Stránky

štvrtok, 11. septembra 2014

Synagoga - môj sen.

Každý má nejaký svoj nesplniteľný sen. Ja Vám poviem ten môj. Je niečo, čo by som chcela ovplyvniť a na tom pracovať. Prečo ? Pochopíte. Len keby to bolo také jednoduché. Tak Vám aspoň predstavím jeho históriu.
Tu je:
Použijem článok z Piešťanského týždňa, niežeby som sa tak znížila a kopírovala niečiu prácu, ale písala som ho ja. Ta načo písať 2x to isté.
Najkrajšia, najstaršia a asi na okolí aj najkrajšia pamiatka nášho mesta chátra. Synagóga poskytuje úkryt holubom a pritom sa v nej skrýva toľko krásy, ktorá si zaslúži aj viac ako len zamknuté dvere a fantáziu okoloidúcich pri úvahách čo je vo vnútri. Je smutné, že asi 99 percent domácich obyvateľov nikdy v tejto krásnej budove nebolo. Nepozná jej históriu, jej veľkosť, jej fresky. Poznajú len jej smutný koniec.

A pritom židia žili aj vo Vrbovom už veľmi dávno. Sú o tom historické dôkazy siahajúce až do 17. storočia. V roku 1683 sem prišli z Moravy, bolo ich okolo dvesto. Postupom času ich vo Vrbovom bola asi tretina z celkového obyvateľstva. Mali svoju starú synagógu, tá však časom nevyhovovala, tak v rokoch 1882 až 1883 si postavili novú. Bolo to za pôsobenia rabína Freudmana, ten prišiel do mesta z Uherského Brodu. Parcela na námestí v tom čase patrila vrbovským zemanom Nezbudovcom a Pronajovcom. Projekt bol dielom bratislavských architektov Kittlera a Grätzela, ktorí ju navrhli a postavili v maurskom slohu.

Jej vtedajší vonkajší výzor bol takmer identický s terajším. Kto videl druhú najväčšiu synagógu na svete ktorá je v Budapešti, tak táto Vrbovská je jej okrem veľkosti architektonicky a farebne veľmi podobná. Je reprezentantom orientálnej náboženskej architektúry. Má pôdorys s rozmermi 15 x 25 metrov, čelná fasáda je samozrejme orientovaná na hlavnú ulicu. Oproti ostatným domom nebola dodržaná stavebná línia, ale bola zasunutá do hĺbky parcely. Na úrovni ostatných budov sa nachádzalo oplotenie s ozdobným kovaním.

Je to tehlová stavba, čo je badať aj z ulice na prednej fasáde, ktorá je krásne členitá s plastickým tehličkovým vzorom. Ozdobné vežičky nad vchodom, ale aj po bokoch stavby majú na vrchole ozdobné ukončenie v tvare šišiek, a tesne pod nimi akoby korunky. Nad hlavným vchodom sú tri hviezdy, tipické pre toto náboženstvo, a nad nimi Mojžišove tabule. Aj nad bočnými vchodmi pre ženy sú úzke okná schodišťa a vežičky v tvare ochranného šípu. Teraz je synagóga, teda jej zreštaurovaná časť vo farbe sýto žltej s červenými tehličkami.
V minulosti to bola podobná, možno krémová farba, ako je vidieť na neopravenej časti. Po vstupe cez hlavný vchod je menšia predsieň, cez ňu sa vchádza do hlavnej veľkej modlitebne. Dookola z troch strán je akoby balkón na liatinových zdobených stĺpoch. V prednej časti sa nachádzal oltár a nad ním veľké okno s hviezdicovou výzdobou. Nad modlitebňou je na streche synagógy veľká kupola s otvorom a po jej obvode je kovový rám s geometrickými vzormi, ktorý bol kedysi pravdepodobne osadený sklenenou výplňou. Ostatný strop má klenby z ktorých viseli dlhé kovové lustre. Všade nad hlavu je krásna ornamentálna výzdoba s prevažujúcou modrou a béžovou farbou. Oceľové stĺpy podopierajúce balkón sa tiahnu až k stropu, kde sa s ním spájajú úzkymi klenbovými oblúkmi. Tieto takzvané balkóny slúžili ako galéria pre ženy. Do tejto galérie sa vchádzalo samostatnými vchodmi po oboch stranách hlavného vchodu a následne lomeným schodiskom hore na poschodie. Galéria pre ženy mala drevené zábradlie po ktorom bohužiaľ už v súčasnej dobe neostali žiadne zvyšky. Celá synagóga je bohato zdobená historickými maľbami, dokonca aj galéria pre ženy má zospodu ornamentálne vzory.


Koniec synagógy sa začal v roku 1942, keď z mesta násilným spôsobom vysťahovali židovské rodiny, samozrejme do koncentračných táborov. Židovská komunita, podobne ako v iných lokalitách, zanikla. Po vojne sa už veľa židov nevrátilo. V roku 1949 židovská obec synagógu predala podnikateľovi Deziderovi Hačkovi. Po jej znárodnení slúžila ako sklad obilia. Neskôr bola využitá ako sklad podniku Trikota, toto ju čiastočne zachránilo, ale aj zničilo. Zachránilo v tom zmysle slova, že bola využitá a tým pádom pod dozorom, na druhej strane sa k nej správali ako k skladu, a preto odstránili časť balkóna a namontovali nákladný výťah. Jedno bočné okno prebúrali a nasadili tam plechovú bránu, pretože s praktického hľadiska to bolo šikovné riešenie, pretože táto strana budovy susedila s areálom Trikotského učilišťa.
S čiastočnou rekonštrukciou sa začalo ešte pred rokom 1989, bohužiaľ sa nedokončila. Počas reštitúcií, podľa našich informácií od primátora Jána Jánošku, prišli majitelia budovy a oznámili, že si neželajú aby sa so synagógou niečo konalo. O tom, že sa rekonštrukcia zastavila v najnevhodnejšom čase, svedčí aj množstvo materiálu, ktoré tam ostalo. Napríklad betónové okenné rámy a drevené dvere. Pravdepodobne vtedy začali rôzne majetkové prevody a ťahanice.
V roku 2006 bola odpredaná do vlastníctva amerického podnikateľa Michaela Josepha Karbana, ktorý prisľúbil, že objekt zrekonštruuje a bude slúžiť Židom ako svätyňa. Lehota, ktorou sa zaviazal už dávno prešla a súčasné majetkové pomery synagógy sú nejasné. Za predstavenstvo mesto nás informoval Patrik Kýška: „Polovicu synagógy vlastní mesto. Druhú štyria dedičia po majiteľovi Bábikovi, ktorý synagógu na začiatku vojny kúpil. Mesto sa už viackrát pokúsilo získať druhú polovicu od spomínaných vlastníkov, ale bezúspešne. Ani oni sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Vrbové nemôže rekonštruovať synagógu, lebo aj zvyšní majitelia by museli súhlasiť. A je tu aj iný problém, mesto zo zákona môže investovať iba do vlastného majetku, nemôže investovať do rekonštrukcie cudzieho.“

Synagóga je v súčasnosti v dosť dezolátnom stave, čo však neznamená, že sa nedá zachrániť. Ale to by musel byť v prvom rade len jeden majiteľ a hlavne peniaze. Ak by bolo vlastníkom mesto, možno by sa dali použiť peniaze z eurofondov. Aj keď by bolo asi dosť ťažké nájsť pre tieto vzácne fresky reštaurátorov. Jedna veľmi dôležitá vec sa tu však predsa len stala. Primátor Ján Jánoška nám pripomenul, že na budove bola vymenená strecha. Bolo to niekedy v rokoch 1989 - 1990, keď bol primátorom Jozef Sabo. Vďaka tomuto sa sčasti zastavila deštrukcia synagógy. V opačnom prípade by do priestorov zatekalo a voda s vlhkosťou by zničili nielen fresky. Pravdepodobne by sa objekt rozsypal ako zle postavené lego.
Židovská obec si nerobí na ňu nároky a v prípade rekonštrukcie by nemusela byť využitá na účely židovských veriacich, keďže z nej boli vynesené všetky veci slúžiace tomuto účelu. Mohla by slúžiť podobne ako iné zachované synagógy na kultúrne účely - výstavy, koncerty, školenia. Prinavrátime niekedy jednej z najkrajších židovských pamiatok na Slovensku jej zašlú krásu?