Chorvátsko na týždeň (8.)

 Deň 8. – STREDA

Na dnes máme ďalší plán. Bicykle nechávame k dispozícii Dominike a Jožkovi a pre nás prišiel Peťo zo Senca. Teda neprišiel pre nás zo Senca, on tu trávi tiež dovolenku, ale zase trocha iným štýlom ako my. Práve v Supetarskej Drage má zaparkovanú svoju loďku, ktorou nás dnes vezme na výlet. Dohoda bola, že Martin si zoberie z požičovne čln pre šesť ľudí a Peťo zoberie nás. Tak tu v prístave sa stretávame s Martinom a pomaly vyrážame.

Nie je to obrovská jachta, len taká menšia slušná jachtička. Dá sa v nej vyspať, navariť, vlastne stráviť čas podobne ako my v karavane. Len s tým rozdielom, že sa vozia po mori. Toto je príjemný výlet, ozaj milé spestrenie našej dovolenky. Evka (Peťova manželka) sa postarala aj o občerstvenie, no a malý Peťko nás stále informoval v ktorom leveli ako treba prejsť cez prekážky (v malej verzii play-stationu). Bohužiaľ, netuším akú hru na tom malom vreckovom zázraku hral, ale podstatné je, že hrdinsky zvládal všetky časti hry. Na tomto výlete bolo pre nás zaujímavosťou aj to, že Peter nám cestou porozprával, čo všetko zahŕňa vlastníctvo hoc aj takejto menšej loďky. Nielen „vodičák“, ale parkovné, odťah a dovoz na jar a jeseň, údržba a palivá. A taká sranda ako je STK neobchádza ani tieto dopravné prostriedky.

Doplavili sme sa až po Cigánku, po tú pláž, kde sme sa dobicyklovali predvčerom. Len tentoraz sme sa na ňu pozerali z opačnej strany, teda od mora. Zakotvili sme obidve loďky a dali sme slávnostný prípitok na počesť tejto spoločnej udalosti. Viem, pre Petra to až taká udalosť nebola, jediné čo aj pre neho bolo iné, že sa tu tak netradične stretli veteránisti zo Slovenska bez veteránov. (No, pár veteránov nás tam bolo...) Kto sa nebál, išiel do vody, hĺbka tu bola len okolo 2,5 až 3 metre a pochválim sa, aj ja som išla. Síce nie som až taký plavec, ale keď som videla ako ďaleko odo mňa už všetci dočiahnu na dno, tak som sa nebála. Aj člny som oboplávala... prekonala som sa. Sekera bez rúčky sa nekonala, poisťovne kľud, som tu. Čas plynul celkom rýchlo a slnko pražilo viac, ako sa na neho patrí. Opálili sme sa, ale veď tak trocha aj na to sme sem išli. Také pekné prímorské opálenie som už niekoľko rokov nemala.

Prišiel čas zdvihnúť kotvu a otočiť kormidlo. Slnko sa už otočilo z juho-východnej strany na juho-západnú, tak my sa poberieme tiež tam. Obídeme členité pobrežie, ešte raz si pozriem malý kostolík, či skôr (ako sa u nás hovorí) kaplnku Svätého Nikolasa, ktorá je na jednom zo severných výbežkov ostrova. Malá staručká stavba sa tu praží na horúcom slnku na nehostinnom kamennom pobreží. Od jesene do jari  tu môže byť krásne. Nádherne umiestnená stavba len pár desiatok metrov od mora. Keby nebolo tak úmorné horúce počasie, bol by tu krásny cyklo výlet. Vraciame sa do prístavu Supetarskej Dragy, do časti otočenej na západnú stranu a tu je Petrove parkovacie miesto pre jeho loďku. Zaviezol nás naspäť do kempu. Dominika s Jožom vraj tiež boli na Cigánke. Nevideli sme sa tam, keby som to tušila, tak im volám z lode. Škoda.

Chorvátsko na týždeň (7.)

 Deň 7.- UTOROK

 Aj dnes je čas na výlet. Tentoraz opačným smerom, do kopcov. Do kopcov sa ťahá dosť ťažko, priznávam, tlačili sme naše dvojkolesové prenášadlá, nie sme až tak zdatní cykloturisti. Na kopci je veľké priestranné odpočívadlo odkiaľ je krásny výhľad na more. Je to miesto, kde sa zastavuje veľa okoloidúcich turistov, lebo toto sa nedá len tak prehliadnuť. 

Po piatich – šiestich kilometroch sme zastavili pri prvej reštaurácii pri prístave v Supetarskej Drage a museli sme sa nadopovať kávou. Kafe lungo prosím! Dva krát! Ale to lungo bolo duble lungo. Radšej som si mala dať presso, lebo ten kýbel som nedopila. Toto je mesto, ktoré nie je tak atraktívne pre turistov bažiacich po opaľovaní, ale pre iných dovolenkárov. Je tu prístav lodiek, lodí, plachetníc a člnov. Parkujú tu ľudia, ktorí si zaobstarali nejaké to plavidlo a odtiaľto vyrážajú na plavbu po mori. Majú tu zakúpené parkovacie miesto a či už celoročne, alebo len cez leto tu majú svoje parkovisko. Mesto administratívne patrí pod mesto Rab, ale tu veľa pamiatok nenájdete a teda ani turistov. Je to vyslovene oblasť námorníkov. Pôvodný zámer ísť ďalej sme zrušili, teplota stúpa, únava tiež, ide sa domov. Nedopitú limonádu sme naliali do fľaše, domov sa ide lepšie. Bicykle sme tlačili už len raz. Prechádzali sme kopcom, ktorý rozdeľuje ostrov na dva svety. Z pevniny je vidieť severo-východnú časť, ktorá je skalnatá, suchá, útesová, až púštna. Z druhej strany od otvoreného mora je ostrov zelený. Tu je mesto, ktoré sme navštívili – Supetarska Draga, ale aj najdôležitejšie mesto ostrova – Rab. Tam sme sa nedostali, keby neboli také horúčavy tak určite áno, ale neriskovali sme. Keď prídete spodným trajektom na ostrov, tak cesta do Loparu vedie práve touto stranou ostrova. Uvidíte či už z auta, alebo výhľadom z útesov aj iné pláže a zákutia na kúpanie. Cesta síce nevedie cez Rab, ale odbočka je celkom blízko od mesta. Je to historické mesto s množstvom starých budov.

My sa už tešíme do mora, zmyť spotený chrbát z cyklovýletu. Trafili sme dovolenku asi s najteplejším obdobím v tomto roku. Aj v tieni je 37 a noci sú tiež dusné. Ale spíme celkom dobre. 

Chorvátsko na týždeň (6.)

 Deň 6.- PONDELOK

Dnes je v pláne po raňajkách cyklovýlet. Teda len my dvaja, zvyšok posádky bude mať kľud v kempe. Adam s Marekom (z Martinovej skupiny) nám spomínali pláž niekde na druhej strane mestečka, za kopcom. Podľa mapy, ktorá bola zavesená v prístave sme orientačne vedeli kde to asi je, no pomoc navigácie sme ocenili hneď ako sme zablúdili na úplne inom konci mesta. Najprv sa bolo treba odviezť do prístavu trajektu na severnej strane, tak sme si tu obišli kamennú pláž po betónovom chodníku s nádejou, že sa niekam dostaneme. Omyl. Otočiť bicykle a tou istou cestou naspäť. Sem to boli nejaké tri kilometre, ale potom už GPS makala ako mala a s pomocou pár smerových tabuliek popri ceste sme našli správny smer. Po zhruba dvoch kilometroch sme ju objavili – pláž Cigánka. V tomto počasí to bolo porovnateľné s radosťou Krištofa Kolumba, aj keď neviem, v akom období on objavil tú svoju Americkú pláž.

 Parkovisko je nad plážou, vyštrkované a len sem sa dá dostať autom, ďalej už nie. Ďalej je cesta pomedzi kríky, stromy, po piesku, kameňoch a dolu kopcom. O posledný prístupný strom sme si opreli bicykle a dolu už sa išlo ľahšie. Malá skrytá pláž volá turistov svojou romantikou. Je tu viac podobných pláží, aj nuda pláž je tu. A tu sa tiež takí našli. My sme sa okúpali, usušili a ideme naspäť. Smejem sa, keď si uvedomím s odstupom času, ako som si prezliekala plavky. No vtedy som nevedela, že aj táto pláž je nuda. A pritom kúpať sa bez plaviek je veľmi príjemný pocit. Teplota vzduchu dosahuje zase 35-37°C a to už nie je bohviečo na takýto výlet. Už aby sme boli v kempe. Naši nemeckí susedia ráno (po dvadsiatich dňoch) opustili svoje kempové miesto a už sú tu noví. Na jednej parcele dva autokaravany spolu, partia dvoch rodín. Kúpanie po takej ceste padlo dobre, dali sme dohromady asi 15 kilometrov.

Chorvátsko na týždeň (5.)

 Deň 5.- NEDEĽA

Doobeda sme doplnili potravinové zásoby, aj tie na ktoré sa včera v obchode zabudlo. Na dnešný deň sme si naplánovali požičanie vodného bicykla, skúsime sa došlapať po ostrov, ktorý je oproti našej pláži. Trčí z plytčiny, ale je už v miestach, kde je voda hlbšia. Dobrý plavec keby prekráčal celú plytkú vodu až po skákací hrad, tam to začína hlbšie, odtiaľ by sa dalo doplávať. My si to skúsime radšej na šlapadle. Požičanie na hodinu stojí 10,-€. Na ostrovček sa dalo pekne zaparkovať, dokonca je tu už pár ľudí čo sa sem prišli opaľovať. Vyškriabali sme sa hore nech máme výhľad a z druhej strany sú pod nami prudké útesy. Tak odtiaľto by sa na kopec ostrova liezť nedalo. Hore sa išlo ľahšie než dolu, no ostať tu neplánujeme. Opatrne pofotíme a ideme dolu, lebo kormidelníka už nebaví nás čakať. Mali sme v pláne oboplávať ten ostrov dookola, lebo zas až taký veľký nebol, bola to ako keby kopa kameňa vo vode. Už po chvíli sme pochopili, prečo prenajímateľ šlapadla povedal, že len po bójky, teda po ostrov, ďalej nie. Ako sme zašli za bójky, tak nás vlny začali tak kolísať, že sme naše rozhodnutie okamžite vzdali a šli sme smerom k brehu. Ešte sme sa odviezli smerom k tobogánom, tam kde je hlbšia voda, a oblúčikom naspäť.

Niekedy je ozaj výhodou brať si so sebou na dovolenku bicykle. Aj keď nie ste zrovna turista, ale už sa nám osvedčili keď boli záchody ďaleko, alebo na nákup do obchodu. Tu bol obchod pri vrátnici kempu, ďalší o kúsok ďalej, tak boli dokonale využité. Tak isto poslúžili na cestu na návštevu za Martinom a Pištom a ich spolubývajúcimi v mobilhouse na druhom konci kempu.

Chorvátsko na týždeň (4.)

 Deň 4. – SOBOTA

Sobota je prikázaným sviatkom ničnerobenia. Veď kosiť tráva sa tu nedá a karbobrúsku sme si zabudli zobrať. Tak sa len čvachtáme a čvachtáme. Občas túto bohapustú činnosť prerušíme jedením a pospávaním pod markízou, no určite nie sme sami, lebo naši kamaráti sa po predošlom večeri u nás celý deň neukážu. Dúfam, že ešte nehľadajú Pištu po kempe. Veľmi praktická pozícia nášho kempu umožňuje chodiť umývať riad viac krát za deň, keďže je to len na skok. Tak ani naše „deti“ moc neprotestujú keď sa tejto činnosti majú zúčastniť. Je štvrtý deň a my si uvedomujeme, že naše minerálkové fľaše, a horšie, že aj plechovky od piva sú u nás doma zálohované. Miesto v kufri sme už na to vyhradili, veď čo by Slovák neurobil pre pár centov (nie len pár).

Poloha tohoto ostrova, či skôr mesta Lopar na ostrove je taká fajná, že mesto má aj severnú, aj južnú pláž. My sme na južnej, takže slnka je maximum po celý deň. Na tej severnej je spomínaný druhý prístav pre trajekt. Hlavná turistická časť mesta je tu, na juhu. Mesto je ako keby v údolí medzi kopcami, a teda aj táto pláž má na jednej strane skaly, pod ktorými je okrem baru tobogán, požičovňa vodných skútrov a hlavne hlbšia voda. Takže tu je to miesto na pláži pre plavcov. Pre nás teplomilných hrochov je zvyšok piesku všade okolo. Podstatná časť pláže patrí ku kempu spoločnosti Valamar. Zvyšok smerom k malému prístavu okupujú turisti z hotelov a súkromných ubytovaní. Niekde medzi tým je skupina reštaurácií a kaviarní, detský zábavný park a hrisko na volejbal alebo mini futbal. A samozrejme večer stánky so suvenírmi. V prístave je zaparkovaná výletná loď so skleným dnom ako atrakcia podmorského sveta. Pre mňa ako atrakcia stačil pohľad v prístave na vyťahovanie motorového člna žeriavom na mólo. Alebo pohľad na jedno nemecké auto obité od veľkých krúp s rozbitým predkom. Museli počas lejaku vojsť do nejakej kolízie a takto to dopadlo. Takto im pokaziť dovolenku. Je mi ich ľúto. Ešte je tu jedno zaujímavé miesto. Úschovňa, či úložisko pre chlapov. Bar, kaviareň, denná starostlivosť, útulok... nazvime to akokoľvek, len nech to znie nevinne a ľudsky. Miesto s krásnym poslaním: 

Prechádzať sa tu dá po večernej promenáde a po celodennom kúpaní pomedzi stánky a obdivovať všetky tie gýče, hračky, tričká a oblečenie ktoré vlastne vôbec nepotrebuješ, pretože doma máš takých plné skrine. Vyhodiť ti to je ľúto, darovať to nemáš komu a prach niekam potrebuje sadnúť. (Ešteže vymysleli triedený odpad). Presondovali a okukali sme jednu časť mesta, mestečka, no pivo v susednom bufete je už určite vychladené. Tak hurá na tento uspávací liek. Cikády už súťažia, treba ich ísť rýchlo popočúvať, lebo o deviatej večer majú fajront. Potom na nočnú nastupujú sovičky. Dobrú noc.

 

Chorvátsko na týždeň (3.)

 Deň 3. – PIATOK

Pred raňajkami sme si dali prechádzku po kempe. V tomto mám celkom okno, vôbec si nepamätám, že by ten kemp bol taký strašne dlhý. Ale myslím, že bol vtedy taký plný, že sme sa ani neprešli na jeho koniec, lebo by sme sa stratili. Až pod skalami sú chatky, jednoposchodové a všade okolo veľa, veľa stromov. Pokiaľ vám nevadí pomerne prudko klesajúci breh a trošku chladnejšia voda, tak tento kemp navštívte. Pre plavcov ako stvorené podmienky. Od kempu je more a pláž oddelená iba cestou. Hlavnou cestou, ale zas nie až tak príšerne frekventovanou, že by sa nedalo cez ňu prejsť. Je to úzka cesta, plná turistov s plávacími kolesami, slnečníkmi a vôňou opaľovacích krémov.

Po raňajkách a desiatej hodine sme vyrazili ďalej. Nostalgiu a smútok v srdci treba odložiť a pobrať sa do nášho objednaného kempu. Po takmer 90-tich kilometroch sme v Senji natankovali a pokračujeme do Stinice, kde si za 326,- Kuna počkáme na trajekt. Cieľom je ostrov Rab, na ktorý sa dá ísť aj zhora z Krku, ale ten je drahší, trvá dlhšie a nechodí tak často ako tento zospodu. Ten zhora ide priamo do Loparu, tento do Mišnjaku a potom nám ostáva ešte pár kilometrov do cieľa. Presne 23 a kemp na Rajskej pláži je tu. 

San Marino camping patrí do siete kempov a ubytovaní Valamar. Takže celkom dobrá úroveň. Prvý dojem, keď nám povedali miesto kde stojíme, bol vyľakaný. Mapka kempu je hustá, parcela vedľa parcely, číselko vedľa číselka a my niekde tam, na čísle 289. Ten prvý pocit v kempe je asi vždy tak trochu chaos. Ale keď sa človek okuká, oťuká a vykaká, tak sa hneď lepšie orientuje. Vlastne pomerne rýchlo sme zistili, že parcela, ktorú nám pridelili je úplne perfektná a na dokonalom mieste. Je pravda, že zaparkovali sme až na druhý krát, pretože najprv sme tú parcelu považovali za dve miesta, ale po prezretí čísel naokolo (každé miesto zrozumiteľne očíslované) sme zistili, že auto môže stáť pokojne o meter ďalej a stále sme na svojom. Aspoň neobmedzujeme suseda a ľahšie sa dostaneme do garáže auta. Konečne rozkladáme našu drahú a vyplakanú markízu (starú nám odtrhla víchrica) a vešiame do kedrovej lišty aj slnečnú clonu. Okolo 15-tej hodiny sme tu pristáli a aj po pár hodinách je na skapanie. Teplomer ukazuje ešte dlho 37°C a my sa konečne ideme okúpať. Hurá do vyhriatej plytčiny! Pláž máme doslova na skok od karavanu. Vlastne všetko je na skok. Aj pláž, aj záchody a umývarky, aj pivo a pizza. Do vody ideme len v plavkách, od pláže nás delia tri karavany a chodník, takže akákoľvek deka, osuška a podobné náčinie je tu zbytočné. Po pol kilometri máčania si kolien voda stúpne na stehná a my sa rozhodneme namočiť si zvyšok tela. Teda fakt je teplá, taká termálna, predpokladám 30-32°C ak nie viac. Plazením, plížením sa najskôr na dlaniach, neskôr na lakťoch dostávame bližšie k brehu. Keď už sú svaly rúk posilnené a brucho opílingované pieskovým dnom, ostávame na mieste a vedieme siahodlhé rozhovory o problémoch sveta. Rozhovor ukončuje mechúr a my sa zasa pomaly doplazíme na súš. Krása! Čo si viac priať? Teplá čistá voda, jemný piesok, karavan len kúsok od pláže a plný kufor piva. A len tri karavany od nás reštaurácia. Skoro ako u nás vo Vrbovom, tiež máme všade blízko.

Večer k nám prišli na návštevu Vajdovci a Sepešiovci. Tí majú svoju chatku trošku ďaleko od vody, takmer na druhom konci kempu. Ale zase majú klimatizáciu. Tak neviem čo je lepšie. Asi tá voda blízko. Sme tu prvý deň, tak kemp je ešte zradný. Pišta by o tom vedel svoje, keď sa po večernom posedení stratil niekde v jeho areáli a Iveta ho musela ísť teplým príhovorom zachraňovať. Sedeli sme dlho, kým sa vládalo.

Chorvátsko na týždeň (2.)

 Deň.2 – ŠTVRTOK

Po budíku a rannej hygiene o 7.40 sa ideme okúpať. Keď už sme tu, snáď sa patrí to využiť. Naša diéta 8-16 je naplánovaná na raňajky o desiatej, tak dovtedy sa vyčvachtáme v takmer prázdnom bazéne, ale potom už hajde ďalej. Kemp je vyplatený, prvých 20,-€ fuč, v denníku zapísané, môžeme frčať. Tachometer ukazuje 177.709 a hranica so Slovinskom je čím ďalej bližšie. Prekračujeme ju na obed a hneď za čiarou aj tankujeme. Cena je 1,808 € za liter, takže stále lepšie ako u nás, alebo v Maďarsku. Za 15,-€ kupujeme aj diaľničnú známku, nech to Slovinsko prejdeme čo najrýchlejším spôsobom. Cestou ešte dávame posilňujúcu kávičku a o pol druhej tankujeme znova. Predtým sme zobrali len 18 litrov, no vidíme, že ceny sú všade rovnaké, nič neušetríme, tak dotankujeme v Slovinských Goriciach poriadne. Keďže náš smer cesty (smer, nie SMER) je na sever Chorvátska do konkrétneho kempu, preto sme zvolili túto trasu. O 16.40 už prednými aj zadnými kolesami prekračujeme hranicu a sme v tej Slovákmi posvätenej zemi. Ešte 2,-€ mýto a môžeme pokračovať do dnešného cieľa. Je 17.10 hod. a ocitám sa na mieste činu. Po 40-tich rokoch znova tam, kde som prvý krát videla Juhoslovanské more:

Medveja.

Kde to je? Ak viete, kde je Rijeka, tak doľava od nej, na Istrijskom polostrove. V Matulji sa zíde z diaľnice, odbočiť na Opatiju, prejdete 15 kilometrov a za Ičiči a Lovranom a ste tu. Malé mestečko s veľkým kempom. Ono vlastne celou cestou je to ako keby jedno mesto, Opatija, Ičiči, Plodine, Lovran, trošku lesa, Medveja... delia to len tabule. Kemp je hneď pri ceste a je dlhýýýýýý, všetci sa vojdete. Tento kemp je ideálnym miestom pre takých turistov, čo sa okrem čvachtania radi škriabu po kopcoch. Jeden vysoký je hneď nad kempom a pamätám si (ako decko), že zhora sa spúšťali na rogalách a padákoch chalani a pristávali niekde na úzkej pláži. Recepčný vravel, že vtedy v časoch Juhoslávie, pred 40-timi rokmi tu bolo denne 1000 ľudí. Dnes je tu 250. Slabá sezóna. Mám pocit, že to vrátenie v čase nie je až také ďaleké. Parkujeme asi len kúsok od miesta, kde sme mali rozložené obytné prívesy v roku 1982. Odporúčam, ak chcete omladnúť, vrátiť sa v čase (aj keď všetci hovoria, že sa to nedá), tak choďte na miesta, kde ste boli ako decká. Miesta, ktoré si dobre pamätáte, a boli až neuveriteľne dávno. Nech je to kdekoľvek.

V podvečer sme sa ešte okúpali, voda je „čerstvá“, ale nie až natoľko, aby som si nechytila zuby obomi rukami (aby nedrkotali) a neponorila sa po krk. Pomerne prudko klesá, takže ďaleko od uteráku na pláži som neišla, možno desať malých krokov. Aj bufety sú tam, kde boli pred mnohými rokmi, len zmenili farbu a majiteľov. Dali sme si pivo a potom po tme sme sa ešte raz prešli po pláži. Na miesta, kde boli kedysi hracie automaty je už len pláž, kaviareň a dnes večer aj akási spomienková, alebo výročná akcia, lebo staré historické fotky sú povešané okolo tanečného parketu. Paradox. Nielen ja spomínam. Je to tu iné, ale stále rovnaké. Ešte sa sem niekedy vrátim.

Chorvátsko na týždeň. (1.)

Táto dovolenka bola pre nás iná, netradičná, ale pritom celkom obyčajná. Tak som sama zvedavá, čo o nej dokážem vlastne napísať.

Prečo iná a zároveň obyčajná? Lebo náš štýl dovolenkovania sú poznávačky, každý deň, alebo aspoň každý druhý deň keď sme niekde inde. A tuto ľa! Celý týždeň na jednom mieste (takmer). A ešte k tomu v Chorvátsku! Tam, kde chodí trištvrte Čechov a skoro všetci Slováci. Nič pre mňa, veď si ani na záchodoch nemôžete zanadávať, všetci rozumejú. A všade nátresk a draho. Tak ale prečo sme sa sem teda trepali? Lebo partia. Sľúbili sme kamarátom, že spolu strávime dovolenku. A napriek týmto mojim predsudkom o tejto krajine som jej dala ešte šancu. A nebolo to až tak zlé. Dá sa povedať, že niektoré veci nám boli na tejto dovolenke dopriate až podozrivo krásne.

Deň 1. – STREDA

Potraviny sme mali nakúpené vopred ako vždy, nabalené v aute všetko vrátane väčšieho množstva piva (ako správny ...lováci), oblečenie tak isto, vrátane toho oblečenia, čo sa s nami len povezie tam a naspäť, pretože vždy dúfame, že aj tento a tento pekný kúsok si v niektorý večer oblečiem na prechádzku (figu). Dohoda bola jasná a zreteľná: vyrážame v stredu, aby sme ešte večer prišli do našich obľúbených termálov v Maďarsku, kde  okrem jedného karavanu Slovákov (nášho) a možno dvoch karavanov Čechov nájdete plno nemeckých dôchodcov. No dobre, minule tam zablúdil tuším aj Holanďan.

Vyrazili sme o 18-tej, stav tachometru je 177.500 km. O ôsmej hodine sme prekročili hranice v Medveďove a ďalej už auto ide takmer samé. Cesta cez Gyor už je pre nás veľmi známa a tak sa do termálu dostaneme o desiatej večer, po tme. Vrátnik nám dá čip na bránu s tým, že ráno zaplatíme. V kempe je pomerne prázdno, taký prázdny sme ho ešte nevideli. Ale veď jasné, kto pôjde do termálu keď je vonku 35°C a more volá. Tak potichu, nech nezobudíme tých pár spiacich dôchodcov, dáme si vifonky a hurá do postele.