Stránky

štvrtok, 24. novembra 2011

Môj (náš) týždeň v cirkuse... ANWAR


Bolo to náročné.
Ono sa to nezdá, veď sa tam len ponatriasaš a zarobíš si...
 Po prvom dni sme sa mali všetky chuť na to vykašľať. Totálny prepadák, dezorientácia, trapas. Nevedeli sme poriadne kedy ideme, kto vystupuje pred nami, aká je tam zem, a ako hlasno bude hrať hudba. Až na tú hudbu to bola katastrofa. Celý tím artistov je zohratý, ale my sme prišli ako hodené do vody a plávajte. Našťastie nám pomohli dvaja ľudia ktorým sme rozumeli, najprv jeden starší pán čo im tam s niečím asistoval a potom sa nás ujal český manželský pár. A ten nás dá sa povedať zachránil. Takže po dvoch – troch dňoch už sme vedeli čo a ako. Vedeli sme, že zem je krivá, samá jama a hrb, že dym nám pustia keď majú náladu a koniec skladby urobia tiež ako chcú, podľa toho ako sú na tom s časom. Ťažko sa tancuje choreografia, keď sa úvod musí v sekunde bez premýšľania prerobiť, keď sa vám nedajú robiť poriadne otočky, lebo sa vám nohy zvŕtajú na hrboch a jamách. No a o tréme ani nehovorím.
Prvú skladbu sme mali po artistke na hojdačke (spomínaná češka), takže postup bol jasný, levy, artistka a my. Po nás prestávka a ide sa ďalej. Začína sa americkým kolesom, artistka na stuhách, neviem čo ešte, potom čierne kone a po nich už nastúpiť, lebo šašo s kočíkom pred nami je tam len chvíľku. Celkom poslední sú artisti na koňoch a potom už klaňačka. A máme to za sebou. A ďalší deň odznova.
 Bol to zážitok. Dostali sme sa tak blízko tigrov a levíc, tiav, hladkali sme kone a poníky. Okolo nás behali lamy a pštros (býka nespomínam, toho sme sa báli). Až na tú zimu to bolo fajn. Stan bol vykurovaný, ale vzadu za oponou sme okamžite po vystúpení naskákali do čižiem, kabátov, zababušili sa dekou.
 Zoznámili sme sa s manželským párom – Jana a Karel Navrátilovci. Artisti sú už od detstva (ako inak), ich život mi pripomína film „Cirkus Humberto“, oni sami mali cirkus, teraz jej sestra je vraj majiteľkou Cirkusu Humberto. Veľmi milý ľudia (tak sme si ich uctili domácimi buchtami). Mimochodom Jana je asi z gumy, alebo nemá kosti, skoro nám oči vypadli ako sa tam ohýbala. A že vraj tréning, figu ! Vykostená ! Jej pohyby mi pripomínali keď sa moje deti hrali s bábikami, tiež takto všelijako ich vykrúcali, ruky, nohy, za hlavu...
Karel nám zas rozprával zážitky z byrokratického vybavovania povolení pre cirkus. No nezávidím.
 A čo ohlasy na nás ? Rôzne, no väčšina ľudí boli šokovaných čo tam robíme a ako sme sa tam dostali. Jednoducho, oslovila nás sama šéfka, hlavná manažérka (prostredníctvom našej učiteľky Kalily)
 Cirkus Budapešť je najstarší maďarský cirkus a patrí medzi tie najväčšie európske cirkusy. Bolo to vidieť aj na ploche ktorú zabrali. Bolo vidieť, že ich to baví, majú svoju prácu radi a vyrástli s ním. A rastú s nimi ďalšie generácie. Našinec, ktorý sa ide do cirkusu pozrieť vidí len vysoké vstupné, ale my sme videli, že to vstupné asi len tak-tak pokryje ich náklady. Len strava a opatera zvierat (myslím, že sa tu majú dobre), potom elektrika, nafta, voda, náklady okolo reklamy a byrokratické poplatky... (platy som už radšej ani nespomenula).
Vopred som si o nich zisťovala niečo na nete, ohlasy boli rôzne, ale kto pochopí koľko je za tým námahy a odriekania, ten si ich prácu bude vážiť. Ale ľutovať návštevu ich predstavenia určite nebudete.

P.S. Ďakujeme našej Kalile.

a na záver:





piatok, 18. novembra 2011

Sĺňava - hamba Piešťan

Tak ma napadlo, že možno by si niekto rád pozrel ako teraz vyzerá voľakedajšie letné stredisko pre Piešťancov a okolie. Kedysi sme sa sem chodili kúpať, a nebolo to zas tak dávno ako by si niekto myslel. Je smutné, že to takto dopadlo. A to sme sa tešili, že budeme mať nové kúpalisko, môžno menší aquapark, veď termálne pramene sú na okolí. Ale asi sa Piešťanci prerátali a tešili zbytočne. Nové domy na Sĺňave rastú ako z vody (možno z tej termálnej), ale kúpaliská nikde. A potom že sa mladí ľudia flákajú, v lepšom prípade riskujú svoj život kúpaním sa na Váhu v tečúcej vode.
                               Skôr to tu vyzerá ako v Černobyle. Ľudia utiekli a viac sem noha nevkročila.


Ale kúpať by sa tu dalo ešte, hlavne po poriadnom daždi. Celú dĺžku by sme si asi nezaplávali, ale aspoň kúsok.
toto bol niečo ako "rodinný bazén", plynule klesajúci, pre všetkých.
bazén s termálnou teplou vodou - "sedavý bazén"
bazénik pre tie najmenšie detičky
toto nie je bazénik, to je jedna z mnohých otvorených šácht, treba pozerať pod nohy
toto nepotrebuje komentár, skrátka niečo z okolia bazénov



streda, 9. novembra 2011

Tatry

po kalamite v Tatrách v r. 2005

 
Písať o Tatrách je zbytočné. Pozná ich asi každý, no priznávam, že niektorí Češi ich poznajú lepšie ako niektorí Slováci. Asi väčšina ľudí tu už bola aspoň raz, veľa ľudí ich prešlo z východu na západ, zo severu na juh. Zdatní turisti prešli kopce a hrebene, menej zdatní údolia a plesá, a tí "nezdatní" teda leniví boli aspoň v Smokovci v nejakej krčme.
Takže ja sa im budem venovať hlavne vo fotografiách, pokecu bude menej. Lepšie ticho ako povedať hovadinu.


vodopád Skok 
(pre tých čo nevedia, je to ten ku ktorému sa ide zo Štrbského plesa, za mostíkmi stále rovno)


observatórium na Skalnatom plese 
(z vlastivedy pozná každý)

                                                                                                                ľad na Štrbskom plese



                                                                        mostík - Štrbské pleso

              cesta do neba (alebo na Lomničák za nepriaznivého počasia)

zamrznuté Štrbské pleso 
(som si nemyslela, že to takto môže zamrznúť, chodilo sa krížom)

kráter vo Vyšných Ružbachoch
(zákaz kúpania, nad vodnou hladinou sú plyny, ktoré môžu pridusiť kúpajúcich sa)
 zima v Tatrách je krásna, len sa treba lepšie obliecť, keď má človek šťastie a Lomničák neni v mrakoch, dá sa vidieť niečo naozaj krásne.

                                                                 napr. toto je omrznutá reťaz

                                                                   cesta do Spišského Bystrého

piatok, 7. októbra 2011

Budapešť

Budapešť.
Pred cestou sa vybavte navigáciou a mapou. Obidve budete potrebovať. Mapu na zistenie miesta a ulíc kam vlastne chcete ísť, a navigáciu aby vás to tam aj naozaj doviedlo. V tomto meste je veľmi veľa jednosmerných ulíc. Dostanete sa všade, len občas obkľukou cez susednú uličku. Ak si zarezervujete ubytovanie, pre istotu si zistite aj názov susednej ulice, príp. ulice ktorá križuje vami hľadanú ulicu, pomôže vám to pri hľadaní cieľa. My sme bývali v novovzniknutej ulici, bola to skôr väčšia pasáž, tak sa to dosť zle hľadalo.

Čo je v Budapešti k videniu ?
Veľa. Veľmi veľa. A ešte k tomu má toto mesto krásne staré domy, neviem ako toto mesto obišla druhá svetová vojne (vraj veľmi škaredo), ale ako keby sa ho nedotkla. Alebo majú takých dobrých reštaurátorov, architektov a murárov. Ale čo som počula, že sú tu domy, ktoré stavali slovenskí murári (možno aj tí z Tisícročnej včely).
Okrem toho, že je tu mnoho kostolov, je tu „zopár“ synagóg, nejaký ten zámoček a pomníky. Ale skúsim tomu nájsť nejaké ucelenie toho čo sme videli my.



Budova maďarského parlamentu. (práca aj murárov z Liptova).
Toto je asi symbol Budapešti, pretože toto mesto je asi najviac prezentované fotkou tejto budovy. Bohužiaľ v čase našej návštevy parlament schvaľoval ústavu, tak sme si ju fotili len spoza bezpečnostných zábran, ale najkrajší pohľad je aj tak z druhého brehu Dunaja pri západe slnka.

V blízkosti parlamentu je Kossuth Lajos tér a Szabadság tér (tér = námestie, szabadság = sloboda, oslobodenie). Popri Dunaju ideme na juh a prídeme k najkrajšiemu Budapeštianskemu mostu.
Zaparkovali sme pod mostom na parkovisku a cez Reťazový most sme prešli pešo.

Na druhej, západnej strane za mostom je míľnik, ktorý označuje nultý kilometer mesta, odkiaľ sa merajú
vzdialenosti. Oproti mestu je zaujímavý vhod do cestného tunela na druhú stranu kopca ktorý máme nad hlavami. Hore okrem cestičky cez park ide aj zubačková lanovka, ktorou chodia húfy turistov hore k Budínskemu hradu.
 Nielen k tomu. Hore na kopci je Rybárska bašta (krásny výhľad na Budapešť a parlament), zrkadlový hotel Hilton, Chrám Sv.Mateja, spomínaný Budínsky hrad s nádvorím a parkom ktorým sa dostaneme naspäť dolu k mostu.

Ešte jedno miesto na pozretie na tejto strane Dunaja stojí za pozretie. Je to Citadella z čias Habsburgovcov, smerom za Budínskym hradom, ale tam sa oplatí ísť autom cez most Sv. Alžbety. Je to historická pevnosť (do areálu sa platí vstupné), zvonka máte super výhľad takmer na celú Budapešť, pretože nám to dovoľuje panoramatická terasa s vysokým pamätníkom oslobodenia (2.sv.vojna). Pekný pohľad na spomínané mosty a ďalšie za nimi.

Severne od Reťazového mostu je Margitin most, čiastočne prechádzajúci cez Margitin ostrov. Južne od Reťazového mostu je most Sv. Alžbety a ešte južnejšie most Oslobodenia. Sú tam aj ďalšie, ale toto sú také najbližšie k centru.

Na pravej strane Dunaja je okrem Múzeí (Maďarské národné múzeum, Múzeum výtvarného umenia)
a divadiel aj niekoľko kostolov a synagóg. Kostol Sv. Alžbety je len jedným z príkladov, všetky tie vežičky je najlepšie vidieť zo spomínaného hradného kopca. Na to by musela byť zvláštna exkurzia.

Nesmiete si nechať ujsť synagogu na Dohány ulilci, a asi dve ulice od nej je ešte jedna žiaľ zatvorená synagoga. Severne nad Námestím Sv. Alžbety je Bazilika Sv. Štefana. Obrovský dóm sa vám vojde na
foťák len z poriadnej vzdialenosti.

A aby som nezabudla aj na Námestie hrdinov, buď si ho nafotíte z druhej strany križovatky, alebo si spravíte panoramatickú fotku z viac záberov.
 
Kúsok odtiaľ je veľké parkovisko, pretože cez toto námestie prejdete (zase okolo ďalšieho múzea) a cez most k „Vajdahunyad“, je to niečo ako hrad, zámok v krásnom parku s jazierkom. Aj v ňom je múzeum.



Kdekoľvek sa v tomto meste pohnete, vždy nájdete niečo zaujímavé. Toto bola len malá ukážka z krátkeho víkendového výletu. Aj na týždeň by to bolo chodenia. Mohli by ste si pozrieť krásne historické budovy železničných staníc, navštíviť múzeá, pozrieť si Baziliku, Parlament alebo kostoly aj zvnútra. Alebo Vidám park, to sú kolotoče, strelnice a iné historické púťové atrakcie. Budapešť má mnoho teplých termálnych prameňov, je to najväčšie kúpeľné mesto sveta. A ak ani toto nie, tak hlavne na deti zapôsobí Budapeštianske akvárium a tropicárium.