Svadobná cesta do Španielska (4.)

Deň 4. ŠTVRTOK

Dnes sme vstávali „normálne“. Odchod bol až o pol desiatej, tak po slnečných raňajkách sme si boli posedieť na pláži. Krásne dobré slnečné ráno prajem ! Ten kľud, ticho, vlny na mori a piesok. Mušle, krásne veľké bielo-škoricové mušle. Nie, kúpať sa ešte nedalo (až na pár otužilcov), aj keď pôvodne som si povedala, že večer to vyskúšam. Zuby nechám na izbe v pohári aby som nedrkotala a čvachtnem sa tam. To boli moje plány. 

Vyrazili sme smer Granada, z nášho hotela je to severo-východne nejakých 150 km, ešte pozbierať turistov z druhých hotelov a ide sa. Mesto je v Andalúzii a pomerne v kopcoch. Je to mesto s mixom kresťanov, židov a moslimov. Historické uličky sú čarovné. Delegát nás previedol hlavnou starou časťou, vysvetlil nám, kde sa čo nachádza, kadiaľ je najlepšie ísť, ukázal nám peknú časť mesta. Potom nám dal rozchod s tým, že keď zablúdime, nech sa pýtame na Katedrálu. To nám budú rozumieť všetci a určite nás nasmerujú. Povedal nám kam máme ísť na najkrajšie miesta tejto štvrte, chápem, ísť všade spolu by bolo zdĺhavé. A potom, keď sa jedna pani spýtala, že „čo sa tu dá ešte zaujímavé vidieť ?“ som skoro odpadla. A delegát tiež. Prvé, čo ma napadlo, že všetko. Katedrála (obrovská), úzka ulička – Carrera del Darro – ulička kde je povolený vjazd autám, a idú tak, že sa musíte natlačiť na stenu domu aby ste sa vmestili a neprešiel vám po prstoch. Nechápem prečo tam vjazd autám nezakážu.

Pofotila som si dverí koľko som stíhala. Kto nevie, tak fotenie dverí je moja úchylka a moje príbuzenstvo si na to ťažko a pomaly zvyká. Cestou späť ku katedrále sme pozreli uličky s bazárom, husté ako fazuľová kaša. Jeden obchod na druhom, milióny šatiek, kabeliek tu splývalo s tovarom zo susedného obchodíku. Jeden s druhým splývali a tak ste sa zo spleti farieb, magnetiek a lámp vymotali až na druhom konci. Tu doprava, prípadne doľava a môžete zase plávať v druhej uličke. Kto má plnú peňaženku a veľké príbuzenstvo, môže tu nakúpiť darčeky a suveníry pre celú rodinu.
Najviac sme si po tej prechádzke vychutnali pivko v jednej z uličiek. Milý pán majiteľ nás so španielskou eleganciou a úsmevom obslúžil a my sme sa španielskeho horúceho vzduchu nadýchali   s pohľadom na katedrálu.  Potom sme si ju ešte vychutnali zvnútra. Obrovský priestor obložený kameňom a mramorom mal asi o pätnásť stupňov menej než bolo vonku. Jeho základy siahajú do roku 1518, a stavba trvala 181 rokov. Pôvodný úmysel bol kráľovské mauzóleum, teraz je tu po jej bokoch veľa kaplniek. Mohutné stĺpy s priemerom pár metrov držia strechu všetkou svojou silou.

  Pred katedrálou je malé námestíčko s hladkou, dokonca akoby vyleštenou dlažbou. Je tak príjemne hladká, že nám nedalo a pri čakaní na náš turnus sme si tu posedeli. No asi hlavným dôvodom bol chlapec, ktorý tu tak dobre spieval, že Haberovi by sa aj tie oholené chlpy zježili. Lucie Bílá by z neho bola namäkko a mne sa od dojatia tlačili slzy do očí. Neklamem, ale tak dobrý hlas som na ulici ešte nepočula. Len dúfam, že chlapec spieva s nejakou dobrou kapelou a čoskoro si ich niekto všimne. Ak poznáte ten rozprávkovo rozplývavý a dobrý pocit z niektorého miesta na svete, kde si poviete, že pre toto tá cesta stála za to, tak presne toto miesto bolo ono. V očiach je film, ktorý premieta mohutný kamenný chrám a nad hlavou nádhernú modrú oblohu, sedím na zemi a v ušiach úžasný spev ktorý sa niesol námestím s dokonalou akustikou. Škoda, že sa tam nedalo sedieť ešte aspoň hodinu. Ale nebojte sa, niečo sme tomu chlapcovi hodili do kufríka.

Hurá do Alhambry ! Po našom akustickom a optickom zážitku sme sa vybrali na kopec. Tam je najdôležitejšia (turisticky) a najznámejšia časť mesta. Alhambra, v preklade „Červený hrad“, pôvodne postavená v roku 889 ako pevnosť. V rokoch 1284-1354 bol prestavaný na palác a to v jedinečnom arabskom/maurskom štýle. Nielen budovy zvonka, ale aj jeho miestnosti, spálne a izby sultána a jeho ženy. Alhambra je architektonický šperk, čo sa týka vnútorných nástenných dekorácií. Je škoda, že keď to prevzali kresťania, tak to prerobili na svoj vkus a veľa farieb a malieb odstránili. Celá pevnosť je rozmerovo veľmi veľká, ale tie najkrajšie klenoty – arabesky sú v časti, kde bol zámok. Celá stavba bola mnohokrát znehodnotená, raz európskymi architektmi, inokedy vojnami, ostreľovačmi, dokonca aj zemetrasením.  Pevnosť narástla na náhornej plošine, čo jej dáva majestátny ráz s výhľadom na okolie.

Je to perla Španielska a to pomenovanie si zaslúži. Je tu dômyselne „vykoumaný“ zavlažovací systém. Pôvodcovia a architekti diela to vymysleli tak, že jednu z miestnych riek presmerovali do paláca. Tu akoby vyvierala a je nasmerovaná postupne po celej ploche, takže raz ju vidíme v jazierku, potom vo fontánach. O kúsok ďalej zase vyviera do potôčku, potom sa stráca, aby sa vynorila ako fontána na kráľovskom nádvorí a zase ďalej v rôznych podobách. Spolu to robí niekoľko kilometrov vodného toku a vy tu vlastne stretávate stále tú istú vodu v rôznych podobách.

Bohužiaľ je to tak turisticky navštevované miesto, že je ťažké fotiť bez ľudí. Ale za pokus to stálo. Tak snáď fotky ukážu tú krásu parkov, sadov a palácov.

Odtiaľto sme sa už vybrali naspäť „domov“ na hotel. Ukončilo sa to trošku zrýchlene, pretože v meste bolo nahlásené podozrenie na teroristický útok, tak všetci sprievodcovia dostali príkaz čo najskôr vyviesť turistov von z mesta. Musím povedať, že náš delegát Rado to spravil veľmi prefíkane. Šikovný chalanisko. Nikto z nás netušil prečo musíme prehliadku ukončiť, dozvedeli sme sa to až potom. Ale aj tak bolo šťastie, že ten príkaz došiel až keď sme už kus prehliadky mali za sebou. 

Cesta do hotela bola dlhá. Všetci sme boli unavení a ešte sa to natiahlo cestou. Čakali sme na druhého šoféra, lebo tomuto končil povolený čas šoférovania. Prišli sme neskoro, na kúpanie neostalo, ale to pivo a polievku v čínskej reštaurácii sme si ešte dali a išla som pobaliť veci do ruksakov. Okolo pol jednej ideme spať, treba sa vyspať, veď o pol štvrtej vstávame, o štvrtej sú raňajky a ideme na letisko.
Tak dobrú noc a dovidenia Espaňa !