NEDELA - 5.2.2023, štart Vitanová
Ale ráno je lepšie, dáva si teraflu, bude dobre. Hela nám
uvarí čajík do termosky, zabalí nám čerstvé koláče čo budu velkou zábavou
v neskoršom videju. A aj dva rohlíky balí čo papáme na ceste
z PL. Ešte sa fotime a potom sa vraciame lebo Martin nemá jeho mobil,
kerý ale má, ale ukáže mu ho Hela, že ho má v zadnom vrecku. Nevadi. Budú
aj horšie veci ešte.
Ideme na hranice smer Suchá Hora, už 7.15, teplota minus
devat, v aute je to lepšie okolo minus 5, ale máme v termoske čaj.
Poľské cestičky dávame bez reťazí, pozrieme si kostolík Bachledowka, krásne okolie.
Kamošom sa pokazil na tušim padžere klinový remen, vito zase ťahaju lebo ma
vpredu motor a vzadu retaze. Ideme smer SK na Lysá Poľana. Sú tam zápchy
jak na dálnici, to je smer Zakopané, miliony aut. Za prechodom ideme smer
Osturňa, ževraj najdlhšia slovenská obec. Pekné drevenice, niečo aj fotime.
Treba fotiť na širku ,aby to bolo na spracovanie, to som dostal take inštrukcie
múdre.
Prichádzame k odbočke akurát, ked moj vodič za jazdy telefonuje s jeho cicuš, teda vola sa inak Ivanka. Prudká vlavo a stojíme. Auto pred nami odtial musi cuvat a my nevieme prečo. Asi nejaky blbec, nechceme sa s nim rozprávat, on nam ale asi chcel povedat, že tam je zapadnutá snehová fréza. Ide tam traktor na tahanie frezy, aj sa im to podarí, ale nam sa rozjazd do kopca už moc nedari, tak vyskočim jak jelen Daniel z auta a prvý krat robim tzv. živé retaze. Auto sa rozbieha. Ideme do kopca, mne je vonku zima len v mikine značky Liskercar, držim sa záhradky, ale hlavne že to ide. Pozooor, vidim tú blbú frézu a ten ujo jak naschvál vali sneh nielen doprava ale aj polovinu dolava, takže mne na gebulku velikuúúú. Kričim, ale nikto nepočúva, nevadí, budú zážitky a bude o čom písat. Hore na svojom vrchole nastupujem do MB a vymienam si mikinu za vestičku značky Hella. Odkial su tieto značkove veci veru neviem. Dalšie gps su okolo tankodromu Javorina, je to zrúcanina, zastavujeme a čúrame obaja, ale každy na svoju stranu, spravodlivo. Prichádzame do lesa, smer Levočské kúpele, je pol druhej a z lesa vychádza osoba s prilbu na hlave, je to teta čo tam ma zapadnutého manžela. Sorry, mame problemy sami se sebu a chýba nam odvaha odbočit vpravo do hlbokeho snehu. Nakoniec šofer rozhodne a ide dávat retaze, vtedy si hovorim nech sa ukáže ako si to doma nacvičil, ked fajčil cigáru a či vóbec cvičil. Trocha sa trápime, prichádzaju aj kolegovia z inej kategorie a idu smer divočina. My ich nasledujeme a po 5 minutach smičkovania stojime za nimi v tzv kolone. Tam čakame než vpredu vyhrabu X3, ale my máme koláče, máme koláče, dokonca si dam aj prvú poobednu dávku pálenky. Tešime sa, že sa to pohlo až do okamihu, ked zapadneme my! Prvý krát sme v tom. Teda v snehu. Ale Juraj z fiatu značky Panda vola VW z KE, aby cuvanim prišiel pekne k našej prednej časti auta. Hurá je tu, má mohutné ťažné a velku silu. Martinko pripevnuje oranžové lano podla návodu až o nápravu, aby nam netahali len nárdž z kasne, to by bolo nevhodné. O pár sekund sme vonku, pekne prvé videjo od dronika, sme vonku. Ideme 11,3 metra a zase sme zapadli. Nevadi, proces sa opakuje. Dakujeme za pomoc. Nechapeme, kde sa oproti nam zjavuje Myjavák na peknej karavele v prostismere, ved to je cesta ledva pre jedno auto. Kontrolujeme auto, ideme smer Miškolc, moja teda teraz chvilu naša sprievodkyna našla pre nás spanie v madarsku za 26e . Okolo 19.45 kupujeme madarsku znamku a mame do penzionu asi 47 km, píšeme si s majitelom cez translator. Sme tam, malá izba pre manželov, nam to nevadi, je tam teplo, máme pálenku a smejeme sa asi 600 krat na videjách. Toto bolo už zaujimavý den, lepši ako sobota, prvé dobrodružstvo. Sme unavení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára