Stránky

nedeľa 1. novembra 2015

Palubný denník - víkendovka (2.)

Deň 3. - NEDEĽA
Po raňajkách sme vybrali smer ďalšieho zámku.

*Nové Hrady*
Krásny zámok v strede obce. Je až neuveriteľné ako krásne sa dokáže udržiavať takáto pamiatka. Je to tiež súkromný majetok, ale stojí za to si ho aspoň zvonka pozrieť. Je tu bludisko zo živého plotu, múzeum bicyklov aj klobúkov. Veľa krásneho nad umelými jazierkami. Je to malý Schonbrun. Ak je to cestou, treba sa tu zastaviť.



*Litomyšl*
Renesančné štvorkrídlová pamiatka v centre mesta. Pomerne veľký, udržiavaný zámok so zaujímavou fasádou. (To množstvo dverí čo som si v tomto meste odfotila !)
Zámok bol v roku 1990 zapísaný do zoznamu UNESCO. Najzaujímavejšie sa mi videlo nádvorie, ktoré je zdanlivo medzi 4 budovami, ale v skutočnosti jedna strana je vlastne len múr s balkónmi, ale celé dookola  s oblúkmi na stĺporadí.
V jednom z domov vedľa zámku sa narodil Bedřich Smetana. V meste bola asi nedávno nejaká špeciálna akcia, lebo tu bolo veľa pomaľovaných lavičiek, farebne, zábavne, rôzne.

Po obede v čínskej reštaurácii a ešte pár fotkách dverí pokračujeme ďalej k ďalšiemu hradu.

*Bouzov*
Po prechád. zke do kopčeku okolo "domečku s hrníčky" sme prišli až k bráne tohoto rozprávkového zámku. Natáčalo sa tu niekoľko rozprávok. Vybrali sme si najlacnejšiu prehliadku - vežu. Celkom hore mi hneď prišla na myseľ rozprávka "O princezné Jasnence a létajícím ševci". Tu na vežu pristál s tými krídlami. Prehliadka s názvom "Hrad s ptačí perspektivy" by som zmenila, pretože z veže sa nesmelo moc vykláňať (a ja som ani nedočiahla) tak moc toho nebolo dole vidieť, len strechy a široký výhľad naokolo. Ale aj tak by som tento hrad zaradila medzi tie najkrajšie, aspoň zvonka.



*Náměšť na Hané*
Tu sme sa zastavili, dá sa povedať cestou. A ledva sme to našli. Museli sme sa pýtať v dedine. Maličký zámoček s parčíkom dookola. Dopravne veľmi dobre vyriešené, lebo je umiestnený akoby v strede obrovského kruhového objazdu. Bolo už pomerne dosť hodín, tak sme to zobrali takou rýchlovkou, ani slniečko už nebolo, ale dali by sa tu narobiť pekné fotky. Ku zámku vedie pekná stromová alej s kockovanou cestou dookola zámku. Okolo sú aj staré, ale obývané domy.

A to je pre dnešok všetko.
Ide sa domov.









Palubný denník - víkendovka (1.)

Deň 1. - PIATOK
vyrážame o 17:00, skúr sa nedalo. Tankujeme u nás na Slovnafte 45,96 l = 50,10 €.
Stav tachometra 138 774 km.
Po večeri na hraniciach (fazuľová polievka) pokračujeme do cieľa. Do Chrudimi prichádzame o 22.45 hod. Stav tachometra 139 054 km. Zaparkovali sme na sídlisku pri garážach, kúsok od areálu kde je burza kaktusov.

Deň 2. - SOBOTA
Ráno vstávame,preparkovali sme a po káve ideme na kaktusy. Dobre že sme preparkovali hneď (v pyžame), lebo kým sme vypili kávu a najedli sa, parkovisko sa zaplnilo.

Na burze je hlava na hlave, minula som 1600,- Kč. Vyrážame na hrady. Najbližší po ceste je:

*Kunetická Hora*
Hrad vyzerá byť vysoko na kopci, ale zdanie klame. Dá sa vyjsť pomerne vysoko, teda blízko pod hrad. Pri reštaurácii parkujeme.
Hrad patrí medzi najstaršie v čechách, dokonca je to najstaršia stavba hradného typu. Veľmi pekný hrad, krajší než sme očakávali. Na hrade sa natáčala rozprávka Arabela, teraz tu bola výstava kostýmov z tejto rozprávky. Tak po vyšľapaní schodov sme ich všetky našli, bol tu aj Fantomas, Rumburak, Xénia.



*Opočno*
Tento zámok sme si pozreli len zvonku a nádvorie. Je veľmi pekný, aj keď sa zvonku z diaľky hneď tak nejaví. Na nádvorí sú balkóny s klenbami, ale aj červená fasáda. Pod hradom je park a zhora výhľad, lebo park je na kopci pod schodiskom z druhej strany zámku. Renesančný zámok je z roku 1560-1567.


*Častolovice*
Zámok patrí súkromníkovi, lepšie povedané majiteľke zámku - potomkovi pána, ktorý zámok kúpil v roku 1694. Je krásny, reprezentačný. Na nádvorí je veľa kvetov, papagáje, palmy. Pri zámku je veľký park s jazierkom, jeleňou oborou, veľa ruží - ružový sad, v parku je aj altánok - drevenica a v nej bar - občerstvenie.


*Doudleby nad Orlicí*
Pomaľovaný zámok je tiež v súkromnom vlastníctve. postavený bol v rokoch 1588-1590 a majitelia sú potomkovia staviteľov. Zámok má peknú ornamentálnu maľbu aj na malom nádvorí. Vnútro je pravdepodobne v loveckom štýle. Záhrada a parčík okolo je pomerne malý, vedľa zámku sa pod stromom vyvaľovali kravy.



Na nocľah sme našli Autocamp Orlice pri rieke Divoká Orlice kde často bývajú a nocujú splavníci. Táto časť rieky je tiež súčasťou splavov. Je to retro kemp. Súkromníci si ho zobrali do nájmu a ešte tu majú veľa roboty, tak zatiaľ je to ako keby tu trošku zastal čas.
Cena za noc za 2 osoby v karavane bola 300,- Kč.
http://www.autokemporlice.cz/











nedeľa 16. augusta 2015

Palubný denník karavanistu (10.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 12. – ŠTVRTOK

8.20  - odchod, 9.10 – české hranice – Rožany.
Na benzínke mi poskytli kód na wifi, tak pri raňajkách hľadám miesto, kde je výhliadková veža, tá ktorú mám pred očamiz internetu (pozn.-tá ktorá je v skutočnosti na Šumave). Nenašla som to, ideme ďalej, možno niečo tu, v českom švajčiarsku nájdeme, niečo iné zaujímavé.
Tankovanie: 49,71 l (30,80/l) – 1530 Kč + diaľničná nálepka (310 Kč).
Okrem na jednom mieste stojacej helikoptéry sledujúcej pašerákov je tu krásna príroda. My našťastie na pašerákov nevyzeráme, aspoň si to nevšimli a pokračujeme v ceste. Úplne náhodou pri ceste na Kamenický Šenov, tesne pred obcou sú Čadičové varhany. Je to skala kde sa natáčala Pyšná princezná. Je to skala stará zhruba 30 miliónov rokov. Má sopečný pôvod a je to vlastne zvyšok lávového prúdu. Hovorí sa jej aj „Panská skála“. Sú to vlastne kamenné kliny pozapichované tesne vedľa seba. Kedysi tu toho bolo veľa, ale ľudia to používali ako kamene pri stavbách, čo je vidieť aj na kamennej lávke cez priekopu hneď pri parkovisku. Teraz je to pomerne malá plocha a dá sa vyškriabať až hore, ale je to veľmi zaujímavé miesto.



Rozhodli sme sa, že máme cestou Mladú Boleslav, tak si pozrieme múzeum Škody. No... ak sa niekto rozhodne spraviť si výlet z domu len pre toto múzeum, tak sú to vyhodené peniaze. Tak od začiatku: Prvý problém bol nájsť to. Skutočne mizerné zlé značenie. Idete okolo Boleslavy (myslím tým okraj mesta) a jedine kam vás šípky navedú je automobilka. Našťastie nás domáci navedú, že musíme ísť hore do mesta a hľadať nejaký obchodný dom, tam to je. V meste sú tabuľky o nejakej škode, podľa nich sa dostávame k budove s parkoviskom, no zistíme, že to je niečo úplne iné. Nejaká reprezentačná budova pre zahraničný obchod. Mladý pán nás poslal o dve (!) ulice ďalej, nižšie do mesta, že tam to už naozaj je, tak ideme pešo. Až asi o ulicu ďalej je tabuľka „Škoda múzeum“. No zavčasu ! Turisti čo nepoznajú mesto, ako my, si užívajú hľadanie. Celý nadšený vchádzame do mierne klimatizovanej budovy (je tu príjemne), kde nás vítajú asi 4 alebo 5 recepčných. Cena je dohromady za 3 osoby 6 € (Nika má zľavu). A za chvíľu aj chápeme prečo tak málo. My sme si mysleli, že Škoda múzeum je ozaj múzeum. Krásna veľká budova, krásne recepčné, vysoké svetlé priestory. No s autami sú na tom mizerne. Boli tam síce nejaké škody popular, tudor, nejaké staré rámy a motory, bolo tam premietané pekné video o histórii škody, ale aut tam bolo veľmi poskromne, nič moc. Vedľajšia budova bol depozit, tamje asi ďalších 20 aut, pekné zaujímavé prototypy škody s motorom vpredu a aj ďalších „moderných“ áut. Tieto priestory náš názor máličko popravili. Za zmienku stojí ešte recepcia. Je tu 4 či 5 pekných dievčat, Danko sa pýtal na niečo reklamné čo si chcel kúpiť, ale slečna, ktorá mu to mohla predať je zrovna na obede. Tie zvyšné 4 to asi nedokážu predať. Niečo ako propagačné plagáty tu ani nevidíme.


Hlboko sklamaná posádka odchádza s konštatovaním, že keby sme pre toto vyrazili z domu a brali si dovolenku, tak si asi hlavy búchame.
Cesta domov sa kráti, už len pár kilometrov a hodín, no ešte jedno prekvapenie nás čaká. Je to asi 1,5 hodinové státie  z zápche na diaľnici (vraj je tam havária), tak varíme kávu, puding a „oddychujeme“. Keď to už chceme vzdať a prejsť cez poľnú cestu, kolóna sa pohla a konečne ideme ďalej. Ešte krátka zastávka u Mirka veVlčnove (snežítka treba odovzdať) a o 22.00 hodine sme konečne doma a hurá do bazéna, nech sa konečne počas našej dovolenky okúpeme.




sobota 1. augusta 2015

Palubný denník karavanistu (9.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 11. – STREDA

Asi o 10.30 hod. odchádzame, neostávame. Ideme smer Schwerin, ktorý je len kúsok južne. Cestou som si kúpila dve rastlinky, aká by to bola dovolenka bez kvetiniek.
Ešte tankovanie: 31,25 l (1,169/l) = 36,53 €, stav tachometra 137 481 km.

*Schwerin*
O 12-tej začíname pri zámku na vode. Zase rozprávkovo krásny hrad, ležiaci na obrovskej ploche, okolo tečie rieka, ide sa tam cez krásny most. Možno je to skôr zámok, ideálny na natáčanie rozprávok alebo filmov. Okolo, či skôr zozadu je krásna záhrada, farebne povysádzané kvety, stromy sú pooznačované  názvami ako v botanickej záhrade. A znova sa potvrdilo pravidlo – nechýba žeriav (z fotky som ho vymazala).


 O cca 14.30 odchádzame zo Schwerinu, a asi o 17-tej prichádzame do Postupimu (Postdamm) pri Berlíne. Celkom sme to dobre našli, značenie tabúľ je dobré. Zaparkovať sa dá priamo pri Sanssouses Park, čo je vlastne rozľahlý park so zámkami a kaštieľmi ktoré hľadáme. Park je do dĺžky niekoľko kilometrový (2 km) a je v ňom asi 5 kaštieľov. 

*Postupim*
Slnko praží ešte fajne, ideme pozrieť 2 najkrajšie, medzitým je ešte čo pozerať. Prvý je Neues Palais s krásnou stĺpovou kolonádou. Samotný palác má ružovú fasádu – je v rekonštrukcii – lešenie. 
Ďalej menší kaštieľ „Orangerie“, potom je veterný mlyn, ďalej „Neue kammern“ a za nimi konečne zámok „Schloss Sanssouci“. Teraz sme prešli peši asi 2 km. Keďže všetko je sprístupnené iba do 18-tej hodiny, tak sa nedostaneme ani na WC (kým ho nájdeme je zavreté). Ale turistov je stále dosť, aj dlho po 18-tej, lebo celý park je vlastne obrovská súčasť mesta a je tu aj nejaká škola (tam je WC otvorené). 


Odchod 19.20 hod., smer Drážďany, niekde po ceste prespíme. Majka nás naviguje ponad Drážďany, keby som si to skôr všimla, vyhneme sa blúdeniu. O 22.00 hod stojíme na odpočívadle, už je skoro tma. Spravíme si večeru pri „sviečkach“ (kahanec proti komárom), varím rajčinovú polievku. 

Keďže sme sa dali navigovať Majkou, tak blúdime v noci niekde na konci Nemecka, tesne pred Poľskými hranicami a snažíme sa nájsť smer čechy. Aj tu je kopec opráv na ceste a teda obchádzok, no po malom blúdení konečne nájdeme jednu z mála benzíniek kde konečne stojíme a prespíme. Je niečo okolo polnoci. 
Až teraz si uvedomujeme našu staršiu skúsenosť, že vo východnom nemecku nie je na diaľniciach ani zďaleka toľko benzíniek ako v západnom. 




piatok 31. júla 2015

Palubný denník karavanistu (8.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 10. – UTOROK

Nevyspatý je šofér aj navigátor. To bola noc ! Už asi začínam chápať, prečo je tu toľko domov na predaj.
Cena za kemp za 2 noci 72,80 €, za elektriku sa neplatí nič, z našej prípojky sme asi moc neminuli a tú druhú si nevšimli, ale aj tak sme okrem chladničky nemali na čom ju zožrať.


O 11-tej odchádzame, ešte dokúpiť niečo v Lídly, čo sa bicyklom nedalo odniesť a ďalej smer Leenwarden. O 12-tej prechádzame cez val na druhú stranu Holandska, okolo monumentu Afsluidijk. Tu sa dočítrame, že je to umelý val urobený, teda postavený, navozený, nasypaný a pod. v r. 1932. Plány začali robiť už okolo r. 1890. Je tu vyhliadková veža, kaviareň a schody ku pamiatke stavby.


Pred diaľnicou ešte trochu šťavy do motora – aspoň 15 l (1,282/l) = 20,09 €, tachometer 136 996 km.
Na nemeckej strane tankujeme do plna: 64 l (1,149/l) = 73,54 €.
O cca 20.00 príchod na Stellplatz pri kempe Zierow, kúsok za Lubeckom, pred Wismarom. Kemp pekný, prekvapilo nás, že pred „rampou“ je parkovisko, na ňom vyznačených 6 miest ako Stellplatz (s elektrikou). Ostávame jednu noc a uvidíme, či ostaneme ďalšiu noc v kempe. Nepáči sa mi pláž. Je vlastne pod kempom a to doslova. Za plotom kempu je pláž asi o 2,5 metra nižšie a prístup k nej len cez dve bránky a aj tie sú ďaleko od seba. Inak je kemp vhodný pre malé deti, je tu veľmi plytká voda, preliezky, zvieratká a krásne prostredie v kempe.





Palubný denník karavanistu (7.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 8. – NEDEĽA

Odchod z kempu cca 10.10. Tu problém na recepcii so 100 € bankovkou nemali ako pri mlynoch. Ešte som si musela kúpiť magnetku a plechovku s cukríkmi v tvare Amsterdamského domčeka (no nekúp to !). Majke sme dali príkaz navigovať do Egmond Aan Zee – mestečko na pláži. Ešte chvíľu nás viedla von z mesta po diaľničnom okruhu Amsterdamu, ale keď sme z neho zliezali, začal „nizozemský“ raj. Je to doslova a do písmena nízka zem, je to absolútna rovina – doska. Väčšina územia leží nižšie ako je hladina mora a je ako tkaná deka na tkáčskom stave – krížom krážom prepletená kanálmi a všade zelená (keď zrovna nekvitne). Lekná na kanáloch sú ako perličky a sú skoro všade. Nič mimoriadne ako je to u nás. Všade tieto kanály, ale nič nesmrdí, žiadny pach stojacej vody alebo hnijúcich rastlín. A krava je podľa mňa znakom tejto krajiny a nie Švajčiarska.
 Blížime sa k Egmondu cez malé mestečká a zase tie úžasné domčeky obložené tehličkami. Vychutnáme si starú pešiu zónu s obchodíkmi a potom super-ultra veterná pláž s majákom, ktorý bol mimochodom tým hlavným bodom čo som si tu vygooglila, prečo chcem zastávku práve tu. Keď už máme piesok nielen v ponožkách, vreckách, ale aj vo foťáku a v ústach, vypláchneme to kávou na pláži a ideme naspäť pre auto.  Ešteže je ten karavan taký krátky a zaparkujeme aj na malom parkovisku.


 Presúvame sa  na jedno z najsevernejších miest tejto krajiny , kúsok pod mestom Den Helder, mesto Julianadorp,  a tesne pred cieľom, tam vpredu, kde by mohol byť koniec toho kanála čo už hodnú chvíľu ide vedľa nás je kopec !!! Neveríme vlastným očiam. Je to piesková duna, je niekoľko metrov vysoká a oddeľuje more od reťaze kempov. Neviem ako vznikla, ale je to fajný kopec. Zakempujeme a ideme pozrieť pláž.  No ak na Egmond bol vetrisko, tak toto neviem nazvať. Prežúvam ďalšie a ďalšie zrnká piesku a konštatujem, že ráno musím vyčistiť foťák. Inak to neprežije. Na hodinách je za desať jedenásť a konečne začína tma.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Deň 9. – PONDELOK

Ostávame v kempe. - Kemp Zwaluw, pekný, kľudný, čistý, momentálne menej obsadený kemp. 
Ráno skočíme do Lídla (teda skôr že doobedu, o ráne sa nedá hovoriť), ideme na bicykloch, za jazdy fotím všetky domy po ceste, neviem sa ich nabažiť, niektoré sú aj na predaj (ktovie za koľko ?). Naspäť začína mrholiť, už len kúsok a sme v kempe. Už nemrholí, už prší a riadne. Bundy a nohavice úplne mokré, nákup tiež, čajové sáčky už len hodiť do šálky. Musím sušiť všetky čaje čo som kúpila. Po daždi vybehneme na pláž, fúka, ale dá s to.

Vypadla nám elektrika, na recepcii neni nikto, telefón neberú. Načierno sa pripájame do iného stojana s elektrikou, keď si to všimnú, priznáme sa prečo, ak nie, budeme ticho.
Konečne sme roztiahli markízu kvôli grilovaniu, a zase začína pršať a otrasne fúkať, asi je to normálne. Ideme spať. Zložíme markízu ? Fúka, ale nie až tak strašne, je priklincovaná a drží (kliny, gumy, gurtne). 00.00 hod – už to viac nevydržíme, voda padá menej, ale tá sviňa fúka viac. Balíme markízu nech sa konečne vyspíme (aspoň si to myslíme).










nedeľa 26. júla 2015

Palubný denník karavanistu (6.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 7. – SOBOTA

10.10 hod – balíme, vyrážame smer Amsterdam. Holandsko je plochá doska plná koní, kráv a oviec. Asi 11.30 sme našli kemp. Nie ten čo bol v pláne, ten je obsadený, asi preto, že bol blízko centra, ale odporučili nám druhý. Je dosť ďalej od prvého, ale je na vysokej úrovni. Je pre 400 karavanov a je tu doslova výstava karavanov a stanov. Perfektne popredelované parcely živým plotom. Kvalitný trávnik, pekné WC  a sprchy. Samozrejme sprchy na žetóny a aj teplá voda na umývanie riadu na žetóny. Autá musia byť nacúvané k plotu (neviem prečo), chlapec z personálu kempu sa bicykluje hneď pri bráne a orientuje záujemcov o kempovanie.
 Po rozložení a obede balíme na výlet do mesta. Viac sa oplatí celodenný lístok na metro a zo zastávky  (ktorá je blízko) ísť až na konečnú na Central station. Mapy máme z recepcie a naštudované. Vyrážame.

*Amsterdam*
Konečná, vvystupujeme, Central Station. Ďalej cez Damrak na DAM hľadáme Old Church cez úzke uličky. Naspäť na DAM  - námestie s National monumentom. Za rohom Royal Palastu je New Church, cez ulicu Raadhuistraat do Wester Kerk a hľadáme dom Any Frankovej. Dom ktorý asi najviac preslávil film a kniha „Na vine sú hviezdy“. Kto to nečítal, možno ani nevie kto bola Ana Franková, ale všetky tie mladé baby čo tu stoja v rade nie za rohom, ale až za dva rohy to zrejme čítali. Takže pre túto šóru sa návšteva tohto domu ruší.
Central Station:

 Okolo jedného z kanálov, množstva hausbótov ideme ďalej, asi toto je „House Boat museum“. Cez Flower market – stánok za stánkom a všade okolo cibuľky tulipánov a hortenzií, ktorých je tiež v celej krajine neúrekom. Sú tu aj iné hľuzy a semienka (aj canabis J ), ale hlavne tulipánov všetkých farieb.  
V tomto meste je toľko historických, budov a múzeí, že sa to nedá sledovať. Ešte trocha mimo mesta je Rijksmuseum. Je to vlastne hrad, podobá sa štýlovo na Central Station, ale je tu malý parčík so starým skleníkom a pekne vysadené kvety, kopa pekných strážnikov v oblekoch (asi ich vyberajú podľa tváre). Sú milí, usmiaty a kývajú nám. Dve baby sa tu snažia zarobiť si spevom, su nepriehliadnuteľné, celkom im to ide. Stoja uprostred chodníka a sú dosť hlasné, hlavne tá čo nehrá na gitare.
Rijksmuseum:
A to nás čaká zážitok dňa ! Budem sa s ním ešte dlho chváliť. Záchody ! Ano tu. Hovorí sa tomu, že SURPRISE. Wécka v suteréne nejakej malej pivárničky. Pekné, moderné, vojdete a po ľavej strane rad záchodov, bolo ich tam 4 alebo 5 a oproti po celej stene obrovské zrkadlá. Na záchodoch priesvitné sklené dvere, vojdete a vidíte sa v obrovských zrkadlách. Vidíte celú chodbičku aj kabínku vedľa a aj tú ešte vedľa nej. A tak sme stáli pred dverami a kryli tú tretiu vnútri. A keď išla tam posledná z nás troch, prišla hajzelbaba a niečo nám rozprávala. Keď pochopila, že ani netušíme čo nám vykladá, tak nám ukázala, že keď sa dvere zvnútra zamklnú, sklo ostane nepriesvitné mliečne. Neviem ako to funguje, či nejakým elektrickým napätím, ale ešte sme sa tak dlho rehotali (aj hajzelbaba na nás) že sme ozaj šikovné sedláčky z mesta. Ľutujem, že som to neodfotila (pre návštevníkov mesta – bolo to pod Heineken barom pri Rijksmuzeu).


Popri kanály Princegracht už pomaly, ozaj pomaly, ideme na metro naspäť do kempu. Teraz si vychutnávame kanály, úzke domy s obrovskými výkladovými oknami, a tu v pokojnejšej časti Amsterdamu už nám ani tí cyklisti tak veľmi nejdú na nervy. Domáci jazdia po meste na bicykloch takým zaujímavým spôsobom. Majú elegantné „vozítka“ s košíkmi alebo bedničkami vpredu. Ich jazda – to je elegantný let vo vetre. Ako keby si to doslova vychutnávali, noblesa, elegancia, štýl. Idú vystreto, rýchlo, ale pritom bezpečne, sebaisto, lebo bicykel tu má prvoradú prednosť. Až potom sú chodci a autá. Tu nie sú bicykle ako u nás, sú elegantné dámske alebo pánske. Vysoké, že z nich ani nemôžu dočiahnuť na zem. Žiadne športové alebo horské ako u nás, teda ak nerátam športovcov mimo mesta. Amsterdam je skutočne mesto bicyklov, a to tých najkrajších a najväčších. Mesto bicyklov, kanálov, kvetov, syrov a kaviarničiek. Všetci sú usmiaty a pokojný. Až mi je ľúto, že deň skončil. Ale obloha je svetlá dlho, skoro do 11-tej. Takže naspäť na metro na stanicu Weesperplein. Z čistých vagónov ešte občas pohľad na modernú štvrť a za asi 20 minút sme v kempe. Škoda. Chcelo by to dlhšie si vychutnať všetky tie domy, mosty, loďky, dreváky a syry, tulipány a hortenzie, bary a kaviarničky a mix ľudí z celého sveta. Možno sa sem ešte vrátime.
P.S. ešte sa pochválim s jedným zážitkom. Skutočne očarená som bola s chlapíka ktorý hral na ulici, no v živote by som si nemyslela, že to uvidím na vlastné uši. On hral na hang drums !!! Môj sen dostať sa raz k tomu, skúsiť si to síce nevyšiel, ale bola som celkom vedľa keď som ho tu videla. ďakujem tam hore za zážitok !

Úžasný zvuk ! Nádhera !