Deň 4. – SOBOTA
Prší (dávno
nepršalo). Július píše sms, nevieme z ktorého miesta európy, vraj máme ísť
o 100 km ďalej do Caorle, je tam pekne a oni sa tam už kedysi aj
v septembri kúpali. Takže už nič nestratíme ak sa zbalíme a pôjdeme,
toto už nevyzerá na kúpanie sa v mori, skôr na kúpanie sa pred karavanom. Pláž dole pod kopcom bola celkom pekná, ale nemá význam tu ostať. Čo
sa dá zložiť zložíme, čo nie práskneme len tak do auta a zdrháme, aj tak
to tu už zopár kravanistov vzdalo. No to, čo bolo pri našom odchode cez
vrátnicu kempu sa už dažďom nedá nazvať. Voda nestíha odtekať úzkymi
odvodňovacími kanálmi v ceste a valí sa všade. Prúdy vody už tečú
z kempu na hlavnú cestu a odtekajú opačným smerom ako my opúšťame
túto destináciu. Prší ? Nie. Leje ? Nie. Padajú litre vody, rýchlo preč.
Čím sme
ďalej od Sistiany, tým je počasie krajšie. Čierne mraky nechávame za chrbtom
a sme radi, že sme to urobili. Tých ďalších 100 km nám ukazuje ďalšie krásy
poľnohospodárskeho Talianska. A krajina nás upozorňuje, že je koniec
sezóny, koniec leta, koniec turistov. Už len takí ako my sa tu túlajú
a chytajú posledné lúče. Stromy sa sfarbujú do žlta, do oranžova,
a všade okolo nás je táto farba, dokonca aj na zemi, niečo ako fazuľa už
končí žltou farbou svoju kariéru. Už ani to množstvo karavanov nie je také veľké.
Tu je po ďaždi, slniečko, krásna, aj keď mokrá cesta nás vedie ďalej.
V Caorle
sme našli Stellplatz, vedľa aquaparku, asi pre 50 karavanov. V tomto čase
je nás tu asi 15. Parkujeme celkom vzadu, pri záchodoch. No na to, že sem vojde
toľko áut sú 2 záchody a 4 sprchy trošku málo. Podotýkam, že jeden dámsky,
jeden pánsky, neviem si to predstaviť cez sezónu.
Ešte poobede
ideme na pláž, je pekné slniečko, treba to využiť. Je to troška ďalej, ale dá
sa. Pláž megalomanského typu je našťastie takmer prázdna, ako dobre, že je po
sezóne. Voda je teplučká a strašne plytká. Povedala by som tak pre malé
deti ako stvorená.
Na pláži je
kostol, teda na takom výbežku do vody stojí, je tu zrovna svadba, tak sme to
omrkli.
Vedľa nášho
karavanu sú Španieli, zvláštny ľudia, teda možno nie zvláštny, len pán majiteľ
pri našom príchode zrovna odchádzal s akýmsi zvláštnym vozíkom, akoby
išiel niečo predávať, balóny alebo vrtuľky alebo niečo také.
Večer sme sa
ešte prešli do mesta, nečakali sme také veľké mestečko. Mysleli sme, že to bude
pár uličiek, ale bolo ich viac než dosť, dokonca sa nám už ani nechcelo ísť
stále ďalej a ďalej, ale otočili sme to na takom malom námestíčku. Presne
na tom kde bol náš sused z kempu, ten Španiel. Oblečený do kostýmu tu
tancoval. Ale ako ! Na sebe mal kostým, skôr dva kostýmy, a keď sa zohol
v páse až k nohám, tak hore nad ním bol (vypchatý) tanečný párik.
Tento starý pán mal na svojich nohách a rukách čižmy a celý večer tu
takýto zohnutý tancoval. Medzitým vybral do džbánu nejaké peniaze, poutieral sa
chudák spotený a unavený, a keď prišiel na magnetofóne potrebný úsek
pesničky, tak tancoval znova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára