Deň 2. UTOROK:
No nebyť tejto dovolenky, tak ani neviem, že Gibraltár je samostatný
štát. Priznám sa, som nevzdelaná. Je to niečo ako San Marino, Monako, Vatikán
a podobne, len je to skrátka Gibraltár. Kedysi by sa to nazvalo „anglická
kolónia“, ale teraz už nie. Okrem jazdenia a peňažnej meny je tu všetko
anglické, patrí to k Anglicku. V rokoch 1967 a 2002 mali možnosť
jej občania sa vyjadriť, či chcú patriť k Španielsku, ale bolo to
jednoznačné. Teraz sú „väčšími pánmi“, zamestnávajú sa tu aj Španieli za lepšie
platy, je tu niečo ako bezcolné pásmo. Dá sa tu platiť eurom, anglickou librou,
ale majú aj svoju menu, ktorú nikde inde nekúpite, nedá sa inde zameniť iba tu,
a keď peniaze neminiete tu, tak sú vám na milú kedveš. Neplatia absolútne
nikde.
Hrdosť Gibraltárčanov je taká veľká, že napr. oni nemajú vlastný zdroj
pitnej vody, tak si ju sami vyrábajú, odsoľujú. Pre celý štátik používajú na výrobu elektriky vlastný naftový generátor (!), ktorý im už prestáva stačiť.
Španielsko im ponúklo odpredaj elektriky, ich hrdosť to odmietla, stavajú novú
elektro-stanicu. Na rozlohe 6,7 km2 je vraj cez 32 tisíc obyvateľov. Samozrejme
domorodcov, plus k tomu turisti.
Skutočná pikoška pre turistov je príjazdová cesta do tohto štátu. Je to jediná
suchozemská možnosť sa sem dostať. Keďže Gibraltár je vlastne polostrov na
výbežku, tak buď od mora, alebo touto cestou. A tá vedie krížom cez
letisko ! Medzi dvomi semaformi krížom cez dráhu si to štrikujú nohami kopy
turistov a s nimi autá a autobusy. Potom zasvieti semafor, po
dráhe sa prebehne zametacie autíčko a pristane, alebo odletí lietadlo.
A potom zas. Vojak stiahne ostnatú reťaz z cesty a idú turisti
a autá.
Štát má bohatú vojenskú históriu, keďže je to miesto, kde sa stretali rôzne kultúry. Od Arabov, kresťanov, Turkov a všetkého možného. Bol dobíjaný zo severu aj z juhu. Odvtedy je jeho vysoká skala popretkávaná množstvom vojenských tunelov a dier. Počas druhej svetovej vojny to bola vojenská základňa a všetci civili museli preč. Nábožensky sa tu nájde dokonalý mix všetkého. Sú tu kostoly aj mešity.
Štát je zaujímavý aj napríklad tým, že pre nezhody
španielsky diktátor Franco v roku 1969 uzavrel hranice a prerušil
všetky komunikačné spojenia. Zo štátu sa dalo dostať len letecky, alebo vodou
do Afriky a odtiaľ do Španielska či Portugalska. Normálne cestné spojenie
sa obnovilo až v roku 1985, keď malo Španielsko vstúpiť do európskeho
spoločenstva.
Je to dokonalé turistické a obchodné centrum. Nakúpite
si tu lacné oblečenie (značkové), kozmetiku, dá sa tu posedieť v kaviarni
v príjemnej atmosfére. Iný koniec polostrova vám zas poskytne pohľad na
miesto, kde splýva Stredozemné more s oceánom. Za dobrej viditeľnosti
vidíte Afriku, ktorá je v týchto miestach cca 27 km cez vodu.
Delegát nás zobral do jaskyne, ktorá je tiež centrom
turistiky, tak ako vlastne celý štát. Priznám sa, jaskyňa pekná, ale na môj
vkus (a nielen na môj) má hrozne gýčové osvetlenie. Farby sa striedajú jak na
diskotéke, a je problém vystihnúť s foťákom ten správny čas.
A tak budem z fotiek vyberať a hľadať normálnu fotku. Ale
o to viac sme sa zabavili na opiciach, ktoré boli pomerne kľudné.
Sprievodkyňou sme boli upozornené, že nemáme pred nimi nič jesť, neprovokovať
ich. Vraj už zistili samé, že ostatné predmety, ktoré ukradnú turistom sú
nejedlé. Ani kekse, ani fľašku s vodou, nič u nás nesmú vidieť.
A tak sme si ich pokojne pofotili. Opice sú Gibraltárskou históriou (okrem
toho že sú aj atrakciou) a štát sa o ne stará. Majú svojich
zverolekárov, dodávanú stravu. Keď sa premnožia, mláďatá sa odoberú
a putujú do zoologických záhrad vo svete.
Na najvyšší nami dostupný bod kopca, či skôr skaly, nás
čiastočne vyviezol autobus. Zvyšok k tunelom sme si vyšľapali pešo. Sú to
tunely vykopané vojakmi z ktorých je krásny výhľad na pláž a letisko.
Záver ? Je to zaujímavé miesto. Zážitok sme mali hlavne
z toho prechodu cez letisko a výhľadu na oceán, vlastne stret oceánu
s morom. Obchodíky s minimálnou, možno aj s nulovou daňou tiež
lákajú, no my nie sme nákupní maniaci. Nám stačí kávička v miestnej
kaviarni.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára