Stránky

utorok 2. augusta 2011

Edinburgh (2008).


Cieľ tohtoročného predvianočného výletu bol jasný.  Mesto kde muž absolvoval intenzívny týždňový kurz angličtiny (či skôr škótštiny ?), a pridať aj miesto kde je jedinečný kolos na rieke – kolotoč – prekladisko lodí – The Falkirk Wheel.
Prvý deň (prílet bol večer predtým)  sme absolvovali výlet do Falkirku, vlakom, po krásnom historickom moste cez rieku Forth, ktorý nás previezol na druhú stranu rieky a ďalej. Cez túto rieku je vybudovaný tiež cestný most na ktorý zo železničného bol krásny výhľad.
Začiatok cesty - zastávka pred mostom v Dolmeny  plus druhá  strana rieky - North Queensfery  . Tu je možnosť prezrieť si tento most zblízka, priamo spod jeho pilierov. Možnosť krásnych záberov tak isto starého mosta ako aj nového cestného.


Tak isto menšia prehliadka škótskej architektúry, starých kamenných domov s priestrannými  zimnými záhradami. Tieto domy vďaka kameňu pôsobia veľmi chladným dojmom. Sú krásne, súmerné, niektoré staršie občas pôsobia systémom stavania z „pozbieraných kameňov po okolí“. Väčšina je však ako domčeky z lega. Krásny hranatý kamenný blok jeden vedľa druhého. Máte pocit, že ho môžete rozobrať a poskladať o kúsok ďalej.  A tie zimné záhrady  -  takú hustotu zimných záhrad na kilometer štvorcový som ešte nevidela. Neviem čo v nich majú, boli zarosené a vyzeralo to, že sú plné záhradného nábytku a nekúri sa v nich. Pravdepodobne sú tak zvyknutí na toto sychravé a chladné počasie, že im nerobí problém posedieť si v nej aj v chlade. 
Ďalej cesta  do Falkirku – železničnej stanice. Odtiaľto nevedie žiadna mestská doprava do prekladiska, teda tuším aj vedie, ale tak raz za deň, lebo turisti tam chodia autami alebo hromadne autobusmi. Tak sme si museli zobrať taxík, no za celkom slušnú cenu a ešte sme sa zjednali, že príde pre nás naspäť.  
No čo to ten Falkirk je ? Chodil taký obehový mail, kde boli pekné fotky z tohto miesta aj s mapkou kde to presne je, podľa toho sme vlastne vedeli, že sa to dá výborne spojiť s návštevou Edinburgu. Je to miesto sa stretávajú – nestretávajú dve malé rieky, používané na dopravu, ale hlavne ako preprava pre rybárske loďky. Je to miesto, kde sa nachádzajú dve riečky, ale v rôznych nadmorských výškach. A preto si tu ľudia vybudovali najskôr rôzne kanály s vyvažovacími  stavmi a malými plavebnými komorami pre presunutie lodí z vyššej rieky do nižšej a opačne.  Teraz je to veľká stavba s dvomi plavebnými komorami a akýmsi „kolotočom“. Na hornej plošine (akoby obrovskej vani) sa nalodí jedna loď a tak isto dolu do „vane“ vpláva druhá. Komory sa zavrú, a kolotoč sa začne točiť. Vždy v jednom smere. Na to, aký je to obrovský stroj by človek čakal, že to bude veľký hluk, alebo aspoň poriadne hučanie motorov. A nič. Nedočkali sme sa. Všetko sa otočilo v maximálnej tichosti.  Ľudia (väčšinou už len turisti) z hornej lode po pár minútach boli dolu, loď vyplávala z komory a turisti mohli vysadnúť. Tí horní zase plávali na prehliadku kanála po ďalšie mestečko a potom možno naspäť.

Na prehliadku Falkirku a mostov cez rieku Forth pripojíme hneď aj prehliadku mesta. Ešte nie je veľa hodín, Ak vstávate zavčasu, tak sa toto dalo stihnúť za pol dňa, Falkirk je pomerne blízko Edinburgu.  A železničná stanica Edinburgu – Wawerly Station  je priamo v historickom centre, dá sa povedať, že v podzemí, pretože mesto sa rozkladá na veľmi nerovnom teréne. Medzi hradným kopcom a hlavnou obchodnou ulicou je úžina na dne ktorej bol vybudovaný kedysi mestský park. Na jej svahu sú postavené historické budovy. Takže mesto je vlastne ako vlnovky, na najvyššej je postavený Eginburgh caste, ku ktorému vedie historická ulica Royal Mile plná starých obchodíkov s reštauráciami a hlavne suvenýrmi.


Škótske kilty si môžete vybrať presne také, ako vám budú pasovať do šatníka, k farbe vášho auta alebo hoci aj k farbe očí. Sú ako kroje, iný kraj, iná časť Škótska – iná farba, iné káro. 


Na  svahu hradného kopca  je spomínaný park  West Princes Street Garden  – kedysi kráľovská záhrada. Pod kopcom (akoby v jame) je železničná stanica, prestrešená, takže je vlastne v podzemí, ale koľajnice z nej postupne vychádzajú.  Ponad túto „priekopu“ vedú mosty pre dopravu, okolo nich múzeá, inštitúcie a obrovské staré hotely. Fotím, všetko fotím aj keď sa na mne za mojím chrbtom smejú nejaké škótske pubertiačky.  Na ďalšej „vlnovke“, tentoraz nižšej, je obchodná ulica Princes Street.  Chvíľami modernejšia, ale vo väčšine stále historické škótske vysoké budovy prilepené jedna na druhej. A množstvo obchodov. Je koniec novembra, začína adventný týždeň, tak v Princess Street Garden sa rozkladajú kolotoče a vianočné stánky s občerstvením.

 Dnes sa ešte povozíme mestskou dopravou a pozrieme si Ocean Terminal – obchodný dom pri ktorom kotví  loď Royal Yacht Britania, jachta jeho kráľovského veličenstva. Nie, na nákupy sme neprišli, tak si pozrieme asi zo štvrtého poschodia ako tá loď vyzerá a ide sa pomaly cez mesto naspäť na West Coates Street, kde je náš Indický hotel Raj.
Posledný deň naspäť do mesta, busom na  Princes Street, odtiaľ peši na koniec ulice. Tu sa cesta zdvíha do kopca na ktorom je Waterloo place, Old Calton Cemetery s kamenným obeliskom  a celkom hore je Calton Hill. Kopec  s City Observatory, National Monumentom (akoby  zrúcaninou Aténskych stĺpov), ale hlavne super výhľadom kde máte celé mesto ako na dlani (v lete tu musí byť krásne).  Na jednej strane Princes Street vidíte ten veľký obelisk na starom cintoríne Waterloo place, a ďalší kostolík s cintorínom, Hollyroodhouse – zámok, kaštieľ, hrad ? V každom prípade je to nejaké sídlo kam chodí aj anglická kráľovská šľachta.  Otočte sa na druhú stranu a tu je severná časť mesta, ktorú už sme bohužiaľ nestihli vidieť. Tak aspoň takto, z výšky. Staré historické mesto pod kopcom sa pomaly omladzuje, čím ďalej od Calton Hill, tým je v pozadí viac vidieť modernejšie budovy, až celkom vzadu je prístav a rieka Forth. Napriek zlému sychravému počasiu bolo vidieť aj železničný most cez rieku, ktorý je dosť  ďaleko.  Bohužiaľ  poobede nám to letí, tak ešte jednu kávičku a niečo na zjedenie v reštaurácii na Princes Street za veľkým skleným oknom, ktoré bolo od slniečka aspoň trocha vyhriate. Mimochodom, je druhá polovica novembra, my sme v zimnom oblečení, menčestráky, čižmy, zimná bunda a čiapka, no domorodci sú divný. Hlavne tie baby. Pre módu asi všetko. Minisukne, balerínky (aj naboso), veľký výstrih, občas aj krátky rukáv.... no u nás sa takto chodí tuším v peknom septembri.