkej saune. Ale nás potešilo,
že si na nás niekto spomenie, je to krásny pocit na srdiečku. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9-OZdZTFdi1bnlkJ_0R_Wploz3MUa4nzzhPv3YstJE1ardA-aG-QWWwCdKknCTEoRKqwCS9BJGiI3hWrOdzMKj5VleDKYbyoZmsMwWghayLyu4TmQ6VDPklhY379vTo550Jf4yvjKZwDIlhmKe-PQP7btxv6pXqQZyX83BRnGZxgP043qebuji3E/s1000/21.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9-OZdZTFdi1bnlkJ_0R_Wploz3MUa4nzzhPv3YstJE1ardA-aG-QWWwCdKknCTEoRKqwCS9BJGiI3hWrOdzMKj5VleDKYbyoZmsMwWghayLyu4TmQ6VDPklhY379vTo550Jf4yvjKZwDIlhmKe-PQP7btxv6pXqQZyX83BRnGZxgP043qebuji3E/w640-h640/21.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Idem pokukat
vonku, tam vedľa parkoviska je ubytovňa, klopem, ale zamknuté. Ale pani
majiteľka si nemohla nevšimnúť moju športovú postavu (vlastne budnu som chcel
povedat) a odomkla. Dohadujem raňajky za 8 eur na osobu, trochen vác ale
v takýchto chvíľach je vám to jedno, a tam to vedia. O 5 minút obaja
sedime vnútri pri čajíku, potom veľké raňajky s omeletkou. Martin má dve
fešandy vedľa seba a dáva im jest, túlia sa k nemu a on
neodmieta. Ani nevieme ako sa volali. Som sa aj čudoval že ich akceptuje, ale
tu to nikto nevidí len ja. Sadáme po úspešnom štarte motora a ideme po
vytúženej 67c, teda transalpine. Najskôr sme sa zaviezli pozriet odbočku smerom
k serpentínam, ale je zablokovaná a úplne neprejazdná. Tak ideme
opačne kam treba, smer ciel. Je to max 40-50 km, cesta je celkom dobre zjazdná, odfrézovaná,
prichádzame k jazeru Oasa. Prvá trasa A je úplne mimo naše možnosti,
na hrádzi sa fotíme, ideme variantu B, je tam aj lyžiarske stredisko. Asi po 8
km sa musime otočiť v zákrute. Je tam hlboký zmrznutý sneh. Konečne som
chcel plasťačku lopatovú vyskúšat, ale bolo by to ešte 7 km a to by som
asi nedal, i keď.... Ideme trasou C po ceste 217, ktorá je ujazdená
a privedie nás až k chate kde máme ciel. Sme tam asi tretí
v poradí, parkujeme, varíme, pijeme, spievame, a pijeme
a pijeme. Veselica popoludňajšia. Miestny Teodor ukazuje záujemcom slepky,
kravy a šecko. Idem sa ubytovat, pospíme si a pri večeri som unavený
a tečie mi z nosa. Ideme spolu do postele okolo devatej, ani
nachystaná vatra nás nevytiahla z izby.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0xeRSikILjCNEGRD3FyngsFItNMEfHKvIQdhcRKsoVClkyjRxqOryQkWePs1BJp3LMz9V4GEmD0tl-A4Dx1YeEzshmF3UryeKQKzJ5rzF4L25It2RurQOwGul4fhpbvX9kCbU9dW6sbTJdnHMPFTiS-H55CAYXSwZhR6qMce1-W95b813DXoxJOU/s1000/22.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0xeRSikILjCNEGRD3FyngsFItNMEfHKvIQdhcRKsoVClkyjRxqOryQkWePs1BJp3LMz9V4GEmD0tl-A4Dx1YeEzshmF3UryeKQKzJ5rzF4L25It2RurQOwGul4fhpbvX9kCbU9dW6sbTJdnHMPFTiS-H55CAYXSwZhR6qMce1-W95b813DXoxJOU/w640-h640/22.jpg" width="640" /></a></div><div><br /></div><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhi_Uo8rJGbMmi9tB5FCC8Yk1vJJ74BNHJrNQlP7uklg7MUSqov2hC1-arZobSl_njY8YsbMX4OG1lKYMQaKzXCj0UDiF3KRlUe_6z6U1-KgoMXyGZmFhxCQTcLLaGzro1QvcCPia5pqCmXEse7dRM1D93Y9uND1kKOB-4jbGXWU6sdAMyJJAnnRwE/s1000/23.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhi_Uo8rJGbMmi9tB5FCC8Yk1vJJ74BNHJrNQlP7uklg7MUSqov2hC1-arZobSl_njY8YsbMX4OG1lKYMQaKzXCj0UDiF3KRlUe_6z6U1-KgoMXyGZmFhxCQTcLLaGzro1QvcCPia5pqCmXEse7dRM1D93Y9uND1kKOB-4jbGXWU6sdAMyJJAnnRwE/w640-h640/23.jpg" width="640" /></a></div><br /><div><u>NEDELA - 12.2.2023</u></div><div>
<p class="MsoNormal">Máme sýte raňajky, dostávame cenu za najstaršie auto na
rally. Sme pyšní. Ale ja som aj soplavý a kolega vedúcko má pokazený
žalúdok. Sadáme do auta, našli sme aj olovo prísadu do benzínu, v rumunsku
sme to nevideli na pumpe. Mame to asi 40 km k diaľnici, ešte predtým dáva Martin
3 ron do umývacieho automatu, aby sme boli pekní. Do Trnavy asi 660 km. Na
hraniciach nás nechali v rade čakat 55 minut a obrovská colníčka
kontroluje či máme cigarety v kufri vpredu. A zabúda na plastovú
bedňu na záhradke, nech žijú záhradkari !<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Po 12 hodinách sme
úspešne v trnave. Po ceste sa hádame o záhradke, veď sme záhradkari.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">FAZIT : <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">bolo to krásnych 9 dní, i ked niekedy únavných, máme
diplom a kopec zážitkov, nepoškodené auto, dokonca s veľa opravenými
vecami, čo by mal Adam tatkovi ešte doplatiť. A budú krásne videjááá
a možno aj zápisky... neviem kto by to čital na 8 strán.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
<p class="MsoNormal"><u>Martin & Daniel<o:p></o:p></u></p>
<p class="MsoNormal"><u>Február 2023</u><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiiLY2wZeoFYBD5PQJiXTx4goZBRorIGjFcuSeHP_pTxH9-FeAXvArm7eDV_hIQdpMrWUmU7qoH1pN9id8l7dcuJa6lIEahudH87LmaBW6mfRLXPrsnPJ8TCdEQ_ZtNNZ1FWZoCwR7grxNcCJ2TtqUbRw6b5iNhkmnFDvd_DSKPNL_N--X2Ib99fxU/s1200/24.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiiLY2wZeoFYBD5PQJiXTx4goZBRorIGjFcuSeHP_pTxH9-FeAXvArm7eDV_hIQdpMrWUmU7qoH1pN9id8l7dcuJa6lIEahudH87LmaBW6mfRLXPrsnPJ8TCdEQ_ZtNNZ1FWZoCwR7grxNcCJ2TtqUbRw6b5iNhkmnFDvd_DSKPNL_N--X2Ib99fxU/w640-h360/24.jpg" width="640" /></a></div><br /><u><br /></u><p></p><br /></div>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-22347987208133594102023-02-16T12:34:00.000-08:002023-02-16T12:34:18.940-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 8.)<p> <u>PIATOK - 10.2.2023 – najdlhšia trasa za jeden deň !</u></p>
<p class="MsoNormal">Tento deň sme dali okolo 410 km, trvalo to vyše 13 hodín
sedenia v aute. Niekto len točí volantom, ani spojku porádne nestláča,
lebo ju šetríme, ale niekto 13 hodin poctivo naviguje a kontroluje trasu!<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Ráno sa premazávalo spojkové ložisko pri -21°C olejom, kerý
musel byť predtým na radiatóri, lebo ložisko nám píska. Moc to nepomohlo.
Presúvame sa 80 km po asfaltovej ceste do Brašova, dnes chceme auto šetriť,
včera dostalo zabrať. Ževraj zase chceme spať túto noc v aute, už sa cítim
ako doma ked moja vie, čo chcem. Vonku je teraz okolo 10.30 hod, teplota -16
a slabá hmla. Pred cestou číslo 112G štelujeme spojkové ložisko a Martin
čistí aj sneh z podvozka a blatníkov. Ja mám veľkú potrebu popozerat
okolo stojace autobusy. Našiel som tam pekný vrak, asi tam stojí už dlho
opustený.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="font-family: "Segoe UI Emoji",sans-serif; mso-bidi-font-family: "Segoe UI Emoji"; mso-fareast-font-family: "Segoe UI Emoji";">😊</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmAa_EaMxCShywfGh3ketlajsFThr8Gqj5ep4XrbjLPpsJb2kBOxEvxxWk6aWOdX3ur9zmZWUfjjhy3yfeO71zlPgNF_4oTgh82rUcg-mPM0_TFlSirw84FW4MH2nhCk_RvEovwYBe2vFJMV5eP2q8aQDEYxGe9oJsGzOLXZAwcuLdfwfFsX6Lsek/s1000/18.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmAa_EaMxCShywfGh3ketlajsFThr8Gqj5ep4XrbjLPpsJb2kBOxEvxxWk6aWOdX3ur9zmZWUfjjhy3yfeO71zlPgNF_4oTgh82rUcg-mPM0_TFlSirw84FW4MH2nhCk_RvEovwYBe2vFJMV5eP2q8aQDEYxGe9oJsGzOLXZAwcuLdfwfFsX6Lsek/w640-h640/18.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">Varím káwu, luncheon a kŕmim dvoch bielych psov. Ten starší
kríva, ušla sa im aj šoférova žemlička, on neni moc hladný lebo len šoféruje. Ideme
ďalej. Ide oproti sypač a kedže ľavé malé okienko musí zase vetrať, tak sa
tade dostane do auta piesok až na kolená vodiča. Ideme dole z vrcholu,
ktorý sme spolu dosiahli za slnečného počasia. Bolo to krásne. Presúvame sa
ďalej, fotím po ceste plechového Ježiška. Kedže večer spíme v aute, tak
dávame Erike voľno s hladaním izby a ona ide teda na stretnutie
ževraj kaktusárov, kto vie.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Cesta do Curtea de Agres – vynechávame bod cez les, teda
nejdeme ani na viadukt <span style="font-family: "Segoe UI Emoji",sans-serif; mso-bidi-font-family: "Segoe UI Emoji"; mso-fareast-font-family: "Segoe UI Emoji";">☹</span>.
Máme umyté auto za 7e. dnes som počul, že chceme isť čo najviac teda čo
najbližšie k cielu. Prichádzame tušim na cestu 7A čo ide až k jazeru
Vidra a tam to plánujeme zabalit. Je to vyše daľšej hodiny jazdy, po ceste
vymieňame H4 , platil som ju ja tak je asi moja . Erika sa bojí viac
o šoféra ako o muža či ešte vládze. Veď ale len toči volantom. Ale
jazero Vidra nás sklamalo, miesto bolo zablokovane a točili sme sa pod
hrádzou v poslednej diere, kde by sme chceli spať a ešte skoro bez
signálu. Tak sa vraciame a na telegrame mi píšu chlapci, že spia na
križovatke s Transalpinou, je to ešte daľších 25 km ale ideme tam. Prichádzame
tam až po desiatej večer, auto z LV nam ešte trocha bliká majákom, my zase
všetko vybaliť, sedadlá spoločne zatlačit do roviny, kúrenie vybrat, napojiť
bateriu, namontovat hadicu do okna. Ešte popri tom sa dva krát utrhne čínske
očko červeného káblika, ale máme ten super nožik čo vie dobre rezať, ale tento
krát je v lepších rukách. Ja by som sa v tej zime určite zarezal
mojou šikovnostou. Pri -18 st. kúrenie dávame na vyšši stupen 3, teplota ide
v aute na okolo tušim 16 st.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgeoer24xZglpWLe33XKMdvLjz6gk2t_lnay4hBEn8eFNNZGxvY1Oe7XfW23i0XrphUHmzDSo53nngvAqaxn0_7CahOT_0oRLpMXX1_wPCK_H-ijyeg7OHfTX9-xTskTeMUP8XG3stOA5C435lE3nyXSRYMj7U_0Ao8iGbjkWPd1QKOZ1cxe3qltvs/s1000/19.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgeoer24xZglpWLe33XKMdvLjz6gk2t_lnay4hBEn8eFNNZGxvY1Oe7XfW23i0XrphUHmzDSo53nngvAqaxn0_7CahOT_0oRLpMXX1_wPCK_H-ijyeg7OHfTX9-xTskTeMUP8XG3stOA5C435lE3nyXSRYMj7U_0Ao8iGbjkWPd1QKOZ1cxe3qltvs/w640-h640/19.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2Qii5Fco_c5eai6g2KuWKsImwE-RTaB1R65U1fMAgySOLLURXjbme4_ENOn-XdxHaphIcbiZ-isxFJkvmq61d0eRc1yWl83l2zfHx8LT2t-Al2FoMTbltNp_7YmgwHQ3vjZyrN_gPEZGTf8bGqKjECamqU8ZK0bo6Z0YVEZsLhhNi0iJqDoZiKa8/s1200/20.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2Qii5Fco_c5eai6g2KuWKsImwE-RTaB1R65U1fMAgySOLLURXjbme4_ENOn-XdxHaphIcbiZ-isxFJkvmq61d0eRc1yWl83l2zfHx8LT2t-Al2FoMTbltNp_7YmgwHQ3vjZyrN_gPEZGTf8bGqKjECamqU8ZK0bo6Z0YVEZsLhhNi0iJqDoZiKa8/w640-h360/20.jpg" width="640" /></a></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-55740079255776497432023-02-16T12:21:00.001-08:002023-02-16T12:21:48.695-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 7.)<p> <u>ŠTVRTOK - 9.2.2023</u></p>
<p class="MsoNormal">Ráno je vonku minus 18, my máme v aute plus 14, dalo by
sa vonku pridat na kúreni o stupen viac ale pred šiestou ja teda von vyliezať
nebudem. Čakáme na slniečko, to ide pomaly hore jak stojko, ja píšem denník
a mládenec vedľa zaspal a piluje. Chce sa mi strašne čurkať, je pol
deviatej a ideme von.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Ráno sa v kľude balíme, jeden z nás si umýva aj
zuby, ja to nepotrebujem. Je pol desátej a hneď za príjazdom na hlavnú je
bufet, kde máme dobrú kávičku a hotdogy spolu za 25 ronov. Ráno sme ešte
zachránili Aviu, lebo im prestal íst ventilátor kurenia. Museli sme tu veľkú
bednu na streche predsa otvárať, a tak moc sme nesceli. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpTiNTSZfd_EvStNygAfsniyJLVpBlhk0ibn4EJXALA5QZDBP5AjWf95vHJ-etIcbnzBKasR_NWNLse4Xo0o70UqMWIl3rdfCGJp2rWcWRkbd_ohaSOH9GSDqsw560y4zJmuseOw_VMuwE53PugBxIJbDkqtsR7yJSRzwKFbrO2klh1utWy-tjAsM/s1000/15.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpTiNTSZfd_EvStNygAfsniyJLVpBlhk0ibn4EJXALA5QZDBP5AjWf95vHJ-etIcbnzBKasR_NWNLse4Xo0o70UqMWIl3rdfCGJp2rWcWRkbd_ohaSOH9GSDqsw560y4zJmuseOw_VMuwE53PugBxIJbDkqtsR7yJSRzwKFbrO2klh1utWy-tjAsM/w640-h640/15.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Ráno sa to akosi
celé pokašlalo, odbočili sme vľavo na nejakú variantu trasy, tam sme zapadli
a zložito sme sa otáčali v kopci a v snehu, ale otočili sme sa,
jak v tom českom filme ten čašník. Potom trasa s krásnou rýchlou
šotolinou, áno, ale nie pre 57 ročného veterána, nemyslím šoféra a ani mna,
ale našu fešandu. Ideme 19 km/h a trasa na 20 km, takže ideme skoro hoďku.
Pri Luca volačo, sme nabehli na oficiálnu skratku, panda sa hore už slnila a povedala,
že je to priechodné. Zabudla povedat, že pre nás asi s reťazami. Nevadi.
Skúsený vodič nasadzuje, fotograf ho fotí, teda ja. Prvá časť skratky bola ešte v pohode, to
sme vtedy ale ešte netušili, čo bude hore. Čakáme na Juraja aby vymenil karty
v drone, zatial nás Emily nafotí v peknej polohe (myslím našej polohe
pri MB). Sadáme do auta a ja už aj vysadám a idem tlačit, dron je pri
mne a dronuje. Auto hrabe na plné
pecky, ja tlačím vzadu, aj do kapoty tlačím moje DNA otlačky. Ale sa to
nakoniec podarí a auto prejde aj v tom
hlbokom snehu. Je to tam veľmi krásne okolie a my máme čoskoro
v telefone krásne videjo od Juraja.
Večer nám moja našla penzión za 42e, nevadi ideme, po ceste nás
zastavila politia na dácii, vysvetlujeme čo sa tam len tak vozíme a keď
vidi ujo politia že martin je ing tak nás hneď uvoľnuje na pokračovanie
v ceste <span style="font-family: "Segoe UI Emoji", sans-serif;">😊</span>. A to
ešte nevedel, že obidvaja sme ing a bývalí riaditelia. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnCmqyz7HEk1BfbelecGfZchLTmujsfCtBx-iRQ_phnikJpjZTs15N6I01mJTPJdVrPlDHut9OMhwamehTWGc-LEhM2XMRfH2KzHNkvAJwptE87_Vn4w84BnKoVAU-poX5ES37PQDH3N5yVreili4OeeJZUSWd9P6hsJnVpfxjuoPgcUFM5P1B0so/s1024/16.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1024" height="626" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnCmqyz7HEk1BfbelecGfZchLTmujsfCtBx-iRQ_phnikJpjZTs15N6I01mJTPJdVrPlDHut9OMhwamehTWGc-LEhM2XMRfH2KzHNkvAJwptE87_Vn4w84BnKoVAU-poX5ES37PQDH3N5yVreili4OeeJZUSWd9P6hsJnVpfxjuoPgcUFM5P1B0so/w640-h626/16.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Bývanie je pekné,
samostatný domček, sme na poschodí, máme blikajúci krb podobný jak blikajúce
rádio. Ráno bude zimno, a to ešte ani netušim, že parťák v noci vypne
radiátor na izbe , lebo on je zvyklý na nočné vetranie, tak sa pýtam prečo chodíme
vôbec na penzióny a neležime radšej v zimnej tisícke?? V noci sa
mi sníva s moju, ale to sem asi nepatrí. Raňajky boli úžasné. Moja,
tentoraz svokra, poďakovala v maďarčine pani majitelke, lebo tam sa všade
hovori furt ešte maďarsky, lebo tam volakedy dávno nebolo žádne rumunsko...</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPFh5VLIQOuWogWDXyxrshY-M3XGggIj97QJxD7QFPq5p5yjGueV4Mwd7IxyPPb_2wKOliQ9fxgFoj8_Rbefjfo373FuOQQU80_Cg5pQMbuS6G7ct9FZAvaDs9sl8DSnohxEFo5CJlkENLS8ckU5hrPWwbGPbjmiKl7u-VxisJwc6Bun3aZ-UxI2M/s1280/17.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPFh5VLIQOuWogWDXyxrshY-M3XGggIj97QJxD7QFPq5p5yjGueV4Mwd7IxyPPb_2wKOliQ9fxgFoj8_Rbefjfo373FuOQQU80_Cg5pQMbuS6G7ct9FZAvaDs9sl8DSnohxEFo5CJlkENLS8ckU5hrPWwbGPbjmiKl7u-VxisJwc6Bun3aZ-UxI2M/w640-h500/17.jpg" width="640" /></a></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-48407085500469385292023-02-16T11:55:00.002-08:002023-02-16T11:55:20.771-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 6.)<p><u>STREDA - 8.2.2023</u></p>
<p class="MsoNormal">Odchádzame od nemeckého vystahovalca okolo ósmej. Ja som si
dnes prvý krát umyl zuby, kedže je streda. Martin má čisté tričko, bude vonať
celé doobedie. Ráno sme museli hned dávať retaze, tentokrát som si už natočil
pri tom vonkajšie videjo. Jeden úsek cca 5 miest preskakujeme, boli tam stupáky
a to sa nám už nescelo. Panda píše cez siet Telegram, že museli vybrať
z auta celú prevodovku. Potom im stačilo 3 minuty na opravu a zase ju
vrátili. My sme boli vo velkej Monastery pozriet, odtial smer Rasca je
pekne prepluhovaná cesta. Problem prichádza, ked sme na úseku, kde ležia po
celej širke cesty veľké stromy. Stojíme a pozorujeme lesný kolesový traktor
značky LKT, ako nám po chvíli uvolňuje prejazd. Hľadáme slnečné miesto na prvé
varenie na plyne. Je to kempove miesto u veselých kravičiek a ja som
konečne šef tejto chvíle, ale len na varenie. Nalievam vodu a omylom oblejem
aj horák vodou. Zaliata wifonka je po 3 minutách studená a nestači sa ani
urobit, balíme a odchádzame smerom, kde nás na ceste čakajú kravy
a klučkujú jak kravy hore dole. Potom to príde, mám prvú krízu
a depresiu, už ma to moc v aute nebavi. Furt spolu.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigEXf_g8NNbCfiX15IxBrrdztsaNotdRd4hthWFtA2Gk45yYzt8gtqV9bQ99M22RxBC5g8YQgNvUxWXzFnup6VlXWT4TdC1PjWpcBl71PCeIvA7jZRaoIzDwcatVD97DnYsQHn-8s5j_BazMOkBnVD-LV9FYobVWmRUjouPzd3rS5Tn7bRecFHyxk/s1000/13.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigEXf_g8NNbCfiX15IxBrrdztsaNotdRd4hthWFtA2Gk45yYzt8gtqV9bQ99M22RxBC5g8YQgNvUxWXzFnup6VlXWT4TdC1PjWpcBl71PCeIvA7jZRaoIzDwcatVD97DnYsQHn-8s5j_BazMOkBnVD-LV9FYobVWmRUjouPzd3rS5Tn7bRecFHyxk/w640-h640/13.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal"> Presúvame sa cez
horský prechod asi 100 km, je tu málo áut, ale asi milion zákrut. Konečne
prichádzame na hlavnú lepšiu cestu a Erika moja láska mi volá a snaži
sa mi zlepšiť náladu spevom. Neviem už ani čo mi to zaspievala. Našla nám už aj
ubytovanie ale zase ideme podla vedúceho vozidla a dnes budeme teda
spinkať v tisícke ako on povedal. Zapichujeme to nad jazerom na zasneženej
lúke, pri starom plote. Tento plot mal padnúť ako obeta na Martinov ohnik, ale
som mu to nejako vyhovoril. Naše externé naftové kúrenie je poskladané
a púštam ho, pritom sa aj oprem rukou o horúci výfuk tohto zariadenia.
Popálenina je po týždni stále viditeľná. Trocha papáme, svietim si perfektnou
svietiacou čapicou od Jožka a popíjame tú rumunskú domácu ze servisu od
Alexa. Martin volá do celého sveta kamarátom, že sme tu a je tu tma
a zima atd. Očakávame ešte pandu, ale má prist až o dve hodiny, tak
okolo 22,30 sa naťahujeme v aute do spacákov, každý na svojej polovici
vozidla. Je to prvé spanie, skoro ako prvé milovanie. Dávam si dole mikinu
lisker lebo je mi tam teplo! Obliekam si ju až ráno, je mi zima. Večer ešte
máme dalši videjo hovor s priatelmi z Hamuliakova. Potom zaspávam, až
kým ma nezobudí v noci okolo pol jednej telefonat, ktorý tu vykonáva na
drzáka kolega, ako keby jeho (ešte kamarát) navigátor nepotreboval spinkat. Nechápem
to! Ako toto mohol? V rámci tohto zájazdu som mu aj povedal tvrdenie, že
jeho telefón ho musí nenávidiet. Furt mu nedá pokoj. Potom za hodinu ma budí lebo
hľadá tepláky čo si niekde odložil, ráno zistujeme, že som ich mal celú noc asi
ja pod hlavou, nuž <span style="font-family: "Segoe UI Emoji", sans-serif;">😊.</span></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwoNjVB1xNqXzgKZ0Fu5Ejau9QsPAqbW0vwYxfYdzdNKrdRz0XpPK5mDnBxQIOq_EHrsD8SqsHcKmpmBTcFDqjfCTn9h1l6zjzuyiXQ5Nxb-G1P8ax8KDQ804z7SWj9ZRVbZwT9Hcx4WPnFVvKdTYwbah1wYQla7PVz3wR79_bWl61B7hQcHvKRNU/s1280/14.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1280" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwoNjVB1xNqXzgKZ0Fu5Ejau9QsPAqbW0vwYxfYdzdNKrdRz0XpPK5mDnBxQIOq_EHrsD8SqsHcKmpmBTcFDqjfCTn9h1l6zjzuyiXQ5Nxb-G1P8ax8KDQ804z7SWj9ZRVbZwT9Hcx4WPnFVvKdTYwbah1wYQla7PVz3wR79_bWl61B7hQcHvKRNU/w640-h450/14.jpg" width="640" /></a></div><br /><span style="font-family: "Segoe UI Emoji", sans-serif;"><br /></span><p></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>
<br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-40698136674068465752023-02-16T11:40:00.002-08:002023-02-16T11:40:47.554-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 5.)<p> <u>UTOROK - 7.2.2023</u></p>
<p class="MsoNormal">Na penzióne máme aj super raňajky a dokonca nám varia
aj vodu do kanvice. Vonku je veľa áut od nás, dokonca za penzionom aj stanujú.
Je minus 11 stupnov, ideme štartovat MB. Zase je slnečno, po ceste zastavujeme
tankovat, platenie si striedame. Dáme si kávičku, využijem pekné toalety pre
barbati, teda mužov.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Po pár minutách si
uvedomujeme nejaké nové zvuky a auto sa dost kolíše. Martin to
diagnostikuje ako chybný zadný tlmič. A veru nemýlil sa, ved je
veteránista. Zastavujeme na parkovisku a majitel ide do polohy ležacej.
Stratili sme matku z tlmiča, pekne, ale to je špeciálna matka. Máme takú ?
So sebou nesieme plechovičku so skrutkami a matkami, ale takáto tam veru
nie je. Vyrábame gumovú podložku z prednej zásterky metódou odrezanim
a skoro zarezaním aj do ruky. Krv len volne tečie, ale bolo to tesne vedľa
žily na lavej ruke. No ano, som šikovný, robím si to náročky. Miesto matky dávame
sťahovaciu pásku z benzinovej hadičky a ideme do najbližšej dediny.
Tam nás chalan z predajne odporuči do sevisu kam nás aj naviguje
a nasledujeme jeho Iveco. Majitel servisu je ochotny a trocha
šprechuje, že robil pred 20 rokmi v rakúsku. Uvolnuje iné auto zo zdviháku
a naše vozidlo ide pomaly hore. Smer radi, lebo opravime naraz tlmič,
držiak motora a aj sneh z prednej nápravy vyberieme. Najviac bol Alex
prekvapený, ked Martin vytiahol z auta nový náhradny gumový držiak na
motor. Sme tam asi 1,5 hodiny, dostanem aj ako nevodič do poháriku miestnu
pálenku. Po oprave nechce majitel peniaze, je to gešenk, ale nechávame mu 20 €,
ešte sa s nim - Alexom odfotime a valíme dalej. Dal nám aj tri deci
svojej pálenky. <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHCb4oq0odOJm1GX5t-Z4njcgOnoccdz2p_faS-7gLLT2S1bsdld_J7Wkv7vazTJjZ7yVPj2woIQQTLMAyFtgepcsHDi1f0LszGcKy-kUfPMXaIYx-476sDe7jGNG_iY-GznUOYr8jJBigSrWaHvG4LlX_gj-rHFwj2x5n6LW2C_j4Ky7HmPjCyj0/s1024/11.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHCb4oq0odOJm1GX5t-Z4njcgOnoccdz2p_faS-7gLLT2S1bsdld_J7Wkv7vazTJjZ7yVPj2woIQQTLMAyFtgepcsHDi1f0LszGcKy-kUfPMXaIYx-476sDe7jGNG_iY-GznUOYr8jJBigSrWaHvG4LlX_gj-rHFwj2x5n6LW2C_j4Ky7HmPjCyj0/w626-h640/11.jpg" width="626" /></a></div><p class="MsoNormal">Ideme podla bodov, sme na lesnej ceste a oproti ide
Scania, je trocha väčšia tak my radšej cúvame. Večer sme našli spanie asi 10 km
od našej trasy, tak sme si trocha zašli, majitel je nemec, takže rozumieme, vola sa Robert (nie
Geissen). Ideme na izbu, bohužial wifi funguje len schodoch, tak stojíme na
schodoch, kde aj pijeme pálenku a smejeme sa na videách. Dokonca dobíjame
aj náhradný akumulator, lebo chceme spať dalšiu noc už v aute
a vyskúšat si to. Na penzióne je malý 8 ročný psik, teda fenka, chodi stále
za mnou na izbu. Objednávame si raňajky.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-nKony-Wklhc8UuST352Ro9UHc3hhJE9-ImqNagjMqSYf2hWnJOhJNJdGdIC9ojFc57LOpFU-LLnWJRtlwDv9Vym5BD05S1A49gaE9TzwhNiy_RRAL_hulIKRaF_yj1YUEbHBKLaJdrOAE8Pt7zfSpGWKbutiB7OMhHBt7G9XP-xs37HKUCO-SPA/s1280/12.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1280" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-nKony-Wklhc8UuST352Ro9UHc3hhJE9-ImqNagjMqSYf2hWnJOhJNJdGdIC9ojFc57LOpFU-LLnWJRtlwDv9Vym5BD05S1A49gaE9TzwhNiy_RRAL_hulIKRaF_yj1YUEbHBKLaJdrOAE8Pt7zfSpGWKbutiB7OMhHBt7G9XP-xs37HKUCO-SPA/w640-h450/12.jpg" width="640" /></a></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-54681614029617161822023-02-16T11:24:00.000-08:002023-02-16T11:24:03.908-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 4.)<p> <u>PONDELOK - 6.2.2023,
HU</u></p>
<p class="MsoNormal">Vstávame na budík, v sprche je ešte potopa, jeden
z nás dvoch to tam nechal, ale ja nie. Martin si konečne ráno vymenil
ponožky aj trenky a aj tričko. Večer sme úspešne dopili moju pálenku, už
máme len pálenky od Julkovcov a dva litry tzv. vajdovice. Hádam prežijeme,
v najhoršom dokúpime.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Opravujeme kontakt na batérii, lebo niekedy nam nejde mašinka
naštartovat, asi ked sme zapadli tak sa to celé uvolnilo a triaslo jak
zemetrasenie v Rumunsku den po tom čo sa skonči táto relly. Okrem toho
hlavný mechanik, čo je aj šofer a majitel auta a otvárač nádrže,
zistuje príčinu čudných zvukov od motora. Ano, ano, je to pravý ne-vymenený
gumový držak motora. Náhradný mame so sebu, bud ho po ceste niekde vymenime
alebo ho nevymenime. To bude ešte storka k téme. V aute vedúcemu za
jazdy natieram čerstvo ohráte piatkove rohlíky značky lídel, keré on má tak
rád, a su velice chutné lebo sú ohráte na mb ručnej brzde, kerá hreje na
tuneli podlahy jak dva nové solárne články. Máme pašteku a robime si pekné
videjo, hrajú nám kamarádos z brados los, čo ešte netušime, že si každú
pesničku za celý týden vypočujeme asi +/- 108 rázov. Bud je rádio bez anteny,
alebo je kódované na príjem len do 12 km od okresu Častá Papiernička. Neviem,
ale môj lacný tranzistor hral aj v rumunsku a totok super blikajúce
rádio nehralo, možno ma hlavnú funkciu blikaciu. Ale usb aj usa tam hralo dobre.
Zabudol som, že ked niečo natieram musim si ruky predtym porádne dezinfikovat
gelom nejakým, čo tam majú v aute, ja len dufam, že to bol ozaj gel na
ruky a nie nejaký erotikuš <span style="font-family: "Segoe UI Emoji",sans-serif; mso-bidi-font-family: "Segoe UI Emoji"; mso-fareast-font-family: "Segoe UI Emoji";">😊.</span><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWYjqWsYkkn23_qeuGqzrZ5lw4FLN__iegfxd5-pzB09_WNhvX3LPqViAI-4meyV15w_RuKAYt0ui2oygySkblqSCQvSguAjgelqQmqyUjHoMMZFe6wMW5b9uW-OT8_tV2okuowVBH1EbYDFYvIrgzwK6d48QdBmPYJrRYfliN2lGnWfYtrZ7mgcE/s1024/09.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="800" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWYjqWsYkkn23_qeuGqzrZ5lw4FLN__iegfxd5-pzB09_WNhvX3LPqViAI-4meyV15w_RuKAYt0ui2oygySkblqSCQvSguAjgelqQmqyUjHoMMZFe6wMW5b9uW-OT8_tV2okuowVBH1EbYDFYvIrgzwK6d48QdBmPYJrRYfliN2lGnWfYtrZ7mgcE/w500-h640/09.jpg" width="500" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">Cieľom je nájst za hranicáma v meste Satu Mare podzemnú
garáž a tam nechat asi 80 kg polsko-slovenskeho snehu prepašovaného
v predných blatníkoch ze šengenu. Lebo auto je ťažké a zle sa ovláda,
tak tvrdil šofer kerému musim veriť, lebo ja som sa volantu nechytal. Na
hranicách do Rumunska sme len chvilu, páar minutiek, nakoniec v Satu Mare
ideme na slnkom zaliate poschodové parkovisko, kde auto nechávame príjmat
slnečnú energiu a my ideme do nákupného centra. Martin teda ide zase sám
a vóbec ma nečaká, neviem čo by robil keby som sa stratil a gdo by
bol kokpilot. Je tam dobrý výber jedál, len Martin furt frfle, vidime aj chutné
polievky za 16 ron, čo su necelé 4 eury, ale jemu to je asi drahe , ale
nakoniec si ju dáme, trochen čakáme a pozorujeme, že tu život nie je
taký rýchly a uponáhlaný ako na západe. Dokupujeme aj menu rezeň s hranolkami,
je to chutne a za 4 eur je to ok.</p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Ja mám úžasný nápad auto dat na zdvihák a tak vybrat
sneh. Tak to aj robime, najskôr jednu stranu potom druhú, sekerou martin čistí
jeho fešandu a robí odľahčenú verziu, po nás zostáva asi 38 kg
prepašovaného snehu. Chceli sme vymenit aj ten silentblok – pravý, ale bez
panenky to nie je moc dobrý nápad a tak sa toto odkladá. Štartujeme dalej.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1lVEROgPUqXVh7VAVYLg1HwDecUDInohSdbsAi3MpHqsd01TEAJm0mvFAcuKIEVbDbjG2SRRWYRxs9fnHCGVLhVPEd7grdGhP00v1sCwicRA0VJQ_5BM-7zztv2q9CSw-djLOe4bZTl3aIl4sU_JPeYPoZTk7H7ZMied6Wys0f7EvaS3YypYrmaI/s1024/08.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="800" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1lVEROgPUqXVh7VAVYLg1HwDecUDInohSdbsAi3MpHqsd01TEAJm0mvFAcuKIEVbDbjG2SRRWYRxs9fnHCGVLhVPEd7grdGhP00v1sCwicRA0VJQ_5BM-7zztv2q9CSw-djLOe4bZTl3aIl4sU_JPeYPoZTk7H7ZMied6Wys0f7EvaS3YypYrmaI/w500-h640/08.jpg" width="500" /></a></div><p class="MsoNormal">Vynechávame prvé body okolo starých penziónov a ideme
smer bod 87 do opustenej bane. Tam nás čaká úloha. Ideme za Baia Mare, okolo
velkého smetiska, tu to už poznám, už sme tadeto išli karavanom možno aj dva
krát. Cesta je suchá, teplota okolo nuly. Dorazili sme do dediny, za ktorou je
opustená baňa, verejnosti je vstup samozrejme zakázaný, hladame bod, kde máme
opísat nápis. Nakoniec sa otáčame a vidime vstup do štôlne, idem tam, ale
kedže idem a idem a už sa aj bojím, tak sa vraciam pre
nebojácneho Martina, berieme ešte jednu
baterku a ideme do dlhej chodby, svietime si, prichádzame k pekným
cencúlom, velkým možno aj meter, fotim krajšiu čast našej posádky. Ideme dalej
a postupne praská pod nami ľad, je tam možno aj 15 cm vody, tak kašleme na
úlohu a ideme von, nestoji to za premočené topánky, hoci obaja mame
v aute náhradné. Dokonca máme zabalené aj dvoje gumáky. Po ceste dostáva
moja Erika úlohu a usilovne doma na PC hladá ubytovanie za 32 € pre dvoch. Prichádzame do penzionu
v dedine nieco de Sus. Na recepcii počujeme našu rodnú reč, už su tam
nejakí chlapci od nás, objednávame izbu a aj raňajky, potom zistujeme, že vonku
prichádzaju dalšie 3 auta z našej akcie. Izba je velká, mame sprchu
a teplučkú vodičku a trochen pálenky. Tentoraz silno myslíme na Julka
jak to oberal a ani nevedel že sa to bude piť tu, niečo de Sus. Rumunsko.
Spíme jak v bavlnke.... </p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguby6IH5AmQxLwnlO969UzqPKu0B9lFZofx8w1ND_UHhqmyPuD2qndCMM4l8dm9WB12mlWzLrfPH51tNx_n31SFIFrq9UYFUauWYHE5w0xZ1Q4afpdchvdnr9bj4ThzFTvx0nIW2yKWqz3BdKAkG8fIvfDOsBm7IyPRhLMWDZADU6U1TqrXnk1TNU/s1200/10.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguby6IH5AmQxLwnlO969UzqPKu0B9lFZofx8w1ND_UHhqmyPuD2qndCMM4l8dm9WB12mlWzLrfPH51tNx_n31SFIFrq9UYFUauWYHE5w0xZ1Q4afpdchvdnr9bj4ThzFTvx0nIW2yKWqz3BdKAkG8fIvfDOsBm7IyPRhLMWDZADU6U1TqrXnk1TNU/w640-h360/10.jpg" width="640" /></a></div><br /><p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-89953713448288731622023-02-16T11:10:00.002-08:002023-02-16T11:10:40.520-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 3.)<p> <u>NEDELA - 5.2.2023, štart Vitanová</u></p>
<p class="MsoNormal">Ale ráno je lepšie, dáva si teraflu, bude dobre. Hela nám
uvarí čajík do termosky, zabalí nám čerstvé koláče čo budu velkou zábavou
v neskoršom videju. A aj dva rohlíky balí čo papáme na ceste
z PL. Ešte sa fotime a potom sa vraciame lebo Martin nemá jeho mobil,
kerý ale má, ale ukáže mu ho Hela, že ho má v zadnom vrecku. Nevadi. Budú
aj horšie veci ešte. <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Ideme na hranice smer Suchá Hora, už 7.15, teplota minus
devat, v aute je to lepšie okolo minus 5, ale máme v termoske čaj.
Poľské cestičky dávame bez reťazí, pozrieme si kostolík Bachledowka, krásne okolie.
Kamošom sa pokazil na tušim padžere klinový remen, vito zase ťahaju lebo ma
vpredu motor a vzadu retaze. Ideme smer SK na Lysá Poľana. Sú tam zápchy
jak na dálnici, to je smer Zakopané, miliony aut. Za prechodom ideme smer
Osturňa, ževraj najdlhšia slovenská obec. Pekné drevenice, niečo aj fotime.
Treba fotiť na širku ,aby to bolo na spracovanie, to som dostal take inštrukcie
múdre.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg378mcpuSVNywyGHpK4cEB90QmiLxnqihUSU9FyoGT4x58_wAvxBNCgcJ-BMtJVvz5Bvp0T_xNRB_6cepTDE_Z_cv4AXPpQYUoJU3JCRPnh_NfklkyZY-G4bNZ1Rr8xNBPaVr-Wop8XsdIwBu4tHni16jUJD6igRLDYYNQ8xOJWZsEv0vDPTT3Ygw/s1024/06.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1024" height="562" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg378mcpuSVNywyGHpK4cEB90QmiLxnqihUSU9FyoGT4x58_wAvxBNCgcJ-BMtJVvz5Bvp0T_xNRB_6cepTDE_Z_cv4AXPpQYUoJU3JCRPnh_NfklkyZY-G4bNZ1Rr8xNBPaVr-Wop8XsdIwBu4tHni16jUJD6igRLDYYNQ8xOJWZsEv0vDPTT3Ygw/w640-h562/06.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Prichádzame k odbočke akurát, ked moj vodič za jazdy
telefonuje s jeho cicuš, teda vola sa inak Ivanka. Prudká vlavo
a stojíme. Auto pred nami odtial musi cuvat a my nevieme prečo. Asi nejaky blbec, nechceme sa s nim
rozprávat, on nam ale asi chcel povedat, že tam je zapadnutá snehová fréza. Ide
tam traktor na tahanie frezy, aj sa im to podarí, ale nam sa rozjazd do kopca
už moc nedari, tak vyskočim jak jelen Daniel z auta a prvý krat robim
tzv. živé retaze. Auto sa rozbieha. Ideme do kopca, mne je vonku zima len
v mikine značky Liskercar, držim sa záhradky, ale hlavne že to ide.
Pozooor, vidim tú blbú frézu a ten ujo jak naschvál vali sneh nielen
doprava ale aj polovinu dolava, takže mne na gebulku velikuúúú. Kričim, ale
nikto nepočúva, nevadí, budú zážitky a bude o čom písat. Hore na
svojom vrchole nastupujem do MB a vymienam si mikinu za vestičku značky Hella.
Odkial su tieto značkove veci veru neviem.
Dalšie gps su okolo tankodromu Javorina, je to zrúcanina, zastavujeme
a čúrame obaja, ale každy na svoju stranu, spravodlivo. Prichádzame do
lesa, smer Levočské kúpele, je pol druhej a z lesa vychádza osoba
s prilbu na hlave, je to teta čo tam ma zapadnutého manžela. Sorry, mame
problemy sami se sebu a chýba nam odvaha odbočit vpravo do hlbokeho snehu.
Nakoniec šofer rozhodne a ide dávat retaze, vtedy si hovorim nech sa ukáže
ako si to doma nacvičil, ked fajčil cigáru a či vóbec cvičil. Trocha sa
trápime, prichádzaju aj kolegovia z inej kategorie a idu smer
divočina. My ich nasledujeme a po 5
minutach smičkovania stojime za nimi v tzv kolone. Tam čakame než vpredu
vyhrabu X3, ale my máme koláče, máme koláče, dokonca si dam aj prvú poobednu
dávku pálenky. Tešime sa, že sa to pohlo až do okamihu, ked zapadneme my! Prvý
krát sme v tom. Teda v snehu. Ale Juraj z fiatu značky Panda vola VW
z KE, aby cuvanim prišiel pekne k našej prednej časti auta. Hurá je
tu, má mohutné ťažné a velku silu. Martinko pripevnuje oranžové lano podla
návodu až o nápravu, aby nam netahali len nárdž z kasne, to by
bolo nevhodné. O pár sekund sme vonku, pekne prvé videjo od dronika, sme
vonku. Ideme 11,3 metra a zase sme zapadli. Nevadi, proces sa opakuje.
Dakujeme za pomoc. Nechapeme, kde sa
oproti nam zjavuje Myjavák na peknej karavele v prostismere, ved to je
cesta ledva pre jedno auto. Kontrolujeme auto, ideme smer Miškolc, moja teda
teraz chvilu naša sprievodkyna našla pre nás spanie v madarsku za 26e . Okolo
19.45 kupujeme madarsku znamku a mame do penzionu asi 47 km, píšeme si s
majitelom cez translator. Sme tam, malá izba pre manželov, nam to nevadi, je tam teplo, máme pálenku
a smejeme sa asi 600 krat na videjách. Toto bolo už zaujimavý den, lepši
ako sobota, prvé dobrodružstvo. Sme unavení.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfQBiA0Sg8Z2V8ny6Zm4dHlO8h1yWqsU6SP3GgmSxDr9L3UnPbdazE13MrmCc1E-zuZ4WVVqhNwvq6nWE4NFlHoguVKa6jwmtoyEYvxAvjTxp8qLKbLlXLH4vSl2MtLcsr_AEsyVmapkdWopzTsqoyO8ZivjBZdnwcbX3JXcxwJL2vLwLWdRybDl8/s1024/07.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1024" height="562" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfQBiA0Sg8Z2V8ny6Zm4dHlO8h1yWqsU6SP3GgmSxDr9L3UnPbdazE13MrmCc1E-zuZ4WVVqhNwvq6nWE4NFlHoguVKa6jwmtoyEYvxAvjTxp8qLKbLlXLH4vSl2MtLcsr_AEsyVmapkdWopzTsqoyO8ZivjBZdnwcbX3JXcxwJL2vLwLWdRybDl8/w640-h562/07.jpg" width="640" /></a></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-3290067283150491492023-02-16T10:53:00.002-08:002023-02-16T11:42:23.675-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 2.)<p> <u>SOBOTA - 4.2.2023, deň štartu.</u></p>
<p class="MsoNormal">Ráno mame v Poluvsii velké ranajky, lúčime sa s Alickou,
ona musi do kostolíka. My papáme a potom odchadzame. Julko nás fotí
a my valíme smer Mošovce. Ale pred Mošovcami zapínam už google mapy, nie
že by som moc nevedel kde su Mošovce, ale tak krásne a láskavo fuči fuják,
že ideme podla návodu jaké zákruty nasledujú, lebo moc ich naživo nevidime. Sme
tu, v kempe gde máme už nejake zážitky s Terezku a karavnom. Je
tu pár aut, aj poláci čo furt vetraju. Otáčame sa a čakáme, sú tu velke
auta a aj SUVehicle. Potom pride malá panda, čo je vedúci zájazdu Juraj.
Vidíme ho prvý krát, nejaký je moc chudý. Ale nevadi, hlavne že vie kade ideme.
Rozdáva na vrátnici nálepky a informácie. My sme dost nervózni
a štartujeme jako prví.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ešte nás
Jurajova Emily fotí, púštajú dron hoci je dost silný veter. Štartujeme.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqvOLG8lEM2UeOlBqj8XEtmzFlY-q4b2qOs_2u2RqlUs-sv30p3zBx826I42sOtua1x03y4NJ3rLXB_lMk9GmUdfF5VcZQhBMYRJgZzrpQm6QcuQb2ND3J2y-biBZir6utsgySvLFPWwcAlF0_DqqmKfJSBZGqJ5x8zA2Tm670IOVXoWfrr1gPA94/s1705/03.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1199" data-original-width="1705" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqvOLG8lEM2UeOlBqj8XEtmzFlY-q4b2qOs_2u2RqlUs-sv30p3zBx826I42sOtua1x03y4NJ3rLXB_lMk9GmUdfF5VcZQhBMYRJgZzrpQm6QcuQb2ND3J2y-biBZir6utsgySvLFPWwcAlF0_DqqmKfJSBZGqJ5x8zA2Tm670IOVXoWfrr1gPA94/w640-h450/03.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixq7_DilzRpXdNBLfTxo9gtthksGNc9Oj-wQ_pxTez7sXRQwwYTsGoNdEZf_cJnqnjMuO039po6I0K-R2MIkpeGYmosPVq16uNxp-3bQjIJQpjf82mJsF7EZpAZS1ZIlQGwo9QGARmdnHi29dv1wVkBKeL_Qfhy7jKxIlnHDdvkBj5hQyJH9aDYBw/s601/A3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="601" data-original-width="401" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixq7_DilzRpXdNBLfTxo9gtthksGNc9Oj-wQ_pxTez7sXRQwwYTsGoNdEZf_cJnqnjMuO039po6I0K-R2MIkpeGYmosPVq16uNxp-3bQjIJQpjf82mJsF7EZpAZS1ZIlQGwo9QGARmdnHi29dv1wVkBKeL_Qfhy7jKxIlnHDdvkBj5hQyJH9aDYBw/w428-h640/A3.jpg" width="428" /></a></div><p class="MsoNormal"> Po pár
metroch jazdy vidíme volne uložený snehový pluch v járku, asi tam má
parkovisko. Tak usilovne to fotim a valíme dalej, do prvej dediny gde je
to prudko vpravo a do kopca, tam hned Martin zistuje, že tam teda nejdeme,
nebudeme po 10 minutách dávat retaze, tak to otočime a ideme po obyčajnej
ceste smer Martin (nie šofer ale mesto), teplota v MB stupa na 19, smer Zázrivá,
na tacháči mame skoro 80, dost rýchlo sme v Terchovej a ja poznám
miesto gde si dáme polievku, ale sme tam len krátko. Omylom to otočíme podla
moniky, teda to je naša navigácia, smerom Vrátna, kukneme si vlek či funguje
a ideme opačne, tam kam treba. Vynechávame úlohy a trasy v tejto
oravskej oblasti, kedže je tam ohlásená fujavica a my sme radi, že vidime,
kam ideme. Valíme do lacného termálu Oravice (26e), tam si dáme lacné jedlo za
13 e. Tento večer sme vo Vitanovej, teraz u Martinovho spolužiaka z VŠ,
u Jara a jeho Hely. Predtým sme išli ešte dotankovat na slovnaftke,
ale ja mojou večne nežnou pravačkou ťahom 8 nutnow, zľahka odtrhnem lanko
otvárania nádrže. Martin moc ani nekriči, lebo to bolo na uzávere zamrzlé
a to lanko bolo hnile jak podbehy na mojej červenej mb. Chceme to opravit
večer u Jara, ale bude to inak.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrcEozuGkAe0USl5JSeqelmz_7l09upIsSqPCvHk85pZNsdKcghNF1Rk1ckauXLO01l6AEC9GoqmsYaJGeEau40jgt9E5a8kCdpXHTQdrKgjH86XzCsnURgoYNJ0b_z4eTqxgvj8OyD4fehDKlKOrwv4SpUye4I7V-irHYsqCMhauNPpHHX723djs/s1705/04.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1199" data-original-width="1705" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrcEozuGkAe0USl5JSeqelmz_7l09upIsSqPCvHk85pZNsdKcghNF1Rk1ckauXLO01l6AEC9GoqmsYaJGeEau40jgt9E5a8kCdpXHTQdrKgjH86XzCsnURgoYNJ0b_z4eTqxgvj8OyD4fehDKlKOrwv4SpUye4I7V-irHYsqCMhauNPpHHX723djs/w640-h450/04.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">U Jara opravujeme superský vzduchový športový filter, kerý
zažil šport asi len okolo Hviezdoslavova. Ešte Martin uvolní lanko na otváranie
nádrže a tak budeme otvárat nádrž pri každom tankovani sexi polohou
ležanim pod nádržu, a komu patrí auto a sce furt len a len
šoferovat tak nech si láskavo aj ľahne. Večer ešte besedujeme, jak hovorieva kamoš
z Vlčnova. Ideme pomerne skoro do postele, máme spoločnu útulnú izbičku. ALE.
Martin v noci kašle, smrká, šnupe nosné medikamenty. A ja sa zamýšlam,
či má zmysel ist vôbec dalej na trasu cca 2300 km. Ved ledva dýcha.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioRq1tO6LrRzerTzK3ojqagHgtiGfAd0Nc_6zh6bhPaPHoLmKzopAFHja7yEz8Nm5eL8kDvwkFFP57wTZXsP8znroyBeVotvfi0cftz04jcFCeDC-tqf_kkatAlN3CMMU9xX3yrykNKFndYHX6q3MCHHsemddKq1VFYTrZTC-prYNZDGIBbuLHkt0/s1024/05.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1024" height="562" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioRq1tO6LrRzerTzK3ojqagHgtiGfAd0Nc_6zh6bhPaPHoLmKzopAFHja7yEz8Nm5eL8kDvwkFFP57wTZXsP8znroyBeVotvfi0cftz04jcFCeDC-tqf_kkatAlN3CMMU9xX3yrykNKFndYHX6q3MCHHsemddKq1VFYTrZTC-prYNZDGIBbuLHkt0/w640-h562/05.jpg" width="640" /></a></div><div><br /></div><br /><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-3355517660912035952023-02-16T10:38:00.004-08:002023-02-16T10:38:50.731-08:00Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 1.)<p> <b>Team Skoda 1000 MB, </b></p>
<p class="MsoNormal"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">najstaršie auto na
akcii.<o:p></o:p></b></p>
<p class="MsoNormal">majitel Martin Vajda a navigátor Daniel Líška, obaja
Ing, obaja bývalí riaditelia<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">2 kategorie : 2wd a 4wd, 39 účastníkov<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Štart 4.2.2023 -9.30h Mošovce, kemp Drienok.</p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Tachometer Vrbové: 40.400 km<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Totok celé vzniklo z nudy, ked som furt na tom onom IG
(instagrame), našiel som tam ja, navigátor, inzerát na nejaku zimnu rally. A kedže
môj ešte stále kamarát nemá IG ale velkú nudu má, tak som to poslal jeho synovi
Adamovi, že totok asi bude dobrá akcia. Neviem či to Adam tatkovi ukázal, ale
potom neskórej som sa martina pýtal či to videl. A zrazu prišla informacia
per telefon, že on by išiel a že nás už ide prihlásit. Tak definoval bez
odsúhlasenia názov tímu, hoci som polovicu platel aj ja, tak nebolo vóbec nutné
to ani konzultovat, vidno že je bývaly riditel. Potom keď sa to blížilo
a ja somár som tiež proaktívne kúpil čínske kúrenie „značky bufík“ som
zistel ,že mne sa tam asi ani moc nesce. Ale už som len furt pil vitamín značky
C, aby som bol moc zdravý, lebo martin je bežec maratónista a on je furt
asi zdravý, takže ščastie, že by ochorel, moc nehrozilo, takže asi tam budeme
naozaj muset íst. Už aj jeho cicuš to pochopila, len moja láska mi závidela, že
sa tam nevejde hoci je dost maličká a nakonec som jej aj navrhel, nech šak
ona ide miesto mna a bude lepšie naviguvat jak ja, ale ona sa len smála.
Potom prišli inštrukcie na 40 strán až sa mi zatočela gebula, musel som sa
zeznámit se systémom telegram a nahodit po večeroch 190 gps bodov do mobila,
keré máme na výlete kuknut a na nich zbierat jakési vločky zimné. Martin
poctivo vymenil šecky 4 pneu za univerzálne DEBICA z PL, a tie sa nakonec
velmi dobre aj ukázali v jazde. Zateplil čast od motora, odmontoval zadné
operadla na jedno (moje) dobré doporučenie, šecko skontroloval, až na tie blbé
tlmiče <span style="font-family: "Segoe UI Emoji",sans-serif; mso-bidi-font-family: "Segoe UI Emoji"; mso-fareast-font-family: "Segoe UI Emoji";">😊</span><o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Štartujeme v piatok.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDO92vWtY73Jgm5N5JJzd13vGqLbKwaLUFeGGstJKSKOmtqbdfjM8Qm4_hvw-fuWi1GQPMncpb_ZbQ9oqgXF1NQl9dE0sDRjYBjXoUHIi3icAwcWxF10Vu-vBKsZ0weXM9SHSmtAm2eUTKksdFlgDypSpL2EH1HRZJMV_HMOUC9nwMKQ0qIRBO9rM/s708/logo%202.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="688" data-original-width="708" height="389" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDO92vWtY73Jgm5N5JJzd13vGqLbKwaLUFeGGstJKSKOmtqbdfjM8Qm4_hvw-fuWi1GQPMncpb_ZbQ9oqgXF1NQl9dE0sDRjYBjXoUHIi3icAwcWxF10Vu-vBKsZ0weXM9SHSmtAm2eUTKksdFlgDypSpL2EH1HRZJMV_HMOUC9nwMKQ0qIRBO9rM/w400-h389/logo%202.jpg" width="400" /></a></div><div><u>PIATOK - 3.2.2023</u></div>
<p class="MsoNormal">Martin sa po ceste ke mne zastavil u šeckých známych
a na štastie aj u Roba v Častej, vedla Modry, kde vymenil ľavý
gumový držiak motora ludovo silentblok. Takže k nám Martin prichádza pred
jednu poobede, dostáva zdarma dobrú polievku, kávu a aj slušnú huspeninu
od môjho nádejného zaťa Jozefa. Zistujeme, že už by sme mali isť pomaly aj
balit do auta veci, tak ideme. Najskôr montujeme tzv. záhradku, takže sme už veční
záhradkari. Potom to šelijako kombinujeme, máme veľa náhradných dielov,
pneumatiku, varič, naftové kúrenie a svoje oblečenie, spacáky
a jedlo a trocha pálenky. Po hodinke už aj lopata plastačka je
uvazana hore. Dúfame, že tu IKEA bednu na streche nebudeme nikdy otvárat, ale
bude to omyl. Potom prichádza cicuš na bakelitovom motorovom čiernom drakovi. Šeci
nám mávaju ked odchádzame, ale po tajme su rady, že sa nás zbavili. Moja mi
inštalovala nejakú fajnovinku na čiernom mobile čo mám, aby ma furt doživotne
sledovala dze som. Asi to bude dobrá vec, tak tvrdila, a ja jej už rok
celkom verím ked ona niečo povie. To ale inokedy vysvetlim. Dnes sa len
presúvame do Poluvsia asi 100 km, čo je bližšie ke štartu. Tam máme my Líšky
kamošov karavanistov - Julko navrhuje, že nam poskytne spanie a že trochen
u nich aj pokecáme. A veru sme kecali. Prišli sme tam tušim okolo pol
osmej, alebo o 3 minuty skórej, ešte ani nemali porádne dvor odhrnutý od
snahu. Tak tahame fešandu teda tisícku hore ke garáži. Robime fotečku. Už
druhu, lebo prva bola ve Vrbovém. Vymiename si vecné dary a pusinky. Aj Alicka
je doma, čo je dost vzácne. To je Julkova manželka. Večer kecáme do polnoci. Mame
aj štrudlu, kerú dostaneme aj na cestu. Ideme spat, bohužial moj vedúcko ide
vedla, ale moc sa nebojim ved mam v izbe veľa Ježiškov na stene tak dobre
zaspim. <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-Mp3c3WzoQDEC09tlAWVjPFeFB62NUlKdg8mmfDk3MHZ1v65dq7IWAJ79eB2ssFFwbm7U9CsYcmg7CTcm08tIul-u9IHQBxv82rX0UcgovDfgBpSG2wUegAAgK9HhraX0FZ36ptF2G3PzD-VgEnC1uGqFNMD4C8l8toSqCzoBReK2cYcHvue0gIg/s1024/01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-Mp3c3WzoQDEC09tlAWVjPFeFB62NUlKdg8mmfDk3MHZ1v65dq7IWAJ79eB2ssFFwbm7U9CsYcmg7CTcm08tIul-u9IHQBxv82rX0UcgovDfgBpSG2wUegAAgK9HhraX0FZ36ptF2G3PzD-VgEnC1uGqFNMD4C8l8toSqCzoBReK2cYcHvue0gIg/w626-h640/01.jpg" width="626" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzEOuSVxrFi00c6teD48FSZZo4XGymJennbBtojMSXmZuNKP4zRRSChMRbpybmBL6AJFS3Cnewc6nOdv1_vgnPxx-Fh3AHvhPDAuFJRNQZINvhRLkkW1DWt-JOFAAwY81LGERDIPNjN0zZtT-Cn1f9arLZuIQEbeK4cVQAJAjWh8X5YL0LZ-kpDQI/s1280/02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1280" height="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzEOuSVxrFi00c6teD48FSZZo4XGymJennbBtojMSXmZuNKP4zRRSChMRbpybmBL6AJFS3Cnewc6nOdv1_vgnPxx-Fh3AHvhPDAuFJRNQZINvhRLkkW1DWt-JOFAAwY81LGERDIPNjN0zZtT-Cn1f9arLZuIQEbeK4cVQAJAjWh8X5YL0LZ-kpDQI/w640-h450/02.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-57866633448613792902022-09-30T10:37:00.006-07:002022-12-13T11:49:34.215-08:00Palubný denník karavanistu (10.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň.10 – PIATOK</u></p>
<p class="MsoNormal">Dnes je deň, ktorý býva na dovolenkách najhorší. Posledný
deň s príchodom domov. No predtým musíme prejsť celé Maďarsko od Makó až
po Medveďov a ešte kúsok viac. Cesta zo Szegedu na Kiskunmajsu a pár kilometrov
ďalej je jedna veľká katastrofa. My sa u nás sťažujeme, ale tu na tom nie
sú o moc lepšie. Cestou sme k obedu zjedli druhý pohár leča a tým
sme náš karavan celkom fajn vyprázdnili. Na to, že naše dovolenky sú vlastne
jeden veľký poznávací zájazd, na ktorom veľa cestujeme, chodíme, poznávame, tak
v podstate dosť málo zjeme. Neviem, ale je ešte niekto taký? Že aj keď
veľa chodí, alebo skôr čím viac chodí, tým menej potrebuje jesť? Nie sme
náročný stravníci, tak nachystať naše auto na dovolenku čo sa týka stravy nie
je zložité. Posledné tankovanie si nechávame na Slovensko, v Maďarsku sa
to stále moc neoplatí. Do cieľa sme prišli pred pol siedmou, tachometer hlási
182.197 km.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Posledný deň dovolenky v mojom denníku vždy venujem
sumárom. Cestopisne už nie je veľmi o čom.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Prešli sme 3.170 kilometrov, spravili takmer 1100 fotiek (čo
je na mňa pomerne málo), navštívili sme 18 zaujímavých miest: <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">1.priehrada Locul Vida<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">2.súkromná botanická záhrada Gardini di Zoe <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">3.starý kostol v Densuse<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">4.zelený vodopád Bigar cascade<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">5.bohom zabudnuté kúpele Baile Herculaine<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">6.priehradu Železné vráta na Dunaji<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">7.kamenná socha Decebala pri Dunaji<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">8.mesto Crajova a jeho čarovné uličky <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">9.vulkanický prírodný zázrak Vulcanii Noroiosi<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">10.pohorie Bucegi a kamenný útvar Sfinx<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">11.romantický zámok Peleš<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">12.najčistejšiu dedinku Rumunska Carta a pozostatky kláštora<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">13.Socha Krista v podobe výhliadkovej veže<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">14.historická Sighisoara a jej hodinová veža<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">15.červená roklina Rapa Rosie<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">16.serpentíny cez pohorie Fagaraš Transalpina<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">17.potok medzi kamennými útesmi Cheile Banitei <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">18.rozprávkový Korvínov hrad v Hunedoare.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Myslím, že na nijakej dovolenke s cestovnou kanceláriou
by sme toľko vecí nevideli. <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">A teraz hlavná otázka: koľko nás to vyšlo? Vždy
spočítavam všetky náklady, to znamená naftu, cenu kempov, potraviny, vstupné, tých
pár suvenírov na ktoré bude doma sadať prach, dokonca aj kávičky na námestí v niektorom
meste. Celková suma, ktorú sme na túto dovolenku minuli je po malom zaokrúhlení
800,-€. Boli sme dvaja, takže dovolenka na osobu a desať dní 400,-€. Ak by
sme to preratávali na týždeň, tak to vychádza 280,-€ na osobu a týždeň. <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Ale bola to krásna dovolenka, tých 3.100 kilometrov stálo za
to. </p><p class="MsoNormal"><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8q_cynoYs4hpU96aar4AKfGskke9Dbv1p0U1bug49TW5BlJ8Fil7uwV7sNSE4JzlQTO-Tzh1vRq_AExtSq8t35F7oZZJ0v6pWs5ngUYR6wgHKIrebkPmhXIS0BEfnzyLTiRJGNXBnl2wYYmC_k1BmLS-5xtZ4Zj83oW6bFP8Khvp-lwGQIkb7afo/s1600/57.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8q_cynoYs4hpU96aar4AKfGskke9Dbv1p0U1bug49TW5BlJ8Fil7uwV7sNSE4JzlQTO-Tzh1vRq_AExtSq8t35F7oZZJ0v6pWs5ngUYR6wgHKIrebkPmhXIS0BEfnzyLTiRJGNXBnl2wYYmC_k1BmLS-5xtZ4Zj83oW6bFP8Khvp-lwGQIkb7afo/w640-h640/57.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-49829779090814733772022-09-30T03:03:00.003-07:002022-09-30T03:03:34.617-07:00Palubný denník karavanistu (9.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň 9. – ŠTVRTOK</u></p>
<p class="MsoNormal">Ráno som si privstala. Teda ako sa to vezme. V pyžame
som sedela na prednej sedačke a čakala východ slnka. Prvé chvíle som
vládala, aj som odfotila, ale keď už slnko bolo vidieť, padla som do postele
jak kabela. Vonku je zima, okná zarosené, treba ešte spať. Keď sme vstali, dali
sme teplomer von na okno a ukazoval štyri stupne. Hovorí sa, že najnižšia
teplota je vtedy keď vychádza slnko, tak predpokladám, že vtedy mohli byť tak
2-3 stupne. Riadna kosa na 8.september. Ale zase v takejto výške,
otvorenom prostredí bez stromov... Ešte raz sme sa s pribúdajúcim slnkom
prešli po okolí, pozreli výhľady do údolí a na chvíľku som zdvihla drona.
Nefúkalo, dalo sa. Táto časť Transalpiny je asi najkrajšia. Ak budete mať čas a cestu,
tak sa tu na chvíľku zastavte. Miesta na parkovanie je tu habakuk. Z nášho
parkoviska je vidieť serpentíny na náprotivnom kopci, ak by sme chceli prejsť
cez celé pohorie, tak by sme pokračovali tadiaľ. Nabudúce skúsime prísť z druhej
strany, z juhu a pozrieme si aj tú časť. Transalpina je pekná cesta.
Chvíľku mi pripomenula tie výhľady z Nórska nad Laerdalom, no nepodobá sa,
len privodí spomienky. Tam bola iná zeleň a sneh, tu je to viac trávnaté,
aj keď už zožltnuté, vlahy bolo tohto roku asi aj tu málo. Východy a západy
slnka bývajú v takýchto oblastiach krásne, pokiaľ nie je nízka oblačnosť.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgL0Z4SYWpi6e5RFsLh1aqtP2NfPDL8IlpsKkU98Im4AxEiHvESMPtwablc6Bdnok74eKdAdB1Dg65nosjcx7qulNS0c4gaxwv6cTlaYE4DggftVYWyiCqL72oLOdoQcGW0O3eJCzbwYuZG_b2ma-jLbZvIjmNGo-JNcZ3xFY9XkCGY4lvggqZy1RI/s1600/152.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="898" data-original-width="1600" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgL0Z4SYWpi6e5RFsLh1aqtP2NfPDL8IlpsKkU98Im4AxEiHvESMPtwablc6Bdnok74eKdAdB1Dg65nosjcx7qulNS0c4gaxwv6cTlaYE4DggftVYWyiCqL72oLOdoQcGW0O3eJCzbwYuZG_b2ma-jLbZvIjmNGo-JNcZ3xFY9XkCGY4lvggqZy1RI/w640-h360/152.jpg" width="640" /></a></div><br /><o:p></o:p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxtG0koIqZbrodWpbJvRpCPJZiVDkkEIJD0C1jU8TyIHmlFCTr41RxWQ9sioQOtIxLEJGGnP0XuA0EfHl58_-H-gZNCGxhR7tpe585x_EeAK9uBNCVYT50-pjPzrQtMoj7iNHXHHHXbWEOURwXMxCDvw7nAyskiKmprFgyVTm3r-FaJg4gzE0sQSE/s1280/52.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxtG0koIqZbrodWpbJvRpCPJZiVDkkEIJD0C1jU8TyIHmlFCTr41RxWQ9sioQOtIxLEJGGnP0XuA0EfHl58_-H-gZNCGxhR7tpe585x_EeAK9uBNCVYT50-pjPzrQtMoj7iNHXHHHXbWEOURwXMxCDvw7nAyskiKmprFgyVTm3r-FaJg4gzE0sQSE/w640-h640/52.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">O pol deviatej sa už hadíme spolu s cestou dolu
svahom, počítame zákruty, či ich je trinásť ako včera večer. Cestou sme stretli
malých žobráčikov, teda somárikov, ktorí sú už zvyknutý vopchať hlavu do okna
auta a čakajú maškrtku. Čím ich ponúknuť? Sme na konci dovolenky
a všetko sme pojedli, ani jablká, ani mačacie granule už nie sú. Tak sme
im to aspoň vysvetlili, ospravedlnili sme sa a ideme ďalej. Z jednej
zákruty na nás vybehol nasraný pes, až sme sa zľakli, že nám skočí pod kolesá.
Ideme zasa ukrutnou rýchlosťou 30 a spaľujeme prvé kvapky záchrannej
rezervnej nafty. Po filmároch už ani smradu, zato s hríbarmi sa tu vrece
roztrhlo. Tu, kde už začína lesný porast parkujú autá na každej trocha
rozšírenej krajnici a na každej lesnej odbočke. Teraz tu majú raj. A hlavne
tí kempujúci predavači hríbov. Vzduch je nasiaknutý vôňou húb, stačí sa
nadýchnuť a predstavujem si vianočnú kapustnicu s hríbmi. Keby sme ich
poznali, tak si tu nazbierame asi na celý rok. Ale ja bojím sa aj kupovať od
predavačov. Voči hríbom mám rešpekt.<o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Len pre informáciu, táto cesta je len pre vozidlá do 3,5
tony, takže nákladiaky ani autobusy nehrozia, našťastie. Hríbarov pribúda,
červených muchotrávok pri ceste tiež a sem tam aj nejaká Cabana. Teda to
je po Rumunsky chata, to sme si domysleli až po niekoľkých tabuliach pri
drevených chatách a ubytovniach. Vrátili sme sa k odbočke na ktorej
sme podľa pôvodného plánu mali včera odbočiť na Petrosani. Začína tu veľmi
zaujímavá cesta. Možno podľa vzoru programovacej dvojkovej sústavy 0-1-0-1,
alebo cestári hrali párne/nepárne. Je tu asi desať metrov asfaltovej cesty, potom
dvadsať otrasnej rozbitej, alebo štrkovej, zasa asfalt a zasa rozbitá. Tak
sa to striedalo niekoľko kilometrov. Ale pravdepodobne to bude nejaká
stratégia, ktorej nerozumieme. Zas nemusíme rozumieť všetkému, ani ich jazyku,
ani ich cestárom. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgy7w1ShYHpUBuU1I8jlazD-jQTt-eL6WMIhYuQDlxXTiwiyNmpjyJTfSWZiTfRdn87Ed1R4ai3VPKF53z0-MzhUxalwUOh68BoWD1qcfhaP-z8lN11frxiFrbRn1pMrCdKJm4duwf6iXgyfGWqLUAjjrTQYlpWn9B7ADgZ-BqGkOiSKy7uPXZIYm8/s1280/53.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgy7w1ShYHpUBuU1I8jlazD-jQTt-eL6WMIhYuQDlxXTiwiyNmpjyJTfSWZiTfRdn87Ed1R4ai3VPKF53z0-MzhUxalwUOh68BoWD1qcfhaP-z8lN11frxiFrbRn1pMrCdKJm4duwf6iXgyfGWqLUAjjrTQYlpWn9B7ADgZ-BqGkOiSKy7uPXZIYm8/w640-h640/53.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">V Petrosani natankujeme konečne 54 litrov, tachometer
hlási už 181.459 km a my sa otáčame okolo kruhového objazdu s modrým
dvojplošníkom. Smerujeme na sever a už po desiatich kilometroch máme
prestávku. Tu je bod záujmu číslo 16 našej dovolenky, tak isto starostlivo
pripravený GPS bodmi a nájdený na Instagrame. Nenápadne vedľa hlavnej
cesty, zídete na štrkovú cestu s parkoviskom, kde je momentálne (asi)
nefunkčná malá reštaurácia a traja tuláčikovia. Keby kúsok ďalej neboli
kopce a skaly, tak dosť pochybujeme, či sme správne, ale v Rumunsku
je veľa zaujímavých a na prvý pohľad nenápadných miest. Možno cez sezónu
je tu veľa ľudí, ale teraz sme tu my a ešte jedno auto a ujo, ktorý
nám potvrdil, že sme tu správne. Obúvame gumáky a ide sa do lesa.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjP2H7RiHqb1o8m1NRyamBWeRNoa1N4TILJp1RitZgfInCxEkpFmkLVISu6AAyLQU-J9D_cJCmB6PV1adHBqfCZoUg9OgIhe4UWqhcr6Bllt9LsjtjGlYJXjwypO359Hm5TYzqYS5c-6bAZ_IOteQ08ZM6oHv3X7dFxjkhf3ASkhoX2nz6TC_NPRA8/s1600/164.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1063" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjP2H7RiHqb1o8m1NRyamBWeRNoa1N4TILJp1RitZgfInCxEkpFmkLVISu6AAyLQU-J9D_cJCmB6PV1adHBqfCZoUg9OgIhe4UWqhcr6Bllt9LsjtjGlYJXjwypO359Hm5TYzqYS5c-6bAZ_IOteQ08ZM6oHv3X7dFxjkhf3ASkhoX2nz6TC_NPRA8/w426-h640/164.jpg" width="426" /></a></div><p class="MsoNormal">Cheile Băniței. Roklina, či skôr prasklina medzi skalami je
miestom, ktorým preteká plytký potok a skaly sa nad vašimi hlavami
skláňajú nad vodou. Prístup je sem jednoduchý, žiadna túra, žiadna veľká trasa.
Je to až zarážajúce, aký kúsok je to od hlavnej cesty, a také nenápadné.
Prešli sme okolo tabule, kde sú inštrukcie o vstupnom, platíte SMS-kou.
Stojí tu nejaký SBS-kár a ktovie čo kontroluje. Možno či poctivo zaplatíme
vstupné. Prejdeme mostíkom so žltým zábradlím, potom pár metrov po betónovom
múriku potoka a už je tu malý plytký vodopád od ktorého začínajú tie jedinečné
skaly. Na ich okraji je na skobách upevnené lano, no my máme gumáky, ideme
rovno do potoka a potom po jeho dne ďalej cez tú skalnú trhlinu. Je tu
naozaj málo vody, dno je väčšinou kamienkové, no v miestach kde je piesok
idem opatrne. Nechcem aby sa mi zvrtla noha, alebo zaryla do piesku a mne
sa podarí okúpať aj s foťákom a kamerou. Prišli sme až na koniec, nie
je to dlhý úsek a teraz aj trocha ľutujem, že sme sa nepozreli ešte ďalej,
či tam niečo pekné nenájdeme. Naozaj pekné fotogenické, turisticky nenáročné
miesto. Zoberte si gumáky, ja si myslím, že správny karavanista ich má vždy v aute,
lebo v teniskách to celé neprejdete. Pokiaľ si ich nechcete namočiť do
vody. Dá sa aj naboso, no neviem aká teplota vody je tu cez rok. Teraz bola
čerstvá. Pokiaľ pôjdete cestou medzi Targu Jiu, Petrosani a Devou, je to
vedľa obce Pestera a sú tu aj nejaké jaskyne. Poznávacím znamením je stará
opustená benzínová pumpa na odbočke. Zatiaľ tam stojí. Zdržali sme sa asi
hodinu, psíkom sme dali naše posledné štyri párky z chladničky
a presúvame sa ďalej na sever, na pôvodne neplánované miesto, ale viete
ako to je. Páchateľ sa vracia.... a tak si to tu pozrieme znova, porovnáme,
čo sa za tie roky zmenilo, čo je lepšie a čo nie.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtSQQt6rAoiKlhQe2W6IMvR21fQnvpD4yhY1zDah3BVyyVmF2yWIjpdsydEaa1dPyMkatE1nnUxzreDR6gvGUpApa--8eN2HveCxSpK2nTcSuhqbiPwAphdQGvOfvCmUo1Trr38VDPtnrXz_2NyWgSDl0gnV_kSYa2ZXh6PQLUj7OKpW0gCVmrmdI/s1280/54.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtSQQt6rAoiKlhQe2W6IMvR21fQnvpD4yhY1zDah3BVyyVmF2yWIjpdsydEaa1dPyMkatE1nnUxzreDR6gvGUpApa--8eN2HveCxSpK2nTcSuhqbiPwAphdQGvOfvCmUo1Trr38VDPtnrXz_2NyWgSDl0gnV_kSYa2ZXh6PQLUj7OKpW0gCVmrmdI/w640-h640/54.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">V roku 2017 sme desiaty deň našej dovolenky navštívili
rozprávkové miesto – Hunedoaru a teraz, v deviaty deň dovolenky roku
2022 sme tu zas. Na parkovisku je viac áut ako minule, aj turistov okolo.
Vyzerá to tak, že kaštieľ sa má dobre a turisti pribúdajú. Teraz máme čas
a tak sme si povedali, že minule sme nešli, tak dnes si zaplatíme
vstupné. Hrad je veľký. Naozaj, a pomerne vysoký, jeho základy začínajú
hlboko pod cestou, na dne vodnej priekopy. Vysoké kamenné múry sa ťahajú až do
úrovne cesty a tu sa hrad spája s návštevníkmi dlhým dreveným mostom
na mohutných vysokých kamenných pilieroch. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Má rozprávkové tvary. Priam si žiada, aby
z brány vyšiel princ na koni, alebo celý kočiar. Je to hrad, ktorý sa
vryje do pamäte, podobne, ako sa vryjú Bojnice, alebo Spiš. Jedinečný tvar,
nepomýliteľný, keď sa povie Hunedoara, tak toto je to, čo vám prebleskne
hlavou. <o:p></o:p></p>
<p class="MsoNormal">Oproti minulosti tu pribudla v jeho susedstve
reštaurácia s penziónom. Veľmi pekných tvarov ladiacich s okolím.
Ešte tu pribudol (a to nejde prehliadnuť) turniket pred mostom. To bolo prvé,
čo som si všimla. Predtým sme prešli mostom až po nádvorie, pod bránou
predávali vstupenky, teraz ich predávajú v stánku pred mostom, pred turniketom.
Vstupné je 36,-RON na osobu, čo je v prepočte 7,30€, takže nie až tak moc.
Tento hrad skutočne dominuje okoliu a musím povedať, že je sto krát krajší
ako biznisový Bran grófa Draculu. Toto je PÁN hrad. Patril Matejovi Korvínovi,
preto sa s ním stretnete pod názvom Corvinilor alebo Corvin Castle. Patrí
medzi najkrajšie v Európe a na jeho renovácii sa momentálne pracuje.
Vnútro nie je až tak zaujímavé, pomerne prázdne s minimom nábytku, možno
skôr zaujme to množstvo miestností a výhľad naokolo, pretože sa dá dostať
aj do tej najvyššej veže. Napriek tomu, že sa tu pohybujú stavbári a niektoré
steny majú lešenie, tak je veľká časť sprístupnená. Jeho prvé opevnenie
pochádza už zo 14.storočia a múry majú hrúbku dva metre. Postupne bol
budovaný o čom svedčí aj výstava dobových kresieb a fotografií
v jednej miestnosti hradu. Podobne ako Omarova studňa v Trenčíne, aj
tu je studňa s podobne smutnou povesťou. Prístup je možný do kaplnky, do
obrovských sál so stĺporadím s vysokým stropom, do strážnych veží, aj do
väznice a mučiarne. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>O jeho
kráse vás presvedčí, keď vám poviem, že je postavený v gotickom slohu, čo
už samo o sebe napovedá množstvu klenieb, stĺpov, zaujímavých okienok
a vežičiek. O tom, že sa tu konajú rôzne kultúrne podujatia
v dobových kostýmoch niet pochýb, no momentálne tu stretávame aspoň
spevákov v historických kostýmoch brnkajúcich na starých hudobných
nástrojoch. Prešli sme všetky miestnosti ktoré boli prístupné a bolo ich
dosť. Pofotili sme si a spokojne môžeme pokračovať v ceste.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKqOZUOb6BPyYrCdTyoTVhmc10l_fVcG25aeyMx3YiIEvW1XbXcd-UlgGDrvgnFfDt5_0ms2MgWpbwC8gb0hTR1uHQOYu4HlhDKqz8k5gCeu2JX8sJcE9F6QvUnh_-xBrmmEmfNKAOKhfG1S1cvl3nQ5O8AYmDD1_qkF9weq2PFkPMLYRljLfmLBU/s1600/174.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1600" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKqOZUOb6BPyYrCdTyoTVhmc10l_fVcG25aeyMx3YiIEvW1XbXcd-UlgGDrvgnFfDt5_0ms2MgWpbwC8gb0hTR1uHQOYu4HlhDKqz8k5gCeu2JX8sJcE9F6QvUnh_-xBrmmEmfNKAOKhfG1S1cvl3nQ5O8AYmDD1_qkF9weq2PFkPMLYRljLfmLBU/w640-h360/174.jpg" width="640" /></a></div><br /> <o:p></o:p><p></p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjydnYZveDCa0Kav2cghbdlIHVcpTE1R1NzK1k1rRIsEHR5ud2X2Hla1vLH4EA8xp4b3W51bz_6QzcVTkLTw7cOtmlsgdSKRH5GRcphCoTdVtbz0If_r2NZZDU9Pr9qOjwL_dSYcHwkcaInDDx3cHQd6ci_x4rSPuh06U5x0rBvfPSR2kYMWJbwIGk/s1280/55.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjydnYZveDCa0Kav2cghbdlIHVcpTE1R1NzK1k1rRIsEHR5ud2X2Hla1vLH4EA8xp4b3W51bz_6QzcVTkLTw7cOtmlsgdSKRH5GRcphCoTdVtbz0If_r2NZZDU9Pr9qOjwL_dSYcHwkcaInDDx3cHQd6ci_x4rSPuh06U5x0rBvfPSR2kYMWJbwIGk/w640-h640/55.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Táto oblasť okolo Hunedoary má jedno veľké typické WAW. Už
sme to videli minule, aj predminule a teraz je to tu zas. Sú to domy –
stavby, honosné cigánske bývanie. Nie, nie chatrče. Domy, domiská. Pri prvej
návšteve (r.2017) som myslela, že sú to penzióny, ale zase toľko by ich
v jednej dedine nebolo. Dvoj, troj-poschodové domy v štýle
gipsy-versače, strechy pripomínajúce skôr staré rozprávky z číny – troj,
štvor- vrstvové s množstvom ozdôb a detailov. Poznávacie znamenie sú
vstupné dvojkrídlové dvere s vypuklými zlatými sklami. Domy musia byť
veľké a musia mať „krásnu“ čiernu ohradu s bránou so zlatými prvkami.
Podobnosť s bránou na Pražskom hrade je čisto náhodná. Predpokladám, že
ich inšpiroval Versailles, alebo Petrohrad. Podľa našich informácií títo cigáni
ani nebývajú v celom dome, len na prízemí, ale musia ukázať svoju pozíciu.
Kúria, žijú, bývajú a spia na prízemí, aby nemuseli kúriť všade, to by už
bolo drahé. Niekoľko týchto domácich obyvateľov sme videli aj v dedine,
teda ženy. Netvrdím, že všetky tak chodia oblečené, ale tieto mali krásne
cigánske sukne a blúzky, na hlave ručníky. Tak ako to my už vidíme len v starých
filmoch. Naozaj pekné kostýmy z krásnych červených kvetových látok, tak
ako si to praje ich cigánska tradícia.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrwzAmQ6Fb1JcPGTOUzEGg3zroDVXbJ8gizD_Av0AhYxI0lDOwuY4vMA4ldi7ZsKlj67BE5lq9LJaKFT2y90GivNkbLYdt31ktNjdMBeeWLqmG5i-M5hR0AcDv19kVqZi8tMGKKMQ56hqAsmHX2ZuF1anyVEJ0Pe8FD81zboYU3nD0WT1AqS8Y69I/s3924/56.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3924" data-original-width="1968" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrwzAmQ6Fb1JcPGTOUzEGg3zroDVXbJ8gizD_Av0AhYxI0lDOwuY4vMA4ldi7ZsKlj67BE5lq9LJaKFT2y90GivNkbLYdt31ktNjdMBeeWLqmG5i-M5hR0AcDv19kVqZi8tMGKKMQ56hqAsmHX2ZuF1anyVEJ0Pe8FD81zboYU3nD0WT1AqS8Y69I/w320-h640/56.jpg" width="320" /></a></div><p class="MsoNormal">Pokračujeme na Arad a Nadlak a cieľom sú hranice.
Z diaľnice A1 schádzame do Nadlaku na starú cestu s nádejou, že
väčšina kamiónov ide cez hranice na diaľnici. Omyl. Tak si tu počkáme zhruba
hodinu a potom už hurá do Makó, do kempu, kde sme už tiež raz spali. Po
menšom motaní sa po meste kvôli zablokovanej ceste na ktorej sú rozložené
kolotoče a ďalšom zaváhaní na odbočke z hlavnej cesty, zájdeme si
navyše kilometer aby sme sa presvedčili, že áno, tá odbočka bola správna. A tak
konečne zakempujeme a môžeme oddychovať. </p><p class="MsoNormal"><o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg19KBekccMbZvp74c7ojKydThxZCG0YmXHwc2Yyo18AkvyzsFJCSFjO02aOeZetV_25ZyQc0jdBpxhYdX-swY8ltcw85x8n87rhTBEpVOy-oPH7hrhXiSaYax8ET3s2dl3l9lGAy5sElhJQQP82bE2BhPGtn2tJwhSXlU0gxA-ViiCllZAVadvOoI/s1600/184.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1600" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg19KBekccMbZvp74c7ojKydThxZCG0YmXHwc2Yyo18AkvyzsFJCSFjO02aOeZetV_25ZyQc0jdBpxhYdX-swY8ltcw85x8n87rhTBEpVOy-oPH7hrhXiSaYax8ET3s2dl3l9lGAy5sElhJQQP82bE2BhPGtn2tJwhSXlU0gxA-ViiCllZAVadvOoI/w640-h360/184.jpg" width="640" /></a></div><br /><p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p><p class="MsoNormal"><o:p><br /></o:p></p>liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-163560465729403453.post-49337718565260322822022-09-28T12:51:00.000-07:002022-09-28T12:51:13.010-07:00Palubný denník karavanistu (8.) - RUMUNSKO<p> <u>Deň 8. – STREDA</u></p>
<p class="MsoNormal">Po raňajkách pokračujeme v našej trase smerom na západ,
na Sibiu. V meste Medias je ďalší z mestských hradov, tentoraz je pre
zmenu veža biela, od nej sa tiahne tehlový hradný múr. Toto mesto má pekné
staré centrum, tiež pekne upravené, vysadené kvetmi. Aj na tomto historickom
centre je vidieť, že niektorým Rumunským obciam a mestám záleží na úprave
svojho prostredia a na akejsi reprezentácii ich námestí. Oproti našim
minulým návštevám tu badáme pokrok v tom, že už tu občas vidíme ľudí zametať
ulice, v mestách zbierať odpadky a čistiť si okolie domov. Ale ešte
to nie je až také dokonalé, aj keď sa zlepšujú. Možno by sa to dalo zatiaľ tak
rozdeliť, že čím ste južnejšie, tým viac neporiadku. Čím severnejšie, alebo
bližšie k nejakému známemu turisticky navštevovanému mestu, tým viac si
dajú už záležať na čistote. Je tu všetko. Veď napokon máme veľký okruh
Rumunskom, veľa toho uvidíme. Veľa starých domčekov, veľa psov, veľa kukurice,
veľa bordelu. Niektoré názvy miest a obcí sme už prechádzali po minulé
návštevy, tak pri tabuli mesta si to uvedomujeme. Aj na tejto trase:
Dumbraveni, Rusi, Hamba... Sebes. Ale celkovo sú názvy obcí niekedy úsmevné:
Hidiselu de Jos, Hidiselu de Sus, Sambata de Sus, Sambata de Jos. De Jos a de
Sus znamená „dolná“ a „horná“. Preto tu miest s touto časťou názvu bolo
viac. A väčšinou hneď jedna za druhou. Obce majú spoločný znak, ako u nás
„Vitajte“ a „Dovidenia“, tu je na začiatku obce BINE ATI VENT a na jej konci
DRUM BUN.<o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijBNUbci0VR93WIR1EriWVgCw1Qwgwi1KxmqZJl16Lw2L0w7w9x1f1s9Th8j6DiB7iGWeF2bFvWYCKbJBOsjknOSYSvn3MW-hePXci4BZXrHk7yocLrQJRH0_wwkKp2wubk4cAZlp-QqwXSB9B8akysXDlUpG9vl4Pp25IZpfftCwj13c0xAM7l-8/s1200/44.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijBNUbci0VR93WIR1EriWVgCw1Qwgwi1KxmqZJl16Lw2L0w7w9x1f1s9Th8j6DiB7iGWeF2bFvWYCKbJBOsjknOSYSvn3MW-hePXci4BZXrHk7yocLrQJRH0_wwkKp2wubk4cAZlp-QqwXSB9B8akysXDlUpG9vl4Pp25IZpfftCwj13c0xAM7l-8/w640-h426/44.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Dnešný plán cesty nás vedie od Sibiu na západ, k mestu Sebeș.
Je tu jedno miesto, ktoré sme už pred tromi rokmi navštívili, ale je tak úžasne
jedinečné, pokojné, nezabudnuteľné, že môj plán cesty ho zahrnul znova. Do Sebeșu
sa ani nedostaneme, náš bod je severo-východne, tesne vedľa mesta. Je to
ružové svetlo na našej trase, náš ružový bod – Rapa Rosie. Z hlavnej cesty
sa pri nadjazde zíde z normálnej cesty na prašnú, miestami štrkovú,
miestami hlinenú poľnú cestu. Ďalej už len takto, cez úzky mostík ponad potok a potom
zasa poľom, so smrťou v očiach, na tachometri 10 a prachom za zadkom.
V polovici cesty kde sa spája družstevná cesta z Lancramu s družstevnou
zo Sebeșu idú oproti tri karavany. Aj by sme ich dobehli, ale ich závratná
rýchlosť (15) nám to nedovoľuje. No pred mostom ich predsa len dobehneme. Sú to
Poliaci. Tri karavany Poliakov, kde sa tu berú? Konečne turisti z našich krajín
(a na veľmi dlhú dobu aj jediný). Je tu taký neplešný svah so zákrutou, vysypaný štrkom a pomerne dosť strmý. Ten jeden Poliak na
integrale ho nevládze vyjsť. Má nízky podvozok a pravdepodobne išiel veľmi
pomaly, tak to nedal. Za ním dve alkovne čakajú, ako to dopadne, tak im
kričíme, že sa to dá, že sme tu už boli. Vzdávajú to, ostávajú na lúke pred svahom.
My sme sa rozbehli a dali sme to, ale bolo cítiť, že je to už ujazdené a zle
zasypané. Zaparkovali sme na lúke a tu už sa začína ten božský pohľad. Na
ružový kopec s vráskami od vody a zubu času. Svahy sa zvažujú
následkom erózie a odtoku vody a dodávajú tomuto kopcu jedinečný
výzor. Táto (v preklade) Červená roklina je chránená oblasť a môžeme len
ďakovať, že tu ešte neprepadol turistický ruch vo veľkom. Je to geologická a botanická
rezervácia a turisti by sa tak aj mali správať. Bohužiaľ, na mnohých
miestach si to neuvedomujú, aj keď mám ten pocit, že ten neporiadok tu robia
hlavne domáci turisti. My sme zvyknutí už na iné pravidlá. V oblasti bolo
objavených aj niekoľko druhov ohrozených rastlín. Bolo tu pozorovaných cez 30
druhov vtáctva a päť druhov plazov.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5y6xeDWDwNeo5LoPR0m11uLOwHQ2OI0O9pDIyKSSVSA9_rsmeaahkjHEZ1RNMdsqC68474IaDFU0No1EV5iTPlBmxc3CTkIGRFwVbDR8D6EFHJ5MNwAhDWC_aW_MD3YETyB35zPXBdnKKX9WxVgdxN9KoyaLdS771V4rs8o-jwts9GFIatgUhWxE/s1280/45.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5y6xeDWDwNeo5LoPR0m11uLOwHQ2OI0O9pDIyKSSVSA9_rsmeaahkjHEZ1RNMdsqC68474IaDFU0No1EV5iTPlBmxc3CTkIGRFwVbDR8D6EFHJ5MNwAhDWC_aW_MD3YETyB35zPXBdnKKX9WxVgdxN9KoyaLdS771V4rs8o-jwts9GFIatgUhWxE/w640-h640/45.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwUtNE8QJG9qTLe1SKecNd27MrMTXdD880H4kpbmJVe1veZGQPKhPfSam_voMvxABbVHay61-FhIBByAcqt0buxYYskq-O_nwKLsbYU-ncq7FaO31Ot0HPIjDtF4R79X1E4pJ_c2Rw0Qb_IW6t9ISA5ELzeis36kmyKAubtQpakjNicc4SdnD8SNU/s1280/46.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwUtNE8QJG9qTLe1SKecNd27MrMTXdD880H4kpbmJVe1veZGQPKhPfSam_voMvxABbVHay61-FhIBByAcqt0buxYYskq-O_nwKLsbYU-ncq7FaO31Ot0HPIjDtF4R79X1E4pJ_c2Rw0Qb_IW6t9ISA5ELzeis36kmyKAubtQpakjNicc4SdnD8SNU/w640-h640/46.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Tento ostrý vzhľad vám dáva pocit, že je hora
nedosiahnuteľná, ale s dobrou obuvou sa dá krásne vyjsť a pomerne vysoko.
Dolu to ide horšie, treba viac opatrnosti, ale v krajnom prípade po zadku
zleziete. Výška týchto svahov nie je vysoká, od 80 do 125 metrov, ale nadmorská
výška je okolo 400 metrov a tak pohľad zhora je na široké okolie. Hore
máte pocit, že ste na nasypanom ružovom piesku a že sa to každú chvíľu s vami
zosunie, treba byť opatrní. Na tomto prírodnom zázraku budete vidieť prírodné
vežičky, pyramídky, stĺpy, striešky, všetky vytvorené prietokom vody
zarývajúcej sa do kamienkov. Vek Rapa Rosie je asi nevyčísliteľný a stále sa
na ňom pracuje. Robili sa tu paleontologické výskumy a archeologické vykopávky.
Nám je však toto teraz jedno a vychutnávame si kávu na tomto rozprávkovom
mieste. Vyšli sme na dve strany, dva kopce tohto pohoria, zasa som urobila veľa
fotiek a som spokojná. Medzi svahmi Rapa Rosie a lúkou na ktorej
parkujeme je menšia roklina husto zarastená vegetáciou – stromami, kríčkami a rôznymi
druhmi chránených rastlín. Na dne je potok, ktorý momentálne nehlási žiadnu
vodu, tak sa nám dalo v kľude prejsť na druhú stranu. Je síce úzky, ale
vyzerá, že na jar, alebo za dažďa je tu pomerne dosť vody. Celkom bežne sa tu v okolí
pasú ovečky, čo je vidieť aj v tráve. V Rumunsku je najkrajšia tá
panenská príroda. Ako tu. Idete tam, kde nie je žiadny zákaz, je tam len pár
turistov a nikto vás neobmedzuje. Často sú aj tie cesty „panenské“, ale dá
sa, páči sa nám tu. Možno keď sem prídeme ako dôchodci po asfaltke, budeme
platiť vstupné a spoza ohrady sa budeme na tie kopce pozerať a hovoriť
si: „Pamätáš? Tam sme sa kedysi vyškriabali až hore na henten kopec. A cez
to chŕščie sme išli naspäť.“ Sú miesta, odkiaľ ti je ľúto, že odchádzaš. A Rapa
Rosie je jedno z nich.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi69QcG7Bnc3iyShq9yQy5qCLayE0_-5nJ6jZpRLf_S4jVsBWOBgnP64GovaZF0ZDLuXShYkPuH4CzEO1JV3W34yIc2PMkqAIO3143h9mFIqsUwCHaMpYLQkrXLoQdNDqGkh1hnaEbiC8Yc59ks72nqdKYcJLl1mYWLz78R3swpeLvcVNCmfC1IeVA/s1200/47.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="1200" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi69QcG7Bnc3iyShq9yQy5qCLayE0_-5nJ6jZpRLf_S4jVsBWOBgnP64GovaZF0ZDLuXShYkPuH4CzEO1JV3W34yIc2PMkqAIO3143h9mFIqsUwCHaMpYLQkrXLoQdNDqGkh1hnaEbiC8Yc59ks72nqdKYcJLl1mYWLz78R3swpeLvcVNCmfC1IeVA/w640-h360/47.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal">Po pol tretej je už načase sa presunúť, aj keď sme pôvodne
mali v úmysle tu ostať na nocľah. Čas dovolenky sa kráti a my máme
ešte niekoľko bodov v mape. Do ďalšieho bodu, respektíve trasy, sa
vraciame pod Sebeș na cestu číslo 67C. Pre cestovateľov – áno, je to trasa a číselné
označenie Transalpíny. Cesta 67C začína už pod Sebeșom a odbočíte na ňu
pri peknom malom bielom kostolíku s oranžovou strechou. A potom už
celá cesta, cez Petresti, Tau Bistra a Obarsia Lotrului. Cestou sme stáli
pri veľkej priehrade Oasa, kúpili sme si Rumunský med a ako správny
turisti aj magnetku. Predavač nám povedal, že tá pravá Transalpina je až asi 30
kilometrov za Obarsia Lotrului. Lenže môj „trasoplán“ bol za týmto mestom
odbočiť na Petrosani. V Obarsia Lotrului
sme chceli ostať v kempe. Na naše prekvapenie kemp bol v polčase rozpadu
a nocľah v ňom by bol asi na vlastné riziko. Ale Holanďania pri
vulkánoch nám povedali, že na vrchu Transalpiny je kemp. Tak teda pokračujeme,
žiadna odbočka s nekoná, odbočenie bola chyba v programe a neznalosť krajiny,
rušíme to. Ešte dosť dlhý čas ideme zákrutami, no lesom, rýchlosťou 30
km/h na kvalte rýchlosti 3. To množstvo hríbarov predávajúcich popri ceste je
neuveriteľné. S dodávkami tu doslova kempujú aby sa čo najskôr ráno
vybrali do lesa a zarobili si predajom hríbov. Po chvíli sa dostávame do
oblasti kosodreviny s odkrytými svahmi a tu začínajú ozajstné
serpentíny. Musíme spomaliť, sú tu podozrivé autá a policajti. A je to
tu! Natáča sa tu nejaké video, alebo film. Filmárska technika s pojazdnými
kamerami je odstavená v jednej zákrute s parkoviskom po pár zákrutách
aj formula. Ozajstná čierna formula ako z pretekov. Pomaly prechádzame
okolo a už nám došlo, prečo sú tu policajti. <o:p></o:p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrEEYO2Er69nRBbywSO_jGt9uxDkmSRiFjF_fo6h8g-DXGS19g5ACmG4H65wpFl2_I58VL1DqT6RWHz3VBxSarpibw4tdPqoxE0UBe1kCTIc7L2HeHKm8DJ6r4BXLFxYI4eJXY5qwlqfX5447K3axzijbtimL7tzLmjlkPLMJWNm-W24ijkVPeJZk/s1280/48.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1280" height="500" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrEEYO2Er69nRBbywSO_jGt9uxDkmSRiFjF_fo6h8g-DXGS19g5ACmG4H65wpFl2_I58VL1DqT6RWHz3VBxSarpibw4tdPqoxE0UBe1kCTIc7L2HeHKm8DJ6r4BXLFxYI4eJXY5qwlqfX5447K3axzijbtimL7tzLmjlkPLMJWNm-W24ijkVPeJZk/w640-h500/48.jpg" width="640" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEik1ooO4fO6zPc_1vqJdxoiXh743AvwJwKy6vluXqjBGnIhs9mSciANIIzEWGd5wRVISxMeKEhRjLj0L98zSC9THsRMdeuZh_hMngblyWd-xsvOUMfLo4_hAOMQxicIhI9wWmPAy79X3zdEixbNtiocSQR-UYsmPELQwFZa3PJ4FzDlxcunB03SjXU/s1280/49.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEik1ooO4fO6zPc_1vqJdxoiXh743AvwJwKy6vluXqjBGnIhs9mSciANIIzEWGd5wRVISxMeKEhRjLj0L98zSC9THsRMdeuZh_hMngblyWd-xsvOUMfLo4_hAOMQxicIhI9wWmPAy79X3zdEixbNtiocSQR-UYsmPELQwFZa3PJ4FzDlxcunB03SjXU/w640-h640/49.jpg" width="640" /></a></div><p class="MsoNormal">Na vrchol kopca „Transalpina view point“ sme dorazili pred
šiestou. S takmer prázdnou nádržou, pretože sme rátali s pôvodnou trasou
a na nej s čerpačkami. Aspoň že máme so sebou desať litrov nafty v kanistri.
Už tu parkuje pár karavanov a kým sa zotmie, je nás tu asi desať. Ešte stihneme
obísť kopec po jeho vrchu a stretnúť čechov na motorkách. Pozrieme výhľad
dolu na jazerá pod cestou, ale už sa stmieva. Slnko zašlo za vedľajší kopec a ochladilo
sa. V noci bude zima, zakúrime.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBqiFidOkna2-Z3xOupbjTEOeKdT4ORI-aBsB4eLHQG-0ZUsXINlAUmyFx0xYfjWjpfD-VdKoGxOIuLvdDfs-Pmndcy6TB90FcFWdEt_2_8i3GSjISiYidWKuUFShM7qT-9ISeWHY9B8Ta-8XL5MahRcsu4b0oo-vRcoxDMqyKqfegAJH37JZiKBI/s1280/50.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1280" data-original-width="1280" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBqiFidOkna2-Z3xOupbjTEOeKdT4ORI-aBsB4eLHQG-0ZUsXINlAUmyFx0xYfjWjpfD-VdKoGxOIuLvdDfs-Pmndcy6TB90FcFWdEt_2_8i3GSjISiYidWKuUFShM7qT-9ISeWHY9B8Ta-8XL5MahRcsu4b0oo-vRcoxDMqyKqfegAJH37JZiKBI/w640-h640/50.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZIFDV0iegsh3pvCAY1cx4JJBj4-j9vuGRkEVxIA2_qMv-Z7LhEpjrkvcLidILDz7odpDOODsGvfQf66bdIv682ugZeKUgL6DkPI2fKCPV21m0M2X2r3JsJM30FtYkrdJltx8dCEgOzE-ZdiosZm9T_aVRQxE17nLpXfbGDtfy4wiFHXGN-tmjfXo/s1200/51.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="797" data-original-width="1200" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZIFDV0iegsh3pvCAY1cx4JJBj4-j9vuGRkEVxIA2_qMv-Z7LhEpjrkvcLidILDz7odpDOODsGvfQf66bdIv682ugZeKUgL6DkPI2fKCPV21m0M2X2r3JsJM30FtYkrdJltx8dCEgOzE-ZdiosZm9T_aVRQxE17nLpXfbGDtfy4wiFHXGN-tmjfXo/w640-h426/51.jpg" width="640" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />liskerhttp://www.blogger.com/profile/00638305397496636161noreply@blogger.com0