Potulky po Slovensku (4.)

Deň 4. – SOBOTA – Skalné obydlia, Čarovný Pukanec, Poľný Kesov nula bodov, nádej menom Diakovce. 

A rána jsou krásná.... 

Pod hradom Dobrá Niva sme sa v pulzujúcej hmle naraňajkovali. Tiekla ako čerstvé mlieko, nad hradnou lúkou sa rozprestrel uprostred leta jej závoj. Krásne stredoslovenské raňajky. Dobrú chuť prajem!                                                                                                                        

Za obcou Dobrá Niva som našla podľa mapy zaujímavý železničný viadukt. Aj GPS body mám zadané, skúsime pohľadať. Auto sme nechali za motorestom, ktorý už vlastne vôbec nebol motorestom, ale len opustenou budovou. Krížom cez pastvinu do vodohospodárskeho areálu (vstup zakázaný), hľadáme náš bod záujmu. V mieste, kde už lúčny porast dosahoval do výšky mojej hlavy (ja viem, nie je to moc), sa končila betónová (kedysi) cesta. Tu niekde to je. Áno, hore nad nami na kopci je železnica, bohužiaľ aj plot. Možno by sa dalo ísť hore, ale zem je mokrá, zelina vysoká a svah strmý. Vzdávame to a ideme naspäť. Tak nič. Žiadny viadukt sa nekoná.

Po ceste ešte jedno miesto, ktoré treba navštíviť, ale netreba zložito hľadať. Je to dedina a v nej kúsok histórie. Brhlovce. Skalné obydlia ľudí, z ktorých poslední tu žili ani nie tak dávno. Je to Slovenský unikát a právom si zaslúži zaradenie medzi najzaujímavejšie miesta nášho malého štátu. Pôvod nie je jednoznačný, mohli to byť úkryty pred Turkami, ale aj obydlia využívajúce chlad na skladovanie potravín. A možno oboje. Ulička v dedine má názov Šurda, je krátka, ale nesmierne fotogenická. Tento maličký skanzen je prehliadkou kultúry a spôsobu života kedysi. Pár domov je zariadených tradične s remeselníckymi nástrojmi, nábytkom, už len kravička a koza chýba. Na kávu sme si sadli v jednom malom domčeku, v štýlovej kaviarni, kde majitelia spracovávajú kožu a šijú tašky. Ponúkajú dobrú kávu, ktorá na tomto mieste dvojnásobne dobre chutí. Cestou sa ešte zastavíme pri kamennom moste a na dedinských gazdovských trhoch v Bátovciach, na dobrom mede. Ale už frčíme za Marošom do Pukanca. Tak ho ospevuje, také krásne fotky pridáva na net, že sa tam musíme staviť. Tiež sú tam gazdovské trhy, začínajú až na obed a on tam so svojou Klárou bude. Kým sa rozložili stánky na maličkom okrúhlom námestíčku (alebo skôr nádedinníčku), spravili sme si okruh po dvoch hlavných uliciach a zakotvili sme na káve. Trhy sú maličké, ale česť ľuďom, ktorí si dali tú prácu s výrobkami. Najviac ma očarili bábiky. Textilné, šité bábiky, ktoré ich autorka predávala, neuveriteľne namaľovala a dala im život. Raz si takú kúpim.

Prajete si med ochutený? Malinový, čučoriedkový, perníkový, rakytníkový, alebo do vareného vína?

Kde budeme spať dnes? Asi Poľný Kesov. Je tu termálne kúpalisko, oddýchneme si. Ale prídeme tam a nula bodov. Žiadny kemp, žiadna možnosť nocľahu. Kúpalisko je v strede dediny, vedľa cintorína a áut plná prdel, pardon, plné parkovisko, takže hlava na hlave. Kam teraz? Podhájsku dnes NAKA zavrela. Najbližšie a najistejšie budú Diakovce, aj keď moc dobrých správ som nepočula o tom, čo je s kempom teraz. Už ale naozaj unavení sme zaparkovali v kempe, ktorí patrí majiteľovi špedičnej firmy. V areály parkovali hlavne kamióny a v ubytovni bývajú šoféri. Jazyku sme nerozumeli, takže Slováci to neboli. Kúpalisko je ohradené plotom, no my sme si ku kempu zaplatili aj vstup. Sociálky sú tiež za plotom, nie je problém tam z karavanu ísť. Voda v bazénoch je teplučká. Nie až moc, je fajn, aspoň sa vám hlava netočí keď v nej dlhšie sedíte. Areál kúpaliska čistý, musím pochváliť. Jednoduché dedinské kúpalisko, kde nie je milión ľudí, ale splní účel. Na naše prekvapenie aj večer v kempe bol pokojný a príjemný, aj napriek komárom. Šoféri zdá sa spali dobre, až na toho jedného, ktorý susedovi vyhodil veľký reproduktor z okna. Vlastne potom už asi aj on spal dobre.

Takže aký bol kemp? Dobrý. Ticho, kľud, asi päť karavanov. Nikto nehulákal, nikto nespieval a nepúšťal muziku. Nikto nevrndžal s autami a neotravoval. Pokoj, ticho, hviezdičky a večerné vínko. Tak dobrú noc.

                                                                              -------------------------------------- 

 

Deň 5. – DOMOV

Dnešok je zbytočné popisovať. Ráno sme sa pokojne naraňajkovali a o štvrť na jedenásť sme pianko „odplávali“ domov k obedu.