Svadobná cesta do Španielska (3.)

Deň 3. STREDA:

Dnes je na pláne Maroko. Milujem tie ich farby, lampičky, mozaiky. A nesklamala som sa.
Dnes išla s nami delegátka. Vyplávali sme z Tarify, čo je absolútne najjužnejšie európske mesto. Odtiaľto je do Afriky len 17 km ! Nebyť vodných prúdov, tak by to hocijaký lepší plavec aj preplával. Za peknej viditeľnosti je nádherný výhľad na druhú stranu, čo nás bohužiaľ obišlo. Takže z Tarify do Tangeru, druhého najvýznamnejšieho prístavu Maroka. 

Trajektom za chvíľku, len kopa papierovačiek, vstupná karta, výstupná karta. Kým sa človek vybaví na lodi cez vstupnú kontrolu, tak už pomaly kotvíme v prístave. No fakt neviem, či vybavili všetkých. Ale teraz už vieme, že delegátku treba poslúchať, a postaviť sa do radu čo najskôr po nástupe na loď. Na druhom kontinente nás už čakal domorodý delegát, čo podľa pravidiel musí byť. Ukázal nám milionársku štvrť, čo bolo zbytočne zdĺhavé. Previezol nás tadiaľ autobusom, ale mohol to aj skrátiť. Potom nás zobral na miesto, odkiaľ sme sa z tejto strany mohli pozrieť, kde sa zlieva oceán s morom. Pri drevenej smerovke sa fotili asi všetci, ale musím uznať, je to miesto, ktoré má svoje čaro. Ja osobne by som radšej zišla dolu k vode, ale nedalo sa. Po tejto zaujímavosti sme sa zase bohatou mestskou časťou vrátili do centra, do Mediny, čo je stará historická časť. Nazvala by som ju Marocká klasika.

Mesto Tanger históriou siaha až do 2.tisícročia pred n.l. Tak isto ako Gibraltár malo vždy pomerne strategické geografické miesto, preto sa tadiaľto prehnalo viac náboženstiev, vojsk a bojov o územie. Momentálne je to hlavne moslimské mesto, ale je tu aj židovská štvrť, aj kresťanská. Ekonomika tu žije samozrejme hlavne z turizmu a ja osobne si myslím, že aj z ľudí z tej milionárskej štvrte.

Tu, v starom meste sme mali aj obed, v trošku stiesnených priestoroch, na starých marockých lavičkách za stolom ako sardinky.
Pokračovali sme starým mestom, uličkami, dvorčekmi, okolo obchodíkov a predavačov. Toto je skutočné Maroko. Keby som sem išla na vlastnú päsť, tak nemám odvahu sem vkročiť. Vraj bolo aj šťastie, že je ramadám, a preto je to troška kľudnejšie. Ale ja som bola nadmieru spokojná. Tie maličké obchodíky s koreninami, koženými výrobkami, šatkami, kobercami, látkami a niťami. Kráčali sme uličkami a videli sme remeselníkov pri ich dennej činnosti. Vyrábali tašky, opravovali topánky, navíjali nite a šili šaty. Bolo tu holičstvo aj výroba kovových lámp, čajníkov a tanierov, mís. Miestni remeselníci prichytení pri čine. Nádhera. Možno som bola časťou toho malého percenta návštevníkov, ktorí sú doslova unesení z takýchto zážitkov. Ale mne nevadil ten smrad, tie tesné uličky, tie špinavé dvory a miesta. To je skrátka Maroko.

Jedna časť výletu patrila (ako to na fakultatívnych výletoch býva) obchodíku s „niečím“, kde sa vlastne podporí obchod nejakému domorodému obchodníkovi. Viem, že sa z toho turisti moc netešia, je to vlastne nanucovanie tovaru ktorý nepotrebujeme, alebo sa nám ani nepáči, alebo ho skrátka neprenesieme v lietadle. Tentokrát to bolo máličko iné. Boli sme v jednej mastičkárni, lekárni, či olejčekárni... nazvime to hocijako medzitým. Bol to obchodník - spracovávateľ argánového oleja. Ponúkal oleje na kozmetiku, aj kuchynské, mydielka, mastičky, tinktúry... A na moje prekvapenie to malo úspech. Fakt. Veď argánový strom rastie iba v Maroku. Akékoľvek pokusy o pestovanie na iných miestach zlyhalo. Občas sa dá vidieť v Alžírsku a Izraeli. Kedysi to bol v severnej Afrike bežný strom, no to sa už zmenilo. Je to doslova zázračný strom. Miesta jeho výskytu chráni UNESCO. 

Strom sa podobá olive, len má pichliače. Plody sú tiež podobné olivám, s dužinou a veľmi tvrdým jadrom v tvare mandle. Dovolila by som si jeho zber prirovnať k cibetkovej káve J. Po stromoch sa pasú kozy (áno, hore po stromoch). Sú to taký štvornohý marocký kamzíci, ktorý žerú plody. Im tie pichliače nevadia. Ich telo strávi dužinu a jadierko nepotrebuje, po prechode tráviacim ústrojenstvom sa jadierko vylúči a z neho sa potom využíva vnútorné semienko. Usuší, roztlčie sa škrupina a dôležité sú tie semienka, z tých sa robí olej. Kozmetický olej je lisovaný za studena. Ale ostatné už viete, alebo si vygooglíte, je to skrátka vzácny super olej. Ak tam raz pôjdete, kúpte si z neho aspoň nejaký výrobok. 

Akýsi šéf, možno majiteľ, alebo hlavný lekárnik, nám vysvetlil ako sa všetko spracováva, mieša, vyrába. Predstavil nám sortiment a účinky nielen oleja, ale všetkých hlavných výrobkov. Neviem, či sa to všetko vyrába práve tu v ich dielni, ale bolo z čoho vyberať. Strávili sme tam niečo cez hodinu a potom sme zas vyrazili do ulíc. Teraz už ale aj na malé námestíčko s krátkym rozchodom. No nebol to doslova rozchod, lebo väčšina z nás zapadla v miestnej kaviarni. Ale ešte sme sa naposledy nadýchali Maroka a potom už len odchod do prístavu.
To už bolo trošku jednoduchšie, lebo výstupný papier sme odovzdali ešte pred nástupom na loď. Tak hurá naspäť na hotel. Unavení, ale spokojní.