SOBOTA - 11.2.2023 – CIEĽ
Na tacháči mame 42651, tzn máme už vyše 2250 km zo stredu vesmiru , teda Vrbového. Je po ôsmej, ešte ležime v aute, kúrenie nám samo (nie Vanko ). Vyplo pred pol hodinou, bud zamrzla slovenská nafta alebo sa minula. Pozor – Martin sa v aute voňavkuje! Asi keď ideme do ciela alebo z nudy, viac dôvodov mi v hlave nepríde. V noci nám prišlo pekné povzbudivé videjo z Vlčnova, kde sa kamoši válali v teplučkej saune. Ale nás potešilo, že si na nás niekto spomenie, je to krásny pocit na srdiečku.
Idem pokukat vonku, tam vedľa parkoviska je ubytovňa, klopem, ale zamknuté. Ale pani majiteľka si nemohla nevšimnúť moju športovú postavu (vlastne budnu som chcel povedat) a odomkla. Dohadujem raňajky za 8 eur na osobu, trochen vác ale v takýchto chvíľach je vám to jedno, a tam to vedia. O 5 minút obaja sedime vnútri pri čajíku, potom veľké raňajky s omeletkou. Martin má dve fešandy vedľa seba a dáva im jest, túlia sa k nemu a on neodmieta. Ani nevieme ako sa volali. Som sa aj čudoval že ich akceptuje, ale tu to nikto nevidí len ja. Sadáme po úspešnom štarte motora a ideme po vytúženej 67c, teda transalpine. Najskôr sme sa zaviezli pozriet odbočku smerom k serpentínam, ale je zablokovaná a úplne neprejazdná. Tak ideme opačne kam treba, smer ciel. Je to max 40-50 km, cesta je celkom dobre zjazdná, odfrézovaná, prichádzame k jazeru Oasa. Prvá trasa A je úplne mimo naše možnosti, na hrádzi sa fotíme, ideme variantu B, je tam aj lyžiarske stredisko. Asi po 8 km sa musime otočiť v zákrute. Je tam hlboký zmrznutý sneh. Konečne som chcel plasťačku lopatovú vyskúšat, ale bolo by to ešte 7 km a to by som asi nedal, i keď.... Ideme trasou C po ceste 217, ktorá je ujazdená a privedie nás až k chate kde máme ciel. Sme tam asi tretí v poradí, parkujeme, varíme, pijeme, spievame, a pijeme a pijeme. Veselica popoludňajšia. Miestny Teodor ukazuje záujemcom slepky, kravy a šecko. Idem sa ubytovat, pospíme si a pri večeri som unavený a tečie mi z nosa. Ideme spolu do postele okolo devatej, ani nachystaná vatra nás nevytiahla z izby.
Máme sýte raňajky, dostávame cenu za najstaršie auto na
rally. Sme pyšní. Ale ja som aj soplavý a kolega vedúcko má pokazený
žalúdok. Sadáme do auta, našli sme aj olovo prísadu do benzínu, v rumunsku
sme to nevideli na pumpe. Mame to asi 40 km k diaľnici, ešte predtým dáva Martin
3 ron do umývacieho automatu, aby sme boli pekní. Do Trnavy asi 660 km. Na
hraniciach nás nechali v rade čakat 55 minut a obrovská colníčka
kontroluje či máme cigarety v kufri vpredu. A zabúda na plastovú
bedňu na záhradke, nech žijú záhradkari !
Po 12 hodinách sme
úspešne v trnave. Po ceste sa hádame o záhradke, veď sme záhradkari.
FAZIT :
bolo to krásnych 9 dní, i ked niekedy únavných, máme
diplom a kopec zážitkov, nepoškodené auto, dokonca s veľa opravenými
vecami, čo by mal Adam tatkovi ešte doplatiť. A budú krásne videjááá
a možno aj zápisky... neviem kto by to čital na 8 strán.
Martin & Daniel
Február 2023
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára