Deň 7. –
SOBOTA
10.10 hod –
balíme, vyrážame smer Amsterdam. Holandsko je plochá doska plná koní, kráv a oviec.
Asi 11.30 sme našli kemp. Nie ten čo bol v pláne, ten je obsadený, asi
preto, že bol blízko centra, ale odporučili nám druhý. Je dosť ďalej od prvého,
ale je na vysokej úrovni. Je pre 400 karavanov a je tu doslova výstava
karavanov a stanov. Perfektne popredelované parcely živým plotom. Kvalitný
trávnik, pekné WC a sprchy.
Samozrejme sprchy na žetóny a aj teplá voda na umývanie riadu na žetóny.
Autá musia byť nacúvané k plotu (neviem prečo), chlapec z personálu kempu
sa bicykluje hneď pri bráne a orientuje záujemcov o kempovanie.
Po
rozložení a obede balíme na výlet do mesta. Viac sa oplatí celodenný
lístok na metro a zo zastávky (ktorá
je blízko) ísť až na konečnú na Central station. Mapy máme z recepcie a naštudované.
Vyrážame.
*Amsterdam*
Konečná,
vvystupujeme, Central Station. Ďalej cez Damrak na DAM hľadáme Old Church cez
úzke uličky. Naspäť na DAM - námestie s National
monumentom. Za rohom Royal Palastu je New Church, cez ulicu Raadhuistraat do
Wester Kerk a hľadáme dom Any Frankovej. Dom ktorý asi najviac preslávil
film a kniha „Na vine sú hviezdy“. Kto to nečítal, možno ani nevie kto
bola Ana Franková, ale všetky tie mladé baby čo tu stoja v rade nie za
rohom, ale až za dva rohy to zrejme čítali. Takže pre túto šóru sa návšteva tohto
domu ruší.
Central Station:
Okolo jedného z kanálov, množstva
hausbótov ideme ďalej, asi toto je „House Boat museum“. Cez Flower market –
stánok za stánkom a všade okolo cibuľky tulipánov a hortenzií,
ktorých je tiež v celej krajine neúrekom. Sú tu aj iné hľuzy a semienka
(aj canabis J
), ale hlavne tulipánov všetkých farieb.
V tomto meste je toľko historických,
budov a múzeí, že sa to nedá sledovať. Ešte trocha mimo mesta je
Rijksmuseum. Je to vlastne hrad, podobá sa štýlovo na Central Station, ale je
tu malý parčík so starým skleníkom a pekne vysadené kvety, kopa pekných
strážnikov v oblekoch (asi ich vyberajú podľa tváre). Sú milí, usmiaty a kývajú
nám. Dve baby sa tu snažia zarobiť si spevom, su nepriehliadnuteľné, celkom im
to ide. Stoja uprostred chodníka a sú dosť hlasné, hlavne tá čo nehrá na
gitare.
Rijksmuseum:
A to nás
čaká zážitok dňa ! Budem sa s ním ešte dlho chváliť. Záchody ! Ano tu.
Hovorí sa tomu, že SURPRISE. Wécka v suteréne nejakej malej pivárničky.
Pekné, moderné, vojdete a po ľavej strane rad záchodov, bolo ich tam 4
alebo 5 a oproti po celej stene obrovské zrkadlá. Na záchodoch priesvitné
sklené dvere, vojdete a vidíte sa v obrovských zrkadlách. Vidíte celú
chodbičku aj kabínku vedľa a aj tú ešte vedľa nej. A tak sme stáli
pred dverami a kryli tú tretiu vnútri. A keď išla tam posledná z nás
troch, prišla hajzelbaba a niečo nám rozprávala. Keď pochopila, že ani
netušíme čo nám vykladá, tak nám ukázala, že keď sa dvere zvnútra zamklnú, sklo
ostane nepriesvitné mliečne. Neviem ako to funguje, či nejakým elektrickým
napätím, ale ešte sme sa tak dlho rehotali (aj hajzelbaba na nás) že sme ozaj
šikovné sedláčky z mesta. Ľutujem, že som to neodfotila (pre návštevníkov
mesta – bolo to pod Heineken barom pri Rijksmuzeu).
Popri kanály
Princegracht už pomaly, ozaj pomaly, ideme na metro naspäť do kempu. Teraz si
vychutnávame kanály, úzke domy s obrovskými výkladovými oknami, a tu v pokojnejšej
časti Amsterdamu už nám ani tí cyklisti tak veľmi nejdú na nervy. Domáci jazdia
po meste na bicykloch takým zaujímavým spôsobom. Majú elegantné „vozítka“ s košíkmi
alebo bedničkami vpredu. Ich jazda – to je elegantný let vo vetre. Ako keby si
to doslova vychutnávali, noblesa, elegancia, štýl. Idú vystreto, rýchlo, ale
pritom bezpečne, sebaisto, lebo bicykel tu má prvoradú prednosť. Až potom sú
chodci a autá. Tu nie sú bicykle ako u nás, sú elegantné dámske alebo
pánske. Vysoké, že z nich ani nemôžu dočiahnuť na zem. Žiadne športové
alebo horské ako u nás, teda ak nerátam športovcov mimo mesta. Amsterdam
je skutočne mesto bicyklov, a to tých najkrajších a najväčších. Mesto
bicyklov, kanálov, kvetov, syrov a kaviarničiek. Všetci sú usmiaty a pokojný.
Až mi je ľúto, že deň skončil. Ale obloha je svetlá dlho, skoro do 11-tej.
Takže naspäť na metro na stanicu Weesperplein. Z čistých vagónov ešte
občas pohľad na modernú štvrť a za asi 20 minút sme v kempe. Škoda.
Chcelo by to dlhšie si vychutnať všetky tie domy, mosty, loďky, dreváky a syry,
tulipány a hortenzie, bary a kaviarničky a mix ľudí z celého
sveta. Možno sa sem ešte vrátime.
P.S. ešte sa pochválim s jedným zážitkom. Skutočne očarená som bola s chlapíka ktorý hral na ulici, no v živote by som si nemyslela, že to uvidím na vlastné uši. On hral na hang drums !!! Môj sen dostať sa raz k tomu, skúsiť si to síce nevyšiel, ale bola som celkom vedľa keď som ho tu videla. ďakujem tam hore za zážitok !
Úžasný zvuk ! Nádhera !
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára