Palubný denník karavanistu (10.) - Belgicko/Holandsko/Nemecko

Deň 12. – ŠTVRTOK

8.20  - odchod, 9.10 – české hranice – Rožany.

Na benzínke mi poskytli kód na wifi, tak pri raňajkách hľadám miesto, kde je výhliadková veža, tá ktorú mám pred očamiz internetu (pozn.-tá ktorá je v skutočnosti na Šumave). Nenašla som to, ideme ďalej, možno niečo tu, v českom švajčiarsku nájdeme, niečo iné zaujímavé.

Tankovanie: 49,71 l (30,80/l) – 1530 Kč + diaľničná nálepka (310 Kč).

Okrem na jednom mieste stojacej helikoptéry sledujúcej pašerákov je tu krásna príroda. My našťastie na pašerákov nevyzeráme, aspoň si to nevšimli a pokračujeme v ceste. Úplne náhodou pri ceste na Kamenický Šenov, tesne pred obcou sú Čadičové varhany. Je to skala kde sa natáčala Pyšná princezná. Je to skala stará zhruba 30 miliónov rokov. Má sopečný pôvod a je to vlastne zvyšok lávového prúdu. Hovorí sa jej aj „Panská skála“. Sú to vlastne kamenné kliny pozapichované tesne vedľa seba. Kedysi tu toho bolo veľa, ale ľudia to používali ako kamene pri stavbách, čo je vidieť aj na kamennej lávke cez priekopu hneď pri parkovisku. Teraz je to pomerne malá plocha a dá sa vyškriabať až hore, ale je to veľmi zaujímavé miesto.

Rozhodli sme sa, že máme cestou Mladú Boleslav, tak si pozrieme múzeum Škody. No... ak sa niekto rozhodne spraviť si výlet z domu len pre toto múzeum, tak sú to vyhodené peniaze. Tak od začiatku: Prvý problém bol nájsť to. Skutočne mizerné zlé značenie. Idete okolo Boleslavy (myslím tým okraj mesta) a jedine kam vás šípky navedú je automobilka. Našťastie nás domáci navedú, že musíme ísť hore do mesta a hľadať nejaký obchodný dom, tam to je. V meste sú tabuľky o nejakej škode, podľa nich sa dostávame k budove s parkoviskom, no zistíme, že to je niečo úplne iné. Nejaká reprezentačná budova pre zahraničný obchod. Mladý pán nás poslal o dve (!) ulice ďalej, nižšie do mesta, že tam to už naozaj je, tak ideme pešo. Až asi o ulicu ďalej je tabuľka „Škoda múzeum“. No zavčasu ! Turisti čo nepoznajú mesto, ako my, si užívajú hľadanie. Celý nadšený vchádzame do mierne klimatizovanej budovy (je tu príjemne), kde nás vítajú asi 4 alebo 5 recepčných. Cena je dohromady za 3 osoby 6 € (Nika má zľavu). A za chvíľu aj chápeme prečo tak málo. My sme si mysleli, že Škoda múzeum je ozaj múzeum. Krásna veľká budova, krásne recepčné, vysoké svetlé priestory. No s autami sú na tom mizerne. Boli tam síce nejaké škody popular, tudor, nejaké staré rámy a motory, bolo tam premietané pekné video o histórii škody, ale aut tam bolo veľmi poskromne, nič moc. Vedľajšia budova bol depozit, tamje asi ďalších 20 aut, pekné zaujímavé prototypy škody s motorom vpredu a aj ďalších „moderných“ áut. Tieto priestory náš názor máličko popravili. Za zmienku stojí ešte recepcia. Je tu 4 či 5 pekných dievčat, Danko sa pýtal na niečo reklamné čo si chcel kúpiť, ale slečna, ktorá mu to mohla predať je zrovna na obede. Tie zvyšné 4 to asi nedokážu predať. Niečo ako propagačné plagáty tu ani nevidíme.

Hlboko sklamaná posádka odchádza s konštatovaním, že keby sme pre toto vyrazili z domu a brali si dovolenku, tak si asi hlavy búchame.

Cesta domov sa kráti, už len pár kilometrov a hodín, no ešte jedno prekvapenie nás čaká. Je to asi 1,5 hodinové státie  z zápche na diaľnici (vraj je tam havária), tak varíme kávu, puding a „oddychujeme“. Keď to už chceme vzdať a prejsť cez poľnú cestu, kolóna sa pohla a konečne ideme ďalej. Ešte krátka zastávka u Mirka veVlčnove (snežítka treba odovzdať) a o 22.00 hodine sme konečne doma a hurá do bazéna, nech sa konečne počas našej dovolenky okúpeme.