Palubný denník karavanistu (10.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 12. – ŠTVRTOK

8.20  - odchod, 9.10 – české hranice – Rožany.

Na benzínke mi poskytli kód na wifi, tak pri raňajkách hľadám miesto, kde je výhliadková veža, tá ktorú mám pred očamiz internetu (pozn.-tá ktorá je v skutočnosti na Šumave). Nenašla som to, ideme ďalej, možno niečo tu, v českom švajčiarsku nájdeme, niečo iné zaujímavé.

Tankovanie: 49,71 l (30,80/l) – 1530 Kč + diaľničná nálepka (310 Kč).

Okrem na jednom mieste stojacej helikoptéry sledujúcej pašerákov je tu krásna príroda. My našťastie na pašerákov nevyzeráme, aspoň si to nevšimli a pokračujeme v ceste. Úplne náhodou pri ceste na Kamenický Šenov, tesne pred obcou sú Čadičové varhany. Je to skala kde sa natáčala Pyšná princezná. Je to skala stará zhruba 30 miliónov rokov. Má sopečný pôvod a je to vlastne zvyšok lávového prúdu. Hovorí sa jej aj „Panská skála“. Sú to vlastne kamenné kliny pozapichované tesne vedľa seba. Kedysi tu toho bolo veľa, ale ľudia to používali ako kamene pri stavbách, čo je vidieť aj na kamennej lávke cez priekopu hneď pri parkovisku. Teraz je to pomerne malá plocha a dá sa vyškriabať až hore, ale je to veľmi zaujímavé miesto.

Rozhodli sme sa, že máme cestou Mladú Boleslav, tak si pozrieme múzeum Škody. No... ak sa niekto rozhodne spraviť si výlet z domu len pre toto múzeum, tak sú to vyhodené peniaze. Tak od začiatku: Prvý problém bol nájsť to. Skutočne mizerné zlé značenie. Idete okolo Boleslavy (myslím tým okraj mesta) a jedine kam vás šípky navedú je automobilka. Našťastie nás domáci navedú, že musíme ísť hore do mesta a hľadať nejaký obchodný dom, tam to je. V meste sú tabuľky o nejakej škode, podľa nich sa dostávame k budove s parkoviskom, no zistíme, že to je niečo úplne iné. Nejaká reprezentačná budova pre zahraničný obchod. Mladý pán nás poslal o dve (!) ulice ďalej, nižšie do mesta, že tam to už naozaj je, tak ideme pešo. Až asi o ulicu ďalej je tabuľka „Škoda múzeum“. No zavčasu ! Turisti čo nepoznajú mesto, ako my, si užívajú hľadanie. Celý nadšený vchádzame do mierne klimatizovanej budovy (je tu príjemne), kde nás vítajú asi 4 alebo 5 recepčných. Cena je dohromady za 3 osoby 6 € (Nika má zľavu). A za chvíľu aj chápeme prečo tak málo. My sme si mysleli, že Škoda múzeum je ozaj múzeum. Krásna veľká budova, krásne recepčné, vysoké svetlé priestory. No s autami sú na tom mizerne. Boli tam síce nejaké škody popular, tudor, nejaké staré rámy a motory, bolo tam premietané pekné video o histórii škody, ale aut tam bolo veľmi poskromne, nič moc. Vedľajšia budova bol depozit, tamje asi ďalších 20 aut, pekné zaujímavé prototypy škody s motorom vpredu a aj ďalších „moderných“ áut. Tieto priestory náš názor máličko popravili. Za zmienku stojí ešte recepcia. Je tu 4 či 5 pekných dievčat, Danko sa pýtal na niečo reklamné čo si chcel kúpiť, ale slečna, ktorá mu to mohla predať je zrovna na obede. Tie zvyšné 4 to asi nedokážu predať. Niečo ako propagačné plagáty tu ani nevidíme.

Hlboko sklamaná posádka odchádza s konštatovaním, že keby sme pre toto vyrazili z domu a brali si dovolenku, tak si asi hlavy búchame.

Cesta domov sa kráti, už len pár kilometrov a hodín, no ešte jedno prekvapenie nás čaká. Je to asi 1,5 hodinové státie  z zápche na diaľnici (vraj je tam havária), tak varíme kávu, puding a „oddychujeme“. Keď to už chceme vzdať a prejsť cez poľnú cestu, kolóna sa pohla a konečne ideme ďalej. Ešte krátka zastávka u Mirka veVlčnove (snežítka treba odovzdať) a o 22.00 hodine sme konečne doma a hurá do bazéna, nech sa konečne počas našej dovolenky okúpeme.

Palubný denník karavanistu (9.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 11. – STREDA

Asi o 10.30 hod. odchádzame, neostávame. Ideme smer Schwerin, ktorý je len kúsok južne. Cestou som si kúpila dve rastlinky, aká by to bola dovolenka bez kvetiniek.

Ešte tankovanie: 31,25 l (1,169/l) = 36,53 €, stav tachometra 137 481 km.

*Schwerin*

O 12-tej začíname pri zámku na vode. Zase rozprávkovo krásny hrad, ležiaci na obrovskej ploche, okolo tečie rieka, ide sa tam cez krásny most. Možno je to skôr zámok, ideálny na natáčanie rozprávok alebo filmov. Okolo, či skôr zozadu je krásna záhrada, farebne povysádzané kvety, stromy sú pooznačované  názvami ako v botanickej záhrade. A znova sa potvrdilo pravidlo – nechýba žeriav (z fotky som ho vymazala).

 O cca 14.30 odchádzame zo Schwerinu, a asi o 17-tej prichádzame do Postupimu (Postdamm) pri Berlíne. Celkom sme to dobre našli, značenie tabúľ je dobré. Zaparkovať sa dá priamo pri Sanssouses Park, čo je vlastne rozľahlý park so zámkami a kaštieľmi ktoré hľadáme. Park je do dĺžky niekoľko kilometrový (2 km) a je v ňom asi 5 kaštieľov. 

*Postupim*

Slnko praží ešte fajne, ideme pozrieť 2 najkrajšie, medzitým je ešte čo pozerať. Prvý je Neues Palais s krásnou stĺpovou kolonádou. Samotný palác má ružovú fasádu – je v rekonštrukcii – lešenie. 

Ďalej menší kaštieľ „Orangerie“, potom je veterný mlyn, ďalej „Neue kammern“ a za nimi konečne zámok „Schloss Sanssouci“. Teraz sme prešli peši asi 2 km. Keďže všetko je sprístupnené iba do 18-tej hodiny, tak sa nedostaneme ani na WC (kým ho nájdeme je zavreté). Ale turistov je stále dosť, aj dlho po 18-tej, lebo celý park je vlastne obrovská súčasť mesta a je tu aj nejaká škola (tam je WC otvorené). 

Odchod 19.20 hod., smer Drážďany, niekde po ceste prespíme. Majka nás naviguje ponad Drážďany, keby som si to skôr všimla, vyhneme sa blúdeniu. O 22.00 hod stojíme na odpočívadle, už je skoro tma. Spravíme si večeru pri „sviečkach“ (kahanec proti komárom), varím rajčinovú polievku. 

Keďže sme sa dali navigovať Majkou, tak blúdime v noci niekde na konci Nemecka, tesne pred Poľskými hranicami a snažíme sa nájsť smer čechy. Aj tu je kopec opráv na ceste a teda obchádzok, no po malom blúdení konečne nájdeme jednu z mála benzíniek kde konečne stojíme a prespíme. Je niečo okolo polnoci. 

Až teraz si uvedomujeme našu staršiu skúsenosť, že vo východnom nemecku nie je na diaľniciach ani zďaleka toľko benzíniek ako v západnom.