Stránky

piatok 31. mája 2019

Svadobná cesta do Španielska (2.)


Deň 2. UTOROK:
No nebyť tejto dovolenky,  tak ani neviem, že Gibraltár je samostatný štát. Priznám sa, som nevzdelaná. Je to niečo ako San Marino, Monako, Vatikán a podobne, len je to skrátka Gibraltár. Kedysi by sa to nazvalo „anglická kolónia“, ale teraz už nie. Okrem jazdenia a peňažnej meny je tu všetko anglické, patrí to k Anglicku. V rokoch 1967 a 2002 mali možnosť jej občania sa vyjadriť, či chcú patriť k Španielsku, ale bolo to jednoznačné. Teraz sú „väčšími pánmi“, zamestnávajú sa tu aj Španieli za lepšie platy, je tu niečo ako bezcolné pásmo. Dá sa tu platiť eurom, anglickou librou, ale majú aj svoju menu, ktorú nikde inde nekúpite, nedá sa inde zameniť iba tu, a keď peniaze neminiete tu, tak sú vám na milú kedveš. Neplatia absolútne nikde. 
Hrdosť Gibraltárčanov je taká veľká, že napr. oni nemajú vlastný zdroj pitnej vody, tak si ju sami vyrábajú, odsoľujú. Pre celý štátik používajú na výrobu elektriky vlastný naftový generátor (!), ktorý im už prestáva stačiť. Španielsko im ponúklo odpredaj elektriky, ich hrdosť to odmietla, stavajú novú elektro-stanicu. Na rozlohe 6,7 km2 je vraj cez 32 tisíc obyvateľov. Samozrejme domorodcov, plus k tomu turisti. 
Skutočná pikoška pre turistov je príjazdová cesta do tohto štátu. Je to jediná suchozemská možnosť sa sem dostať. Keďže Gibraltár je vlastne polostrov na výbežku, tak buď od mora, alebo touto cestou. A tá vedie krížom cez letisko ! Medzi dvomi semaformi krížom cez dráhu si to štrikujú nohami kopy turistov a s nimi autá a autobusy. Potom zasvieti semafor, po dráhe sa prebehne zametacie autíčko a pristane, alebo odletí lietadlo. A potom zas. Vojak stiahne ostnatú reťaz z cesty a idú turisti a autá.


Štát má bohatú vojenskú históriu, keďže je to miesto, kde sa stretali rôzne kultúry. Od Arabov, kresťanov, Turkov a všetkého možného. Bol dobíjaný zo severu aj z juhu. Odvtedy je jeho vysoká skala popretkávaná množstvom vojenských tunelov a dier. Počas druhej svetovej vojny to bola vojenská základňa a všetci civili museli preč. Nábožensky sa tu nájde dokonalý mix všetkého. Sú tu kostoly aj mešity.
Štát je zaujímavý aj napríklad tým, že pre nezhody španielsky diktátor Franco v roku 1969 uzavrel hranice a prerušil všetky komunikačné spojenia. Zo štátu sa dalo dostať len letecky, alebo vodou do Afriky a odtiaľ do Španielska či Portugalska. Normálne cestné spojenie sa obnovilo až v roku 1985, keď malo Španielsko vstúpiť do európskeho spoločenstva. 
Je to dokonalé turistické a obchodné centrum. Nakúpite si tu lacné oblečenie (značkové), kozmetiku, dá sa tu posedieť v kaviarni v príjemnej atmosfére. Iný koniec polostrova vám zas poskytne pohľad na miesto, kde splýva Stredozemné more s oceánom. Za dobrej viditeľnosti vidíte Afriku, ktorá je v týchto miestach cca 27 km cez vodu.
Delegát nás zobral do jaskyne, ktorá je tiež centrom turistiky, tak ako vlastne celý štát. Priznám sa, jaskyňa pekná, ale na môj vkus (a nielen na môj) má hrozne gýčové osvetlenie. Farby sa striedajú jak na diskotéke, a je problém vystihnúť s foťákom ten správny čas. A tak budem z fotiek vyberať a hľadať normálnu fotku. Ale o to viac sme sa zabavili na opiciach, ktoré boli pomerne kľudné. Sprievodkyňou sme boli upozornené, že nemáme pred nimi nič jesť, neprovokovať ich. Vraj už zistili samé, že ostatné predmety, ktoré ukradnú turistom sú nejedlé. Ani kekse, ani fľašku s vodou, nič u nás nesmú vidieť. A tak sme si ich pokojne pofotili. Opice sú Gibraltárskou históriou (okrem toho že sú aj atrakciou) a štát sa o ne stará. Majú svojich zverolekárov, dodávanú stravu. Keď sa premnožia, mláďatá sa odoberú a putujú do zoologických záhrad vo svete.


Na najvyšší nami dostupný bod kopca, či skôr skaly, nás čiastočne vyviezol autobus. Zvyšok k tunelom sme si vyšľapali pešo. Sú to tunely vykopané vojakmi z ktorých je krásny výhľad na pláž a letisko.
Záver ? Je to zaujímavé miesto. Zážitok sme mali hlavne z toho prechodu cez letisko a výhľadu na oceán, vlastne stret oceánu s morom. Obchodíky s minimálnou, možno aj s nulovou daňou tiež lákajú, no my nie sme nákupní maniaci. Nám stačí kávička v miestnej kaviarni.

A ešte výhľad na hraničný prechod medzi Španielskom a Gibraltarom, hranica (colnica) sú tie červené strechy nad letiskovou dráhou:



Svadobná cesta do Španielska (1.)

Áno, čítate dobre. Boli sme na svadobnej ceste. A možno preto v Španielsku, lebo pred svadbou sme boli na našej spoločnej prímorskej dovolenke práve v Španielsku, pár rokov po svadbe zase druhý krát. Asi tu nám k tejto krajine začal rásť nejaký vzťah, pretože Španielsko je skrátka Španielsko. Tak teraz po 25 rokoch od svadby sme si k výročiu dali darček a išli sme na ďalšiu svadobnú cestu. A keďže po tých rokoch už dovolenka v štýle opekania sa už nie to, čo nám vyhovuje, tak sme to dali na krátku, ale intenzívnu poznávačku: Gibraltar/Maroko/Alhambra. A aby to bola dovolenka ako má byť, tak s cestovkou, do hotela a so sprievodcom.
Deň 1. PONDELOK:
Dnes len letíme. Po práci, poobede, ušetrili sme deň dovolenky, čerpali iba nejaké náhradné voľno a leteli sme z Bratislavy. Tentoraz načas, bez meškania. Na večer sme už pristáli v Malage, pre tých čo si hneď nevybavia orientáciu, je to ešte vzdušnou čiarou cca 950-980 km pod Barcelonou. A len nejakých 160 km od Gibraltaru. Teplota a počasie je tu zaručené, slnko zapadá o viac ako hodinu neskôr ako u nás, čas na hodinkách sa nemení.
Delegátka nás čakala na letisku a porozvážala nás po hoteloch. Ospravedlnila sa, že nám museli zmeniť hotel, lebo v tom našom majú veľký problém s kuchyňou, majú ju rozbitú a musia ju prerábať. A náš nový hotel bol väčší luxus – hotel Tarik. V mestečku Torremolinos, k moru len cez cestu. Naozajstná dovolenková atmosféra, len tých ľudí ešte pomenej, čo bolo ideálne. Informácia, že ráno máme odchod o ôsmej spred hotela nás rozosmiala, a ďalšia, že ďalší deň odchádzame už o pol piatej, ešte viac. No ale neprišli sme vylihovať k moru (mimochodom má len okolo 19 stupňov), oddychovať budeme doma.
Keďže presný program výletov sa určuje až na mieste, tak dnes ideme na Gibraltár. Pre upresnenie, všetky lístky a vstupenky sa musia kupovať vopred. Nahlási sa množstvo ľudí a oni si určia, kedy nás tam pustia, kedy majú voľné. Vstupenky sa na veľa pamiatok vypredajú pomerne rýchlo a skoro a tak nám určili, že Alhambra bude až vo štvrtok. Nevadí. Na poradí nezáleží, podstatné je, že uvidíme všetko čo sme chceli. Tak ráno na Gibraltár.



Hotel Tarik je veľmi milý a pekný hotel. Patrí k tým prvým, čo v tejto oblasti vznikli. Ale to neznamená, že je zaostalý a plný starého nábytku. Práve naopak. Na sebe stále "pracuje" a je veľmi pekne obnovený. Izby sú moderné, čistučké s krásnou kúpeľňou. Z jedálne máte výhľad na pláž. Keď sa vám ujde izba do dvora, tak máte výhľad na bazén. Je to pekné a kľudné miestečko. Dal by sa nazvať hotelom rodinného typu. Poloha je ideálna, napravo aj naľavo od neho je množstvo reštaurácií. Pláž je doslova na skok, síce cez cestu, ale je to len malá miestna komunikácia a doprava na nej je slabá. Hlavná cesta je vyššie nad hotelom.
Do mesta Toremolinos je to z letiska cca 15 minút. Takže ideálne miesto na výlety do okolia. Nižšie od mesta sa začína golfová oblasť s centrom v Marbelle. Je to "milionárske mestečko" s výskytom známych osobností.