Stránky

štvrtok 16. februára 2023

Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 9.)

 SOBOTA - 11.2.2023 – CIEĽ

Na tacháči mame 42651, tzn máme už vyše 2250 km zo stredu vesmiru , teda Vrbového. Je po ôsmej, ešte ležime v aute, kúrenie nám samo (nie Vanko ). Vyplo pred pol hodinou, bud zamrzla slovenská nafta alebo sa minula. Pozor – Martin sa v aute voňavkuje! Asi keď ideme do ciela alebo z nudy, viac dôvodov mi v hlave nepríde.  V noci nám prišlo pekné povzbudivé videjo z Vlčnova, kde sa kamoši válali v teplučkej saune. Ale nás potešilo, že si na nás niekto spomenie, je to krásny pocit na srdiečku. 

Idem pokukat vonku, tam vedľa parkoviska je ubytovňa, klopem, ale zamknuté. Ale pani majiteľka si nemohla nevšimnúť moju športovú postavu (vlastne budnu som chcel povedat) a odomkla. Dohadujem raňajky za 8 eur na osobu, trochen vác ale v takýchto chvíľach je vám to jedno, a tam to vedia. O 5 minút obaja sedime vnútri pri čajíku, potom veľké raňajky s omeletkou. Martin má dve fešandy vedľa seba a dáva im jest, túlia sa k nemu a on neodmieta. Ani nevieme ako sa volali. Som sa aj čudoval že ich akceptuje, ale tu to nikto nevidí len ja. Sadáme po úspešnom štarte motora a ideme po vytúženej 67c, teda transalpine. Najskôr sme sa zaviezli pozriet odbočku smerom k serpentínam, ale je zablokovaná a úplne neprejazdná. Tak ideme opačne kam treba, smer ciel. Je to max 40-50 km,  cesta je celkom dobre zjazdná, odfrézovaná, prichádzame k jazeru Oasa. Prvá trasa A je úplne mimo naše možnosti, na hrádzi sa fotíme, ideme variantu B, je tam aj lyžiarske stredisko. Asi po 8 km sa musime otočiť v zákrute. Je tam hlboký zmrznutý sneh. Konečne som chcel plasťačku lopatovú vyskúšat, ale bolo by to ešte 7 km a to by som asi nedal, i keď.... Ideme trasou C po ceste 217, ktorá je ujazdená a privedie nás až k chate kde máme ciel. Sme tam asi tretí v poradí, parkujeme, varíme, pijeme, spievame, a pijeme a pijeme. Veselica popoludňajšia. Miestny Teodor ukazuje záujemcom slepky, kravy a šecko. Idem sa ubytovat, pospíme si a pri večeri som unavený a tečie mi z nosa. Ideme spolu do postele okolo devatej, ani nachystaná vatra nás nevytiahla z izby.



NEDELA - 12.2.2023

Máme sýte raňajky, dostávame cenu za najstaršie auto na rally. Sme pyšní. Ale ja som aj soplavý a kolega vedúcko má pokazený žalúdok. Sadáme do auta, našli sme aj olovo prísadu do benzínu, v rumunsku sme to nevideli na pumpe. Mame to asi 40 km k diaľnici, ešte predtým dáva Martin 3 ron do umývacieho automatu, aby sme boli pekní. Do Trnavy asi 660 km. Na hraniciach nás nechali v rade čakat 55 minut a obrovská colníčka kontroluje či máme cigarety v kufri vpredu. A zabúda na plastovú bedňu na záhradke, nech žijú záhradkari !

 Po 12 hodinách sme úspešne v trnave. Po ceste sa hádame o záhradke, veď sme záhradkari.

FAZIT :

bolo to krásnych 9 dní, i ked niekedy únavných, máme diplom a kopec zážitkov, nepoškodené auto, dokonca s veľa opravenými vecami, čo by mal Adam tatkovi ešte doplatiť. A budú krásne videjááá a možno aj zápisky... neviem kto by to čital na 8 strán.

 

Martin & Daniel

Február 2023




Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 8.)

 PIATOK - 10.2.2023 – najdlhšia trasa za jeden deň !

Tento deň sme dali okolo 410 km, trvalo to vyše 13 hodín sedenia v aute. Niekto len točí volantom, ani spojku porádne nestláča, lebo ju šetríme, ale niekto 13 hodin poctivo naviguje a kontroluje trasu!

Ráno sa premazávalo spojkové ložisko pri -21°C olejom, kerý musel byť predtým na radiatóri, lebo ložisko nám píska. Moc to nepomohlo. Presúvame sa 80 km po asfaltovej ceste do Brašova, dnes chceme auto šetriť, včera dostalo zabrať. Ževraj zase chceme spať túto noc v aute, už sa cítim ako doma ked moja vie, čo chcem. Vonku je teraz okolo 10.30 hod, teplota -16 a slabá hmla. Pred cestou číslo 112G štelujeme spojkové ložisko a Martin čistí aj sneh z podvozka a blatníkov. Ja mám veľkú potrebu popozerat okolo stojace autobusy. Našiel som tam pekný vrak, asi tam stojí už dlho opustený.  😊

Varím káwu, luncheon a kŕmim dvoch bielych psov. Ten starší kríva, ušla sa im aj šoférova žemlička, on neni moc hladný lebo len šoféruje. Ideme ďalej. Ide oproti sypač a kedže ľavé malé okienko musí zase vetrať, tak sa tade dostane do auta piesok až na kolená vodiča. Ideme dole z vrcholu, ktorý sme spolu dosiahli za slnečného počasia. Bolo to krásne. Presúvame sa ďalej, fotím po ceste plechového Ježiška. Kedže večer spíme v aute, tak dávame Erike voľno s hladaním izby a ona ide teda na stretnutie ževraj kaktusárov, kto vie.

Cesta do Curtea de Agres – vynechávame bod cez les, teda nejdeme ani na viadukt . Máme umyté auto za 7e. dnes som počul, že chceme isť čo najviac teda čo najbližšie k cielu. Prichádzame tušim na cestu 7A čo ide až k jazeru Vidra a tam to plánujeme zabalit. Je to vyše daľšej hodiny jazdy, po ceste vymieňame H4 , platil som ju ja tak je asi moja . Erika sa bojí viac o šoféra ako o muža či ešte vládze. Veď ale len toči volantom. Ale jazero Vidra nás sklamalo, miesto bolo zablokovane a točili sme sa pod hrádzou v poslednej diere, kde by sme chceli spať a ešte skoro bez signálu. Tak sa vraciame a na telegrame mi píšu chlapci, že spia na križovatke s Transalpinou, je to ešte daľších 25 km ale ideme tam. Prichádzame tam až po desiatej večer, auto z LV nam ešte trocha bliká majákom, my zase všetko vybaliť, sedadlá spoločne zatlačit do roviny, kúrenie vybrat, napojiť bateriu, namontovat hadicu do okna. Ešte popri tom sa dva krát utrhne čínske očko červeného káblika, ale máme ten super nožik čo vie dobre rezať, ale tento krát je v lepších rukách. Ja by som sa v tej zime určite zarezal mojou šikovnostou. Pri -18 st. kúrenie dávame na vyšši stupen 3, teplota ide v aute na okolo tušim 16 st.




 

Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 7.)

 ŠTVRTOK - 9.2.2023

Ráno je vonku minus 18, my máme v aute plus 14, dalo by sa vonku pridat na kúreni o stupen viac ale pred šiestou ja teda von vyliezať nebudem. Čakáme na slniečko, to ide pomaly hore jak stojko, ja píšem denník a mládenec vedľa zaspal a piluje. Chce sa mi strašne čurkať, je pol deviatej a ideme von.

Ráno sa v kľude balíme, jeden z nás si umýva aj zuby, ja to nepotrebujem. Je pol desátej a hneď za príjazdom na hlavnú je bufet, kde máme dobrú kávičku a hotdogy spolu za 25 ronov. Ráno sme ešte zachránili Aviu, lebo im prestal íst ventilátor kurenia. Museli sme tu veľkú bednu na streche predsa otvárať, a tak moc sme nesceli. 

Ráno sa to akosi celé pokašlalo, odbočili sme vľavo na nejakú variantu trasy, tam sme zapadli a zložito sme sa otáčali v kopci a v snehu, ale otočili sme sa, jak v tom českom filme ten čašník. Potom trasa s krásnou rýchlou šotolinou, áno, ale nie pre 57 ročného veterána, nemyslím šoféra a ani mna, ale našu fešandu. Ideme 19 km/h a trasa na 20 km, takže ideme skoro hoďku. Pri Luca volačo, sme nabehli na oficiálnu skratku, panda sa hore už slnila a povedala, že je to priechodné. Zabudla povedat, že pre nás asi s reťazami. Nevadi. Skúsený vodič nasadzuje, fotograf ho fotí, teda ja.  Prvá časť skratky bola ešte v pohode, to sme vtedy ale ešte netušili, čo bude hore.  Čakáme na Juraja aby vymenil karty v drone, zatial nás Emily nafotí v peknej polohe (myslím našej polohe pri MB). Sadáme do auta a ja už aj vysadám a idem tlačit, dron je pri mne a dronuje.  Auto hrabe na plné pecky, ja tlačím vzadu, aj do kapoty tlačím moje DNA otlačky. Ale sa to nakoniec  podarí a auto prejde aj v tom hlbokom snehu. Je to tam veľmi krásne okolie a my máme čoskoro v telefone krásne videjo od Juraja.  Večer nám moja našla penzión za 42e, nevadi ideme, po ceste nás zastavila politia na dácii, vysvetlujeme čo sa tam len tak vozíme a keď vidi ujo politia že martin je ing tak nás hneď uvoľnuje na pokračovanie v ceste 😊. A to ešte nevedel, že obidvaja sme ing a bývalí riaditelia. 

Bývanie je pekné, samostatný domček, sme na poschodí, máme blikajúci krb podobný jak blikajúce rádio. Ráno bude zimno, a to ešte ani netušim, že parťák v noci vypne radiátor na izbe , lebo on je zvyklý na nočné vetranie, tak sa pýtam prečo chodíme vôbec na penzióny a neležime radšej v zimnej tisícke?? V noci sa mi sníva s moju, ale to sem asi nepatrí. Raňajky boli úžasné. Moja, tentoraz svokra, poďakovala v maďarčine pani majitelke, lebo tam sa všade hovori furt ešte maďarsky, lebo tam volakedy dávno nebolo žádne rumunsko...




Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 6.)

STREDA  - 8.2.2023

Odchádzame od nemeckého vystahovalca okolo ósmej. Ja som si dnes prvý krát umyl zuby, kedže je streda. Martin má čisté tričko, bude vonať celé doobedie. Ráno sme museli hned dávať retaze, tentokrát som si už natočil pri tom vonkajšie videjo. Jeden úsek cca 5 miest preskakujeme, boli tam stupáky a to sa nám už nescelo. Panda píše cez siet Telegram, že museli vybrať z auta celú prevodovku. Potom im stačilo 3 minuty na opravu a zase ju vrátili. My sme boli vo velkej Monastery pozriet, odtial smer Rasca je pekne prepluhovaná cesta. Problem prichádza, ked sme na úseku, kde ležia po celej širke cesty veľké stromy. Stojíme a pozorujeme lesný kolesový traktor značky LKT, ako nám po chvíli uvolňuje prejazd. Hľadáme slnečné miesto na prvé varenie na plyne. Je to kempove miesto u veselých kravičiek a ja som konečne šef tejto chvíle, ale len na varenie. Nalievam vodu a omylom oblejem aj horák vodou. Zaliata wifonka je po 3 minutách studená a nestači sa ani urobit, balíme a odchádzame smerom, kde nás na ceste čakajú kravy a klučkujú jak kravy hore dole. Potom to príde, mám prvú krízu a depresiu, už ma to moc v aute nebavi. Furt spolu.

 Presúvame sa cez horský prechod asi 100 km, je tu málo áut, ale asi milion zákrut. Konečne prichádzame na hlavnú lepšiu cestu a Erika moja láska mi volá a snaži sa mi zlepšiť náladu spevom. Neviem už ani čo mi to zaspievala. Našla nám už aj ubytovanie ale zase ideme podla vedúceho vozidla a dnes budeme teda spinkať v tisícke ako on povedal. Zapichujeme to nad jazerom na zasneženej lúke, pri starom plote. Tento plot mal padnúť ako obeta na Martinov ohnik, ale som mu to nejako vyhovoril. Naše externé naftové kúrenie je poskladané a púštam ho, pritom sa aj oprem rukou o horúci výfuk tohto zariadenia. Popálenina je po týždni stále viditeľná. Trocha papáme, svietim si perfektnou svietiacou čapicou od Jožka a popíjame tú rumunskú domácu ze servisu od Alexa. Martin volá do celého sveta kamarátom, že sme tu a je tu tma a zima atd. Očakávame ešte pandu, ale má prist až o dve hodiny, tak okolo 22,30 sa naťahujeme v aute do spacákov, každý na svojej polovici vozidla. Je to prvé spanie, skoro ako prvé milovanie. Dávam si dole mikinu lisker lebo je mi tam teplo! Obliekam si ju až ráno, je mi zima. Večer ešte máme dalši videjo hovor s priatelmi z Hamuliakova. Potom zaspávam, až kým ma nezobudí v noci okolo pol jednej telefonat, ktorý tu vykonáva na drzáka kolega, ako keby jeho (ešte kamarát) navigátor nepotreboval spinkat. Nechápem to! Ako toto mohol? V rámci tohto zájazdu som mu aj povedal tvrdenie, že jeho telefón ho musí nenávidiet. Furt mu nedá pokoj. Potom za hodinu ma budí lebo hľadá tepláky čo si niekde odložil, ráno zistujeme, že som ich mal celú noc asi ja pod hlavou, nuž  😊.




Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 5.)

 UTOROK - 7.2.2023

Na penzióne máme aj super raňajky a dokonca nám varia aj vodu do kanvice. Vonku je veľa áut od nás, dokonca za penzionom aj stanujú. Je minus 11 stupnov, ideme štartovat MB. Zase je slnečno, po ceste zastavujeme tankovat, platenie si striedame. Dáme si kávičku, využijem pekné toalety pre barbati, teda mužov.  Po pár minutách si uvedomujeme nejaké nové zvuky a auto sa dost kolíše. Martin to diagnostikuje ako chybný zadný tlmič. A veru nemýlil sa, ved je veteránista. Zastavujeme na parkovisku a majitel ide do polohy ležacej. Stratili sme matku z tlmiča, pekne, ale to je špeciálna matka. Máme takú ? So sebou nesieme plechovičku so skrutkami a matkami, ale takáto tam veru nie je. Vyrábame gumovú podložku z prednej zásterky metódou odrezanim a skoro zarezaním aj do ruky. Krv len volne tečie, ale bolo to tesne vedľa žily na lavej ruke. No ano, som šikovný, robím si to náročky. Miesto matky dávame sťahovaciu pásku z benzinovej hadičky a ideme do najbližšej dediny. Tam nás chalan z predajne odporuči do sevisu kam nás aj naviguje a nasledujeme jeho Iveco. Majitel servisu je ochotny a trocha šprechuje, že robil pred 20 rokmi v rakúsku. Uvolnuje iné auto zo zdviháku a naše vozidlo ide pomaly hore. Smer radi, lebo opravime naraz tlmič, držiak motora a aj sneh z prednej nápravy vyberieme. Najviac bol Alex prekvapený, ked Martin vytiahol z auta nový náhradny gumový držiak na motor. Sme tam asi 1,5 hodiny, dostanem aj ako nevodič do poháriku miestnu pálenku. Po oprave nechce majitel peniaze, je to gešenk, ale nechávame mu 20 €, ešte sa s nim - Alexom odfotime a valíme dalej. Dal nám aj tri deci svojej pálenky.

Ideme podla bodov, sme na lesnej ceste a oproti ide Scania, je trocha väčšia tak my radšej cúvame. Večer sme našli spanie asi 10 km od našej trasy, tak sme si trocha zašli, majitel  je nemec, takže rozumieme, vola sa Robert (nie Geissen). Ideme na izbu, bohužial wifi funguje len schodoch, tak stojíme na schodoch, kde aj pijeme pálenku a smejeme sa na videách. Dokonca dobíjame aj náhradný akumulator, lebo chceme spať dalšiu noc už v aute a vyskúšat si to. Na penzióne je malý 8 ročný psik, teda fenka, chodi stále za mnou na izbu. Objednávame si raňajky.



Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 4.)

 PONDELOK -  6.2.2023, HU

Vstávame na budík, v sprche je ešte potopa, jeden z nás dvoch to tam nechal, ale ja nie. Martin si konečne ráno vymenil ponožky aj trenky a aj tričko. Večer sme úspešne dopili moju pálenku, už máme len pálenky od Julkovcov a dva litry tzv. vajdovice. Hádam prežijeme, v najhoršom dokúpime.

Opravujeme kontakt na batérii, lebo niekedy nam nejde mašinka naštartovat, asi ked sme zapadli tak sa to celé uvolnilo a triaslo jak zemetrasenie v Rumunsku den po tom čo sa skonči táto relly. Okrem toho hlavný mechanik, čo je aj šofer a majitel auta a otvárač nádrže, zistuje príčinu čudných zvukov od motora. Ano, ano, je to pravý ne-vymenený gumový držak motora. Náhradný mame so sebu, bud ho po ceste niekde vymenime alebo ho nevymenime. To bude ešte storka k téme. V aute vedúcemu za jazdy natieram čerstvo ohráte piatkove rohlíky značky lídel, keré on má tak rád, a su velice chutné lebo sú ohráte na mb ručnej brzde, kerá hreje na tuneli podlahy jak dva nové solárne články. Máme pašteku a robime si pekné videjo, hrajú nám kamarádos z brados los, čo ešte netušime, že si každú pesničku za celý týden vypočujeme asi +/- 108 rázov. Bud je rádio bez anteny, alebo je kódované na príjem len do 12 km od okresu Častá Papiernička. Neviem, ale môj lacný tranzistor hral aj v rumunsku a totok super blikajúce rádio nehralo, možno ma hlavnú funkciu blikaciu. Ale usb aj usa tam hralo dobre. Zabudol som, že ked niečo natieram musim si ruky predtym porádne dezinfikovat gelom nejakým, čo tam majú v aute, ja len dufam, že to bol ozaj gel na ruky a nie nejaký erotikuš 😊.

Cieľom je nájst za hranicáma v meste Satu Mare podzemnú garáž a tam nechat asi 80 kg polsko-slovenskeho snehu prepašovaného v predných blatníkoch ze šengenu. Lebo auto je ťažké a zle sa ovláda, tak tvrdil šofer kerému musim veriť, lebo ja som sa volantu nechytal. Na hranicách do Rumunska sme len chvilu, páar minutiek, nakoniec v Satu Mare ideme na slnkom zaliate poschodové parkovisko, kde auto nechávame príjmat slnečnú energiu a my ideme do nákupného centra. Martin teda ide zase sám a vóbec ma nečaká, neviem čo by robil keby som sa stratil a gdo by bol kokpilot. Je tam dobrý výber jedál, len Martin furt frfle, vidime aj chutné polievky za 16 ron, čo su necelé 4 eury, ale jemu to je asi drahe , ale nakoniec si ju dáme, trochen čakáme a pozorujeme, že tu život nie je taký rýchly a uponáhlaný ako na západe. Dokupujeme aj menu rezeň s hranolkami, je to chutne a za 4 eur je to ok.

Ja mám úžasný nápad auto dat na zdvihák a tak vybrat sneh. Tak to aj robime, najskôr jednu stranu potom druhú, sekerou martin čistí jeho fešandu a robí odľahčenú verziu, po nás zostáva asi 38 kg prepašovaného snehu. Chceli sme vymenit aj ten silentblok – pravý, ale bez panenky to nie je moc dobrý nápad a tak sa toto odkladá. Štartujeme dalej.

Vynechávame prvé body okolo starých penziónov a ideme smer bod 87 do opustenej bane. Tam nás čaká úloha. Ideme za Baia Mare, okolo velkého smetiska, tu to už poznám, už sme tadeto išli karavanom možno aj dva krát. Cesta je suchá, teplota okolo nuly. Dorazili sme do dediny, za ktorou je opustená baňa, verejnosti je vstup samozrejme zakázaný, hladame bod, kde máme opísat nápis. Nakoniec sa otáčame a vidime vstup do štôlne, idem tam, ale kedže idem a idem a už sa aj bojím, tak sa vraciam pre nebojácneho  Martina, berieme ešte jednu baterku a ideme do dlhej chodby, svietime si, prichádzame k pekným cencúlom, velkým možno aj meter, fotim krajšiu čast našej posádky. Ideme dalej a postupne praská pod nami ľad, je tam možno aj 15 cm vody, tak kašleme na úlohu a ideme von, nestoji to za premočené topánky, hoci obaja mame v aute náhradné. Dokonca máme zabalené aj dvoje gumáky. Po ceste dostáva moja Erika úlohu a usilovne doma na PC hladá ubytovanie za 32 €  pre dvoch. Prichádzame do penzionu v dedine nieco de Sus. Na recepcii počujeme našu rodnú reč, už su tam nejakí chlapci od nás, objednávame izbu a aj raňajky, potom zistujeme, že vonku prichádzaju dalšie 3 auta z našej akcie. Izba je velká, mame sprchu a teplučkú vodičku a trochen pálenky. Tentoraz silno myslíme na Julka jak to oberal a ani nevedel že sa to bude piť tu, niečo de Sus. Rumunsko. Spíme jak v bavlnke....  





Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 3.)

 NEDELA - 5.2.2023, štart Vitanová

Ale ráno je lepšie, dáva si teraflu, bude dobre. Hela nám uvarí čajík do termosky, zabalí nám čerstvé koláče čo budu velkou zábavou v neskoršom videju. A aj dva rohlíky balí čo papáme na ceste z PL. Ešte sa fotime a potom sa vraciame lebo Martin nemá jeho mobil, kerý ale má, ale ukáže mu ho Hela, že ho má v zadnom vrecku. Nevadi. Budú aj horšie veci ešte.

Ideme na hranice smer Suchá Hora, už 7.15, teplota minus devat, v aute je to lepšie okolo minus 5, ale máme v termoske čaj. Poľské cestičky dávame bez reťazí, pozrieme si kostolík Bachledowka, krásne okolie. Kamošom sa pokazil na tušim padžere klinový remen, vito zase ťahaju lebo ma vpredu motor a vzadu retaze. Ideme smer SK na Lysá Poľana. Sú tam zápchy jak na dálnici, to je smer Zakopané, miliony aut. Za prechodom ideme smer Osturňa, ževraj najdlhšia slovenská obec. Pekné drevenice, niečo aj fotime. Treba fotiť na širku ,aby to bolo na spracovanie, to som dostal take inštrukcie múdre.

Prichádzame k odbočke akurát, ked moj vodič za jazdy telefonuje s jeho cicuš, teda vola sa inak Ivanka. Prudká vlavo a stojíme. Auto pred nami odtial musi cuvat a my nevieme prečo.  Asi nejaky blbec, nechceme sa s nim rozprávat, on nam ale asi chcel povedat, že tam je zapadnutá snehová fréza. Ide tam traktor na tahanie frezy, aj sa im to podarí, ale nam sa rozjazd do kopca už moc nedari, tak vyskočim jak jelen Daniel z auta a prvý krat robim tzv. živé retaze. Auto sa rozbieha. Ideme do kopca, mne je vonku zima len v mikine značky Liskercar, držim sa záhradky, ale hlavne že to ide. Pozooor, vidim tú blbú frézu a ten ujo jak naschvál vali sneh nielen doprava ale aj polovinu dolava, takže mne na gebulku velikuúúú. Kričim, ale nikto nepočúva, nevadí, budú zážitky a bude o čom písat. Hore na svojom vrchole nastupujem do MB a vymienam si mikinu za vestičku značky Hella. Odkial su tieto značkove veci veru neviem.  Dalšie gps su okolo tankodromu Javorina, je to zrúcanina, zastavujeme a čúrame obaja, ale každy na svoju stranu, spravodlivo. Prichádzame do lesa, smer Levočské kúpele, je pol druhej a z lesa vychádza osoba s prilbu na hlave, je to teta čo tam ma zapadnutého manžela. Sorry, mame problemy sami se sebu a chýba nam odvaha odbočit vpravo do hlbokeho snehu. Nakoniec šofer rozhodne a ide dávat retaze, vtedy si hovorim nech sa ukáže ako si to doma nacvičil, ked fajčil cigáru a či vóbec cvičil. Trocha sa trápime, prichádzaju aj kolegovia z inej kategorie a idu smer divočina.  My ich nasledujeme a po 5 minutach smičkovania stojime za nimi v tzv kolone. Tam čakame než vpredu vyhrabu X3, ale my máme koláče, máme koláče, dokonca si dam aj prvú poobednu dávku pálenky. Tešime sa, že sa to pohlo až do okamihu, ked zapadneme my! Prvý krát sme v tom. Teda v snehu. Ale Juraj z fiatu značky Panda vola VW z KE, aby cuvanim prišiel pekne k našej prednej časti auta. Hurá je tu, má mohutné ťažné a velku silu. Martinko pripevnuje oranžové lano podla návodu až o nápravu, aby nam netahali len nárdž z kasne, to by bolo nevhodné. O pár sekund sme vonku, pekne prvé videjo od dronika, sme vonku. Ideme 11,3 metra a zase sme zapadli. Nevadi, proces sa opakuje. Dakujeme za pomoc.  Nechapeme, kde sa oproti nam zjavuje Myjavák na peknej karavele v prostismere, ved to je cesta ledva pre jedno auto. Kontrolujeme auto, ideme smer Miškolc, moja teda teraz chvilu naša sprievodkyna našla pre nás spanie v madarsku za 26e . Okolo 19.45 kupujeme madarsku znamku a mame do penzionu asi 47 km, píšeme si s majitelom cez translator. Sme tam, malá izba pre manželov, nam  to nevadi, je tam teplo, máme pálenku a smejeme sa asi 600 krat na videjách. Toto bolo už zaujimavý den, lepši ako sobota, prvé dobrodružstvo. Sme unavení.



Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 2.)

 SOBOTA - 4.2.2023, deň štartu.

Ráno mame v Poluvsii velké ranajky, lúčime sa s Alickou, ona musi do kostolíka. My papáme a potom odchadzame. Julko nás fotí a my valíme smer Mošovce. Ale pred Mošovcami zapínam už google mapy, nie že by som moc nevedel kde su Mošovce, ale tak krásne a láskavo fuči fuják, že ideme podla návodu jaké zákruty nasledujú, lebo moc ich naživo nevidime. Sme tu, v kempe gde máme už nejake zážitky s Terezku a karavnom. Je tu pár aut, aj poláci čo furt vetraju. Otáčame sa a čakáme, sú tu velke auta a aj SUVehicle. Potom pride malá panda, čo je vedúci zájazdu Juraj. Vidíme ho prvý krát, nejaký je moc chudý. Ale nevadi, hlavne že vie kade ideme. Rozdáva na vrátnici nálepky a informácie. My sme dost nervózni a štartujeme jako prví.  Ešte nás Jurajova Emily fotí, púštajú dron hoci je dost silný veter. Štartujeme.


 Po pár metroch jazdy vidíme volne uložený snehový pluch v járku, asi tam má parkovisko. Tak usilovne to fotim a valíme dalej, do prvej dediny gde je to prudko vpravo a do kopca, tam hned Martin zistuje, že tam teda nejdeme, nebudeme po 10 minutách dávat retaze, tak to otočime a ideme po obyčajnej ceste smer Martin (nie šofer ale mesto), teplota v MB stupa na 19, smer Zázrivá, na tacháči mame skoro 80, dost rýchlo sme v Terchovej a ja poznám miesto gde si dáme polievku, ale sme tam len krátko. Omylom to otočíme podla moniky, teda to je naša navigácia, smerom Vrátna, kukneme si vlek či funguje a ideme opačne, tam kam treba. Vynechávame úlohy a trasy v tejto oravskej oblasti, kedže je tam ohlásená fujavica a my sme radi, že vidime, kam ideme. Valíme do lacného termálu Oravice (26e), tam si dáme lacné jedlo za 13 e. Tento večer sme vo Vitanovej, teraz u Martinovho spolužiaka z VŠ, u Jara a jeho Hely. Predtým sme išli ešte dotankovat na slovnaftke, ale ja mojou večne nežnou pravačkou ťahom 8 nutnow, zľahka odtrhnem lanko otvárania nádrže. Martin moc ani nekriči, lebo to bolo na uzávere zamrzlé a to lanko bolo hnile jak podbehy na mojej červenej mb. Chceme to opravit večer u Jara, ale bude to inak.

U Jara opravujeme superský vzduchový športový filter, kerý zažil šport asi len okolo Hviezdoslavova. Ešte Martin uvolní lanko na otváranie nádrže a tak budeme otvárat nádrž pri každom tankovani sexi polohou ležanim pod nádržu, a komu patrí auto a sce furt len a len šoferovat tak nech si láskavo aj ľahne. Večer ešte besedujeme, jak hovorieva kamoš z Vlčnova. Ideme pomerne skoro do postele, máme spoločnu útulnú izbičku. ALE. Martin v noci kašle, smrká, šnupe nosné medikamenty. A ja sa zamýšlam, či má zmysel ist vôbec dalej na trasu cca 2300 km. Ved ledva dýcha.




Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 1.)

 Team Skoda 1000 MB,  

najstaršie auto na akcii.

majitel Martin Vajda a navigátor Daniel Líška, obaja Ing, obaja bývalí riaditelia

2 kategorie : 2wd a 4wd, 39 účastníkov

Štart 4.2.2023 -9.30h Mošovce, kemp Drienok.

Tachometer Vrbové: 40.400 km

Totok celé vzniklo z nudy, ked som furt na tom onom IG (instagrame), našiel som tam ja, navigátor, inzerát na nejaku zimnu rally. A kedže môj ešte stále kamarát nemá IG ale velkú nudu má, tak som to poslal jeho synovi Adamovi, že totok asi bude dobrá akcia. Neviem či to Adam tatkovi ukázal, ale potom neskórej som sa martina pýtal či to videl. A zrazu prišla informacia per telefon, že on by išiel a že nás už ide prihlásit. Tak definoval bez odsúhlasenia názov tímu, hoci som polovicu platel aj ja, tak nebolo vóbec nutné to ani konzultovat, vidno že je bývaly riditel. Potom keď sa to blížilo a ja somár som tiež proaktívne kúpil čínske kúrenie „značky bufík“ som zistel ,že mne sa tam asi ani moc nesce. Ale už som len furt pil vitamín značky C, aby som bol moc zdravý, lebo martin je bežec maratónista a on je furt asi zdravý, takže ščastie, že by ochorel, moc nehrozilo, takže asi tam budeme naozaj muset íst. Už aj jeho cicuš to pochopila, len moja láska mi závidela, že sa tam nevejde hoci je dost maličká a nakonec som jej aj navrhel, nech šak ona ide miesto mna a bude lepšie naviguvat jak ja, ale ona sa len smála. Potom prišli inštrukcie na 40 strán až sa mi zatočela gebula, musel som sa zeznámit se systémom telegram a nahodit po večeroch 190 gps bodov do mobila, keré máme na výlete kuknut a na nich zbierat jakési vločky zimné. Martin poctivo vymenil šecky 4 pneu za univerzálne DEBICA z PL, a tie sa nakonec velmi dobre aj ukázali v jazde. Zateplil čast od motora, odmontoval zadné operadla na jedno (moje) dobré doporučenie, šecko skontroloval, až na tie blbé tlmiče 😊

Štartujeme v piatok.

PIATOK - 3.2.2023

Martin sa po ceste ke mne zastavil u šeckých známych a na štastie aj u Roba v Častej, vedla Modry, kde vymenil ľavý gumový držiak motora ludovo silentblok. Takže k nám Martin prichádza pred jednu poobede, dostáva zdarma dobrú polievku, kávu a aj slušnú huspeninu od môjho nádejného zaťa Jozefa. Zistujeme, že už by sme mali isť pomaly aj balit do auta veci, tak ideme. Najskôr montujeme tzv. záhradku, takže sme už veční záhradkari. Potom to šelijako kombinujeme, máme veľa náhradných dielov, pneumatiku, varič, naftové kúrenie a svoje oblečenie, spacáky a jedlo a trocha pálenky. Po hodinke už aj lopata plastačka je uvazana hore. Dúfame, že tu IKEA bednu na streche nebudeme nikdy otvárat, ale bude to omyl. Potom prichádza cicuš na bakelitovom motorovom čiernom drakovi. Šeci nám mávaju ked odchádzame, ale po tajme su rady, že sa nás zbavili. Moja mi inštalovala nejakú fajnovinku na čiernom mobile čo mám, aby ma furt doživotne sledovala dze som. Asi to bude dobrá vec, tak tvrdila, a ja jej už rok celkom verím ked ona niečo povie. To ale inokedy vysvetlim. Dnes sa len presúvame do Poluvsia asi 100 km, čo je bližšie ke štartu. Tam máme my Líšky kamošov karavanistov - Julko navrhuje, že nam poskytne spanie a že trochen u nich aj pokecáme. A veru sme kecali. Prišli sme tam tušim okolo pol osmej, alebo o 3 minuty skórej, ešte ani nemali porádne dvor odhrnutý od snahu. Tak tahame fešandu teda tisícku hore ke garáži. Robime fotečku. Už druhu, lebo prva bola ve Vrbovém. Vymiename si vecné dary a pusinky. Aj Alicka je doma, čo je dost vzácne. To je Julkova manželka. Večer kecáme do polnoci. Mame aj štrudlu, kerú dostaneme aj na cestu. Ideme spat, bohužial moj vedúcko ide vedla, ale moc sa nebojim ved mam v izbe veľa Ježiškov na stene tak dobre zaspim.