Stránky

štvrtok 16. februára 2023

Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 7.)

 ŠTVRTOK - 9.2.2023

Ráno je vonku minus 18, my máme v aute plus 14, dalo by sa vonku pridat na kúreni o stupen viac ale pred šiestou ja teda von vyliezať nebudem. Čakáme na slniečko, to ide pomaly hore jak stojko, ja píšem denník a mládenec vedľa zaspal a piluje. Chce sa mi strašne čurkať, je pol deviatej a ideme von.

Ráno sa v kľude balíme, jeden z nás si umýva aj zuby, ja to nepotrebujem. Je pol desátej a hneď za príjazdom na hlavnú je bufet, kde máme dobrú kávičku a hotdogy spolu za 25 ronov. Ráno sme ešte zachránili Aviu, lebo im prestal íst ventilátor kurenia. Museli sme tu veľkú bednu na streche predsa otvárať, a tak moc sme nesceli. 

Ráno sa to akosi celé pokašlalo, odbočili sme vľavo na nejakú variantu trasy, tam sme zapadli a zložito sme sa otáčali v kopci a v snehu, ale otočili sme sa, jak v tom českom filme ten čašník. Potom trasa s krásnou rýchlou šotolinou, áno, ale nie pre 57 ročného veterána, nemyslím šoféra a ani mna, ale našu fešandu. Ideme 19 km/h a trasa na 20 km, takže ideme skoro hoďku. Pri Luca volačo, sme nabehli na oficiálnu skratku, panda sa hore už slnila a povedala, že je to priechodné. Zabudla povedat, že pre nás asi s reťazami. Nevadi. Skúsený vodič nasadzuje, fotograf ho fotí, teda ja.  Prvá časť skratky bola ešte v pohode, to sme vtedy ale ešte netušili, čo bude hore.  Čakáme na Juraja aby vymenil karty v drone, zatial nás Emily nafotí v peknej polohe (myslím našej polohe pri MB). Sadáme do auta a ja už aj vysadám a idem tlačit, dron je pri mne a dronuje.  Auto hrabe na plné pecky, ja tlačím vzadu, aj do kapoty tlačím moje DNA otlačky. Ale sa to nakoniec  podarí a auto prejde aj v tom hlbokom snehu. Je to tam veľmi krásne okolie a my máme čoskoro v telefone krásne videjo od Juraja.  Večer nám moja našla penzión za 42e, nevadi ideme, po ceste nás zastavila politia na dácii, vysvetlujeme čo sa tam len tak vozíme a keď vidi ujo politia že martin je ing tak nás hneď uvoľnuje na pokračovanie v ceste 😊. A to ešte nevedel, že obidvaja sme ing a bývalí riaditelia. 

Bývanie je pekné, samostatný domček, sme na poschodí, máme blikajúci krb podobný jak blikajúce rádio. Ráno bude zimno, a to ešte ani netušim, že parťák v noci vypne radiátor na izbe , lebo on je zvyklý na nočné vetranie, tak sa pýtam prečo chodíme vôbec na penzióny a neležime radšej v zimnej tisícke?? V noci sa mi sníva s moju, ale to sem asi nepatrí. Raňajky boli úžasné. Moja, tentoraz svokra, poďakovala v maďarčine pani majitelke, lebo tam sa všade hovori furt ešte maďarsky, lebo tam volakedy dávno nebolo žádne rumunsko...




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára