Stránky

piatok, 31. júla 2015

Palubný denník karavanistu (8.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 10. – UTOROK

Nevyspatý je šofér aj navigátor. To bola noc ! Už asi začínam chápať, prečo je tu toľko domov na predaj.
Cena za kemp za 2 noci 72,80 €, za elektriku sa neplatí nič, z našej prípojky sme asi moc neminuli a tú druhú si nevšimli, ale aj tak sme okrem chladničky nemali na čom ju zožrať.


O 11-tej odchádzame, ešte dokúpiť niečo v Lídly, čo sa bicyklom nedalo odniesť a ďalej smer Leenwarden. O 12-tej prechádzame cez val na druhú stranu Holandska, okolo monumentu Afsluidijk. Tu sa dočítrame, že je to umelý val urobený, teda postavený, navozený, nasypaný a pod. v r. 1932. Plány začali robiť už okolo r. 1890. Je tu vyhliadková veža, kaviareň a schody ku pamiatke stavby.


Pred diaľnicou ešte trochu šťavy do motora – aspoň 15 l (1,282/l) = 20,09 €, tachometer 136 996 km.
Na nemeckej strane tankujeme do plna: 64 l (1,149/l) = 73,54 €.
O cca 20.00 príchod na Stellplatz pri kempe Zierow, kúsok za Lubeckom, pred Wismarom. Kemp pekný, prekvapilo nás, že pred „rampou“ je parkovisko, na ňom vyznačených 6 miest ako Stellplatz (s elektrikou). Ostávame jednu noc a uvidíme, či ostaneme ďalšiu noc v kempe. Nepáči sa mi pláž. Je vlastne pod kempom a to doslova. Za plotom kempu je pláž asi o 2,5 metra nižšie a prístup k nej len cez dve bránky a aj tie sú ďaleko od seba. Inak je kemp vhodný pre malé deti, je tu veľmi plytká voda, preliezky, zvieratká a krásne prostredie v kempe.





Palubný denník karavanistu (7.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 8. – NEDEĽA

Odchod z kempu cca 10.10. Tu problém na recepcii so 100 € bankovkou nemali ako pri mlynoch. Ešte som si musela kúpiť magnetku a plechovku s cukríkmi v tvare Amsterdamského domčeka (no nekúp to !). Majke sme dali príkaz navigovať do Egmond Aan Zee – mestečko na pláži. Ešte chvíľu nás viedla von z mesta po diaľničnom okruhu Amsterdamu, ale keď sme z neho zliezali, začal „nizozemský“ raj. Je to doslova a do písmena nízka zem, je to absolútna rovina – doska. Väčšina územia leží nižšie ako je hladina mora a je ako tkaná deka na tkáčskom stave – krížom krážom prepletená kanálmi a všade zelená (keď zrovna nekvitne). Lekná na kanáloch sú ako perličky a sú skoro všade. Nič mimoriadne ako je to u nás. Všade tieto kanály, ale nič nesmrdí, žiadny pach stojacej vody alebo hnijúcich rastlín. A krava je podľa mňa znakom tejto krajiny a nie Švajčiarska.
 Blížime sa k Egmondu cez malé mestečká a zase tie úžasné domčeky obložené tehličkami. Vychutnáme si starú pešiu zónu s obchodíkmi a potom super-ultra veterná pláž s majákom, ktorý bol mimochodom tým hlavným bodom čo som si tu vygooglila, prečo chcem zastávku práve tu. Keď už máme piesok nielen v ponožkách, vreckách, ale aj vo foťáku a v ústach, vypláchneme to kávou na pláži a ideme naspäť pre auto.  Ešteže je ten karavan taký krátky a zaparkujeme aj na malom parkovisku.


 Presúvame sa  na jedno z najsevernejších miest tejto krajiny , kúsok pod mestom Den Helder, mesto Julianadorp,  a tesne pred cieľom, tam vpredu, kde by mohol byť koniec toho kanála čo už hodnú chvíľu ide vedľa nás je kopec !!! Neveríme vlastným očiam. Je to piesková duna, je niekoľko metrov vysoká a oddeľuje more od reťaze kempov. Neviem ako vznikla, ale je to fajný kopec. Zakempujeme a ideme pozrieť pláž.  No ak na Egmond bol vetrisko, tak toto neviem nazvať. Prežúvam ďalšie a ďalšie zrnká piesku a konštatujem, že ráno musím vyčistiť foťák. Inak to neprežije. Na hodinách je za desať jedenásť a konečne začína tma.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Deň 9. – PONDELOK

Ostávame v kempe. - Kemp Zwaluw, pekný, kľudný, čistý, momentálne menej obsadený kemp. 
Ráno skočíme do Lídla (teda skôr že doobedu, o ráne sa nedá hovoriť), ideme na bicykloch, za jazdy fotím všetky domy po ceste, neviem sa ich nabažiť, niektoré sú aj na predaj (ktovie za koľko ?). Naspäť začína mrholiť, už len kúsok a sme v kempe. Už nemrholí, už prší a riadne. Bundy a nohavice úplne mokré, nákup tiež, čajové sáčky už len hodiť do šálky. Musím sušiť všetky čaje čo som kúpila. Po daždi vybehneme na pláž, fúka, ale dá s to.

Vypadla nám elektrika, na recepcii neni nikto, telefón neberú. Načierno sa pripájame do iného stojana s elektrikou, keď si to všimnú, priznáme sa prečo, ak nie, budeme ticho.
Konečne sme roztiahli markízu kvôli grilovaniu, a zase začína pršať a otrasne fúkať, asi je to normálne. Ideme spať. Zložíme markízu ? Fúka, ale nie až tak strašne, je priklincovaná a drží (kliny, gumy, gurtne). 00.00 hod – už to viac nevydržíme, voda padá menej, ale tá sviňa fúka viac. Balíme markízu nech sa konečne vyspíme (aspoň si to myslíme).










nedeľa, 26. júla 2015

Palubný denník karavanistu (6.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 7. – SOBOTA

10.10 hod – balíme, vyrážame smer Amsterdam. Holandsko je plochá doska plná koní, kráv a oviec. Asi 11.30 sme našli kemp. Nie ten čo bol v pláne, ten je obsadený, asi preto, že bol blízko centra, ale odporučili nám druhý. Je dosť ďalej od prvého, ale je na vysokej úrovni. Je pre 400 karavanov a je tu doslova výstava karavanov a stanov. Perfektne popredelované parcely živým plotom. Kvalitný trávnik, pekné WC  a sprchy. Samozrejme sprchy na žetóny a aj teplá voda na umývanie riadu na žetóny. Autá musia byť nacúvané k plotu (neviem prečo), chlapec z personálu kempu sa bicykluje hneď pri bráne a orientuje záujemcov o kempovanie.
 Po rozložení a obede balíme na výlet do mesta. Viac sa oplatí celodenný lístok na metro a zo zastávky  (ktorá je blízko) ísť až na konečnú na Central station. Mapy máme z recepcie a naštudované. Vyrážame.

*Amsterdam*
Konečná, vvystupujeme, Central Station. Ďalej cez Damrak na DAM hľadáme Old Church cez úzke uličky. Naspäť na DAM  - námestie s National monumentom. Za rohom Royal Palastu je New Church, cez ulicu Raadhuistraat do Wester Kerk a hľadáme dom Any Frankovej. Dom ktorý asi najviac preslávil film a kniha „Na vine sú hviezdy“. Kto to nečítal, možno ani nevie kto bola Ana Franková, ale všetky tie mladé baby čo tu stoja v rade nie za rohom, ale až za dva rohy to zrejme čítali. Takže pre túto šóru sa návšteva tohto domu ruší.
Central Station:

 Okolo jedného z kanálov, množstva hausbótov ideme ďalej, asi toto je „House Boat museum“. Cez Flower market – stánok za stánkom a všade okolo cibuľky tulipánov a hortenzií, ktorých je tiež v celej krajine neúrekom. Sú tu aj iné hľuzy a semienka (aj canabis J ), ale hlavne tulipánov všetkých farieb.  
V tomto meste je toľko historických, budov a múzeí, že sa to nedá sledovať. Ešte trocha mimo mesta je Rijksmuseum. Je to vlastne hrad, podobá sa štýlovo na Central Station, ale je tu malý parčík so starým skleníkom a pekne vysadené kvety, kopa pekných strážnikov v oblekoch (asi ich vyberajú podľa tváre). Sú milí, usmiaty a kývajú nám. Dve baby sa tu snažia zarobiť si spevom, su nepriehliadnuteľné, celkom im to ide. Stoja uprostred chodníka a sú dosť hlasné, hlavne tá čo nehrá na gitare.
Rijksmuseum:
A to nás čaká zážitok dňa ! Budem sa s ním ešte dlho chváliť. Záchody ! Ano tu. Hovorí sa tomu, že SURPRISE. Wécka v suteréne nejakej malej pivárničky. Pekné, moderné, vojdete a po ľavej strane rad záchodov, bolo ich tam 4 alebo 5 a oproti po celej stene obrovské zrkadlá. Na záchodoch priesvitné sklené dvere, vojdete a vidíte sa v obrovských zrkadlách. Vidíte celú chodbičku aj kabínku vedľa a aj tú ešte vedľa nej. A tak sme stáli pred dverami a kryli tú tretiu vnútri. A keď išla tam posledná z nás troch, prišla hajzelbaba a niečo nám rozprávala. Keď pochopila, že ani netušíme čo nám vykladá, tak nám ukázala, že keď sa dvere zvnútra zamklnú, sklo ostane nepriesvitné mliečne. Neviem ako to funguje, či nejakým elektrickým napätím, ale ešte sme sa tak dlho rehotali (aj hajzelbaba na nás) že sme ozaj šikovné sedláčky z mesta. Ľutujem, že som to neodfotila (pre návštevníkov mesta – bolo to pod Heineken barom pri Rijksmuzeu).


Popri kanály Princegracht už pomaly, ozaj pomaly, ideme na metro naspäť do kempu. Teraz si vychutnávame kanály, úzke domy s obrovskými výkladovými oknami, a tu v pokojnejšej časti Amsterdamu už nám ani tí cyklisti tak veľmi nejdú na nervy. Domáci jazdia po meste na bicykloch takým zaujímavým spôsobom. Majú elegantné „vozítka“ s košíkmi alebo bedničkami vpredu. Ich jazda – to je elegantný let vo vetre. Ako keby si to doslova vychutnávali, noblesa, elegancia, štýl. Idú vystreto, rýchlo, ale pritom bezpečne, sebaisto, lebo bicykel tu má prvoradú prednosť. Až potom sú chodci a autá. Tu nie sú bicykle ako u nás, sú elegantné dámske alebo pánske. Vysoké, že z nich ani nemôžu dočiahnuť na zem. Žiadne športové alebo horské ako u nás, teda ak nerátam športovcov mimo mesta. Amsterdam je skutočne mesto bicyklov, a to tých najkrajších a najväčších. Mesto bicyklov, kanálov, kvetov, syrov a kaviarničiek. Všetci sú usmiaty a pokojný. Až mi je ľúto, že deň skončil. Ale obloha je svetlá dlho, skoro do 11-tej. Takže naspäť na metro na stanicu Weesperplein. Z čistých vagónov ešte občas pohľad na modernú štvrť a za asi 20 minút sme v kempe. Škoda. Chcelo by to dlhšie si vychutnať všetky tie domy, mosty, loďky, dreváky a syry, tulipány a hortenzie, bary a kaviarničky a mix ľudí z celého sveta. Možno sa sem ešte vrátime.
P.S. ešte sa pochválim s jedným zážitkom. Skutočne očarená som bola s chlapíka ktorý hral na ulici, no v živote by som si nemyslela, že to uvidím na vlastné uši. On hral na hang drums !!! Môj sen dostať sa raz k tomu, skúsiť si to síce nevyšiel, ale bola som celkom vedľa keď som ho tu videla. ďakujem tam hore za zážitok !

Úžasný zvuk ! Nádhera !









Palubný denník karavanistu (5.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 6. - PIATOK

9.15 – zbalené, vyrážame ďalej. Kilometre -136 497.
Po nákupe v Lídly pokračujeme smer sever Holandska a cca 10.30 had prechádzame hranice (136 550 km). Navigácia – smer
*Kinderdijk*
Veterné mlyny. Oblasť kde si oficiálne zaplatíte vstup do mlynov ako múzea. Prechádzka medzi nimi a kanálmi našťastie nestojí nič. Miesto kde je krásne, tichúčko, voda s leknami a kačkami a turisti na bicykloch. 


Ďalší príkaz Majke je Madurodam. Je to v meste Den Haag (neviem či je to ten Haag kde sa súdia všetci, ale sú tu mrakodrapy). Cestou sme si museli vygoogliť adresu sem, inak sa nedalo. Parkujeme zozadu parku. Aj v tomto meste, v tejto štvrti majú cyklisti prednosť a majú krásne trate.

 *Madurodam*
Park miniatúr, vstupné 15,50 € od dvoch (!) rokov, takže sme o 62,- ľahší. Ale je to tu krásne. Miniatúry domov, hradov, kostolov, mrakodrapov, železničných staníc a dokonca aj prístavu a letiska asi z celého Beneluxu, ale hlavne z Holandska. Prišli sme sem 14,15 a odchádzame 16,30 smer Castle de Haar.




*Castle de Haar*
Nádherný hrad na vode. Bohužiaľ prišli sme 17,30 a otvorené je do 18-tej. Trošku drzosti nezaškodí a s odchádzajúcimu turistami sme sa prešmykli bránkou do areálu, čím sme ušetrili (asi) 19,- € na osobu krát 4. Ale aspoň sme si obzreli okolo hradu ružový kvetový sad. Je to nádhera, u nás som také niečo ešte nevidela. Ako z rozprávky. Už len šípková Ruženka chýba. Drzosť sa vyplatila a nezbili nás, ani psy nás nenaháňali.



Celú cestu čo sme zliezli z diaľnice (pred Kinderdijk) až doteraz nás sprevádzajú kanály a zase tie úžasné domy. Už mám asi 50 fotiek, ale nedá sa to zastaviť. Je tu krásne. Nížina, koníky, kravy, ovce, kozy a obrovské skleníky. Úrodné polia poprepletané úzkymi vodnými kanálmi ako políčka na šachovnici. Všade všetko zelené, naplno využité poľnohospodármi, ekologicky dokonalá krásna krajna. Sme rozhodnutí ísť do kempu v Amsterdame, ale doslova sme natrafili na niečo ako agro kemp – Hazenveld – mini kemping. Kúsok od Maarssenu. To ticho ! Ani rádio nepúšťame. Vyjdeš z dvora – pred tebou kravy, za tebou kravy, naľavo kozičky, kúsok ďalej teliatka. Oproti sused zbiera do obrej vlečky pokosenú trávu z pastviny. Tá vlečka má vpredu aj vzadu po 4 rovnomerne rozmiestnené obrovské kolesá. Nechcela by som meniť defekt na vnútorných. Je trištvrte na jedenásť a vonku už konečne padá tma. Snáď už tie hviezdy uvidíme.
Zistenie na dnes:  Nikdy by som si nemyslela, že sa takto budem tešiť z „dedinského prostredia“ a kráv. 





pondelok, 20. júla 2015

Palubný denník karavanistu (4.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 4. - STREDA

Raňajky, budíček, chladno, lietadiel v noci menej. Odchod - smer botanická záhrada (stále sme v Brusely).  Od cca 10,.45 hod. kolečko po parku + obrovský skleník. Samozrejme aj kaktusy.
 14.00 - po prehliadke a párkoch na parkovisku nákup v malom obchoďáku a smer Antwerpy. Ešte natankovať mimo diaľnice, zo zo samoobslužnej pumpy sme zmaturovali, uvidíme či nám z karty strhnú rovnakú sumu. Tankovanie: 54,53 l (1,199/l) = 65,38 €, stav tachometra 136.459 km.
(strhli presne).

 15.30 hod - príchod do Camping de Molen v jachtárskom prístave. Privítalo nás štartujúce lietadlo, ale tuším to bolo prvé aj posledné. Zakempované. Ideme na prechádzku hľadať smer do mesta a Lídl. O cyklistov je aj tu perfektne postarané. Chodníky a prednosť majú tuším vždy. Lídl sme našli, nakúpili, a ceny majú tuším ako u nás.
http://www.camping-de-molen.be/
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Deň 5. - ŠTVRTOK


*Antwerpy*

Ráno je chladno prší. Mraky sa rýchlo presúvajú, svačinka je zbalená, vyrážame na dvoch bicykloch (všetci štyria) do tunelu. Tunelový podchod je z roku 1933. Niekedy v roku 1956 spravili aj výťah. Myslím, že sa v ňom vozili aj autá, jedno tam určite vojde. A eskalátory sú tiež dosť staré, nazvala by som ich storočné. Stavebný skvost.  Na druhej strane to isté, výťah aj eskalátory. 


Tu sme v starých dokoch zamkli bicykle a ideme pešo. Hneď nás chytil dážď, tak sme počkali  pod hradnou bránou. Keď pánbožko tú vodu hore zastavil pokračujeme v začatom výlete okolo radnice, katedrály „Of our Lady“, cez Eiermarkt, ulicu Meir až po Central Station. Za ňou je ZOO. 


Ideme do metra. Automat na lístky nám zožerie 2 €, buchnát nepomáha a ani za šľaka nevieme kde sa predávajú lístky na metro. Keď ich konečne máme, ideme metrom na Merkseem, pevnosť s pôdorysom hviezdice. Nič extra, park a pár tehlových budov. Naspäť zase žltou trojkou až po Groen-Plaats a zase okolo katedrály do prístavu pre bicykle. Snáď sa nám už volant neuvoľní. Paráda ! Zase tunel !

Večera - palacinky, opekaná slanina, klobása, cukina.
Fešáci zo susedného stanu upratujú. Ako sa im tam toľko smetí vošlo ? Aj alobalový gril na moju výzvu upratali.
Zistenie na dnes: Antwerpy sú krajšie ako Brusel a do Belgického stanu sa vojde viac bordelu ako do Slovenského.




nedeľa, 19. júla 2015

Palubný denník karavanistu (3.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 3. - UTOROK

Parkovisko je veľké, okrem kamiónov tu nocuje aj niekoľko karavanov a osobných áut. Niektorí spia vonku, niektorí v stanoch. Veľká budova s reštauráciou, vytapetované záchody na spôsob: „pozrite, ako je u nás krásne“.  Stav tachometra 136.303 km. Smer Atómium. Malá zmena v pôvodnej organizácii expedície, ideme tam autom.

*Brusel*

10.00 hod - príchod k strieborným guliam. Sú obrovské, krásne, očarujúce. Nevyzerajú na to, že sú z roku 1958 - stavané kvôli EXPU. Stojí to za to pozretie. Zvonka, zvnútra, historické fotky, výhľad na mesto, schody, disko eskalátory. Možno na prvé zamyslenie to nie je nič extra vnútri, samé konštrukcie. Ale je to vlastne múzeum samo sebe. Ako to stavali a prečo.  Ale keď odtiaľ človek vyjde, je očarený tým monštrom. Bolo to super. Jednohlasne, jednoznačne.
 Tam dolu je náš karavan, ten prvý v poradí:

12.45 hod - Po rozhodnutí kapitána lode ideme do mesta autom. Je to psycho. Ale zaparkovali sme. Kúsoček  za veľkou katedrálou, dalo by sa povedať, že za jej humnom.
 Nevieme kade a kam, keďže sme zmenili dopravu. Aj mapu sme si u „migranta“ kúpili, ale ešte hodnú chvíľu sme nevedeli kde sme.  Na každom rohu je čurajúci chlapec, hľadáme jeho originál. Nič moc, som sklamaná. Malá socha. Keby pri nej nebolo asi 50 japoncov, ani si ju nevšimneme. Ale čo sa tu nedá prehliadnuť, že sa tu stretol celý farebný svet. Asi v 90 % obchodoch so suvenýrmi predávajú aziati, v zvyšných arabi/turci. (V iných obchodoch sme neboli). V novinovom stánku predávala upravená gejša vo výslužbe. Vôbec tam nepasovala, bola ako z filmu. 


Zase sa potvrdilo, že kde je história, tam je žeriav. Ďalej ideme autom až do parku, ktorého meno sa nedá zapamätať. Vieme kade, vieme kde, ale ministri, poslanci, policajti a všetky tie húkačky a cestné obmedzenia nám to kazia. Sú všade. Najviac okolo parlamentu a v priľahlých uličkách.
Ďalej dávame do navigácie adresu kempu v mestečku pri Brusely a Majka nás vedie. Keď sme zbadali tú úzku uličku kadiaľ sa ide do kempu, zamrzol nám úsmev (alebo opačne ? Rozosmiali sme sa ? ) Wezembeek-Oppem - 3CB Camping Caravabing Club Brussels.
https://www.campingbrussels.be/index_eng.html
Pekný kľudný kemp. Pomerne tichá oblasť. Až na pár detailov - v intervaloch cca 35x za pol hodiny. Ten detail sa volá obrovské štartujúce lietadlo. Mestečko je  (ale že úúúplne) krásne, zamilovali sme sa do ich domov. Kocúr v kempe je krotký, veľký, starý. Večer už slnko slabo svieti, včera nadčasovalo, už nevládze.

Cena za kemp na túto jednu noc = 33,- € za všetko spolu.
Karavan má jednu veľkú nevýhodu. Viete všetko čo ste si zobrali, ale ani za svet si spomenúť kde ste to dali. Je to paradox, ale zbaliť sa na dva týždne, tak všetko je všade, tak sa všetko stále hľadá.

Zistenie na dnes: Vždy som si myslela, že chcem bývať v Taliansku, ale toto je tiež nádherné mesto.



Palubný denník karavanistu (2.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 2. - PONDELOK

 Ráno fúka vetrisko, slnko sa prediera medzi mraky, celkom sa mu darí, svieti, ale na kúpanie to nie je. Pepíčkovi to nevadí. Je ráno, 23 °C. Na vode je množstvo surfistov a vĺn. Drôty na vlajkových stožiaroch zúfalo hrkocú. Pepíček vaří houbičky (lesní houbičky). A taky kafe. Balíme. Stav tachometra je 135.490 km, smer Aschaffenburg.
10.30 hod. - prechod cez Nemecké hranice
11.00 hod - tankovanie - 46,81 l (1,179/l) = 55,19 €, priemerná spotreba 10,22 l.


*Aschaffenburg*
17.25 hod - krásny veľký bordový zámok. Priamo v centre mesta. Tvarovo pripomínajúci Bratislavský hrad, ale tento je neporovnateľne krajší. 
(hore foto z netu)
 Prejdeme kúsok mesta, ešte káva v kaviarni + sprite.
Tankovanie 41,80 l (1,189/l) = 49,70 €, stav tachometra 135.981 km.
21.45 hod - Majka (navigácia) má už tmu, my ešte nie. Slnko zapadlo, ale ešte je svetlo. Priateľ na telefóne (strýco Vlado) povedal, že môžeme prespať aj v Belgicku. Tak ťaháme ďalej.
22.05 hod - ešte je stále svetlo, kývame chalanom z Topoľčian, ukazujeme zástavu, smejú sa.
22.20 hod - ešte stále nie je tma. Hádame sa, či konečne vidíme prvú hviezdičku, alebo je to lietadlo. Stojíme, ideme večerať.
23.40 hod - prechod hraníc s Belgickom (tak ! a tu sme ešte neboli !), stav tachometra 136.270 km.
Zapichli sme to na benzínke kúsok za hranicami. Diaľnica je osvetlená až po Brusel. (aby Monika trafila).

Zistenie na dnes: Čím ďalej z domu, tým lacnejšia nafta.