Zimovanie kaktusov 2020

 Tak už som mala plné zuby nosenia bedničiek po schodoch na zimný odpočinok. Bolo to trápenie pre mňa, no aj naháňanie rodinných príslušníkov. Zvlášť tento rok, keď môj zdravotný stav nedovolil preniesť ani jednu bedničku s väčšími rastlinami. Takže sme hľadali také riešenie, aby bolo roboty čo najmenej, a aby to zas nebolo také náročné na prácu aj financie. Pôvodný úmysel bol zatepliť skleník. Teda chystali sme sa na to už od minulej zimy. Polystyrény nakúpené, zamerané, orezané na správnu veľkosť. Lenže potom, keď sme išli riešiť kúrenie, dostali sme nápad, že kaktusy neostanú v skleníku. Náš bazén má problém s filtráciou, na jar by potreboval vypustiť celkom do prázdna, tak prišiel nápad, že ho vypustíme už na jeseň. A dolu „do jamy“ pôjdu kaktusy. A tak sme sa na to aj chystali.

Bazén je prázdny, poriadnu fušku dalo zbaviť ho vody celkom do sucha. S krabičkou od masla som ručne naberala všetku vodu, ktorú už nevytiahlo bazénové čerpadlo ani nenabral kýblik. Potom už len mopom vyutierať a vysušiť. Troška je v našom prípade výhodou, že máme fóliovaný bazén. Takže keď je na zimu vyprázdnený, nevyduje sa dno, ako sa to môže stať pri laminátovej vaničkovej forme. Ale nakoniec aj tak bude dno zaťažené bedničkami. Dalo by sa povedať, že sme zbytočne nakúpili polystyrén na zateplenie skleníka, ale nie tak celkom zbytočne. Bedničky nepôjdu priamo na zem.

Na zem bazéna sme dali ten tenký stropný polystyrén, dookola celého bazéna. Čiastočne aj na boky, nech trocha aj boky izolujú. Sukulenty som už medzitým po troške povynášala do zimnej záhrady. Tie sa zatiaľ bojím zimovať spolu s kaktusmi, ale aj k tomu možno príde. Muž keď videl skleník bez sukulentov (celá polovica obsahu), tak povedal, že nebudem mať čo dať do bazéna. No mýlil sa. Bedničky sú dookola na vyvýšenom podklade. Do stredu som už nanosila tie hrubé panele a na ne ďalšie bedničky. Veľké rastliny na koniec, priebežne podľa počasia, keď skončilo slniečko a už sa mi zdalo moc sychravé počasie aj na agávky. Všetko je v „jame“. Moja chyba, že som neskoro objednala bublinkovú fóliu, a ich chyba, že mi ju dodali ešte oneskorene. Ale zima začínala mierne, takže žiadne škody neboli. Až na to, že keď pršalo, tieklo mi dovnútra. Každý deň som mopom vytierala vodu aby mi nenatieklo do črepníkov. Ak takto budem zimovať aj o rok, pôjdu ešte na vyššie podloženie.

Konečne mám fóliu. 40 metrov bublinkovej fólie s veľkými bublinami. Zakryť to už bola hračka. Najprv sme nevedeli vymyslieť, že ako spájať jednotlivé diely fólie, ale potom sme si povedali, že nijako. Fólia je uložená tak, aby sa diely prekrývali a druhá vrstva je posunutá, aby spoj-prekrytie nebolo presne tam, kde sa prekrýva spodná vrstva. Vrch je zaťažený šnúrou s fľašami plnými vody a okraje bazéna ešte s vrecami s pieskom. Fóliou sme zakryli aj terasu okolo bazéna, pretože dážď pretekal pomedzi škáry a natekal do bazéna. Takže prekrytie je na maximum ako by sa len mohlo dať. Zvnútra sme špáry popod strechou vytesnili materiálom ktorý sa používa v stavebníctve. Tá vodárska izolačná handra, čo sa vyrába zo sekaných zvyškov textílií. Po niekoľkých námatkových kontrolách po daždi som spokojná. Keď naozaj lialo, dovnútra mi natieklo tak 2 dc vody, čo je s mopom okamžite utreté. Ale je to minimum vody, čo mi nemôže nasiaknuť do črepníkov. Dolu mám teplomer na diaľku, takže v dome na poschodí vidím koľko je stupňov „v jame“. Mám tam aj (pokazené) hodiny s vlhkomerom. To mi robí väčšiu starosť, pretože stále mi ukazuje 70-80%, po silnom daždi aj viac. Ale toto už asi nevyriešim. Uvidím na jar, či to neuškodí rastlinkám. Máme december za sebou, zima zatiaľ tuhá nie je a teplota dolu sa pohybuje v noci okolo 7°C. Minimum bolo myslím 3°C, ale to len jednu, či dve noci. Je tam teplovzdušný ventilátor zapínaný intervalovo. Kúpila som aj taký, čo zapína podľa teploty, aby neklesla pod nulu, ale nie som si istá, či správne funguje, tak ho tam zatiaľ nemám. Ak by hlásili tuhšie zimy, dám tam aj ten. Cez deň sa tam teplota vyšplhá na 11-12°C, teda v dennej teplote problém nevidím.

Dala som tam aj pár sukulentov, ak budú na jar v poriadku, na zimu tam pôjdu aj ďalšie, ale ešte neviem celkom presne, ktoré by tam vydržali. To bude úloha zistiť cez rok, aké rody môžu byť v takýchto teplotách.

Tak asi toľko. Niekomu som tu sľúbila podať info o tom ako som to poriešila, tak snáď som dostatočne informovala. A o výsledku a ujme na životoch budem informovať na jar. Ale zase informácia pre laikov: aj skúsenému kaktusárovi počas zimy vždy padne niečo za obeť. Aj keď len málo, ale vždy. Niekedy za to môžu podmienky, niekedy skrytý škodca, a niekedy vlastná blbosť, lebo aj to sa môže stať.