Haluzická tiesňava

 Poviem vám o jednom krásnom mieste v lese. Nie je to náročná prechádzka a zvládnu ju aj deti, dôchodcovia a lenivci. Má len jeden kilometer a je to tak na hodinku pomalým a kľudným krokom. Miesto, kde sa dajú spraviť pekné fotky, alebo sa len tak prejsť a dýchať lesný vzduch. Alebo relaxovať so zelenou prírodou, alebo možno pre žiadny dôvod, ale len tak, pre radosť, pre vyplnenie jedného pekného poobedia. Možno by ste sem mohli zobrať vašu lenivú zahraničnú návštevu, alebo „vyvenčiť“ starých rodičov. Je to miesto, ktoré mám "za rohom", ale doteraz som o ňom nevedela.

Miesto sa nachádza kúsok za Novým Mestom nad Váhom, smer Trenčín. Máte dve možnosti: buď pôjdete cez Bošácu, kde sa páli tá najlepšia slovenská pálenka, alebo pôjdete do Trenčianskych Bohuslavíc. Cesta vás vedie vždy do tej druhej dediny z týchto spomínaných. Nesmiete prebehnúť odbočku do Haluzíc a už sa len držať tabuliek. Na konci dediny je  parkovisko pre výletníkov, kde si necháte auto, prípadne bicykle a okolo rampy sa dostanete na začiatok náučného chodníka. Tu si pozriete rozdiely v kôrach a dreve jednotlivých stromov, alebo si prečítate niečo o prírode a o tom, čo tam dole v tej tiesňave uvidíte. Je zaujímavé si to prečítať, aby ste sa potom cestou nepýtali, že na čo to tu robili ?

Vstúpiť do tiesňavy sa dá z obidvoch strán. My sme boli (ako som písala) z tej pravej strany, z parkoviska rovno k rampe a tabuliam, okolo kostolíku a cez dve lúky dolu kopcom. Ale to už je na každom ako si zvolí, len takto si na začiatku pozriete tie spomínané tabule za parkoviskom. Niekedy v minulom, pardon predminulom storočí tu bola dedina s kostolíkom. Kostolík pripomína Katarínku, ale tento je na úpätí tiesňavy, ktorá sa pomaličky rozširuje a niekedy v roku 1926 jedna taká strž zobrala aj kus opevnenia okolo kostolíku. V rokoch 1700-1800 tu bola dedinka priamo v blízkosti tiesňavy, potoka, postupne zanikla. Potok ostal a na jeho údržbe sa pracovalo, pretože jeho tok v určitých ročných obdobiach zaplavoval dedinu po ním. Preto sa tu vybudovali tieto vodné hrádze - zdrže, ktoré spomalili tok vody tým, že boli vytvorené akoby vodné záchytné rezervoáre. Možno niečo ako maličké priehrady a vodné stavy. Okolie potoka bolo husto vysadené stromami a kríkmi, čo tiež spomaľovalo a riadilo návalové dažde. Les hromadí zrážkovú vodu a udržuje pevnosť svahu. A tak tu pomaly vznikol krásny vypestovaný les.

Keď sa povie tiesňava, čakali by ste niečo veľké, hlboké. Toto je skôr menšia verzia tiesňavy, ale príroda stále pracuje a stále sa mení, možno keď budeme na dôchodku, bude to vyzerať celkom inak. Pri prechode touto roklinou si dávajte pozor na vodu na zemi aby ste sa nešmykli. Ale toto sú základné veci ktoré sa dodržujú asi v každom lese, v každej zelenej prírode. Pokiaľ pôjdete v období dažďov, tak treba rátať s väčším tokom vody a malými umelými vodopádmi. V zime a za snehu prechod (podľa tabúľ) moc neodporúčajú, ale za snehu tam musí byť krásne.