Deň 8. –
NEDEĽA
Odchod
z kempu cca 10.10. Tu problém na recepcii so 100 € bankovkou nemali ako
pri mlynoch. Ešte som si musela kúpiť magnetku a plechovku s cukríkmi
v tvare Amsterdamského domčeka (no nekúp to !). Majke sme dali príkaz
navigovať do Egmond Aan Zee – mestečko na pláži. Ešte chvíľu nás viedla von
z mesta po diaľničnom okruhu Amsterdamu, ale keď sme z neho zliezali,
začal „nizozemský“ raj. Je to doslova a do písmena nízka zem, je to
absolútna rovina – doska. Väčšina územia leží nižšie ako je hladina mora
a je ako tkaná deka na tkáčskom stave – krížom krážom prepletená kanálmi
a všade zelená (keď zrovna nekvitne). Lekná na kanáloch sú ako perličky
a sú skoro všade. Nič mimoriadne ako je to u nás. Všade tieto kanály,
ale nič nesmrdí, žiadny pach stojacej vody alebo hnijúcich rastlín.
A krava je podľa mňa znakom tejto krajiny a nie Švajčiarska.
Presúvame
sa na jedno z najsevernejších miest
tejto krajiny , kúsok pod mestom Den Helder, mesto Julianadorp, a tesne pred cieľom, tam vpredu, kde by
mohol byť koniec toho kanála čo už hodnú chvíľu ide vedľa nás je kopec !!!
Neveríme vlastným očiam. Je to piesková duna, je niekoľko metrov vysoká
a oddeľuje more od reťaze kempov. Neviem ako vznikla, ale je to fajný kopec.
Zakempujeme a ideme pozrieť pláž.
No ak na Egmond bol vetrisko, tak toto neviem nazvať. Prežúvam ďalšie
a ďalšie zrnká piesku a konštatujem, že ráno musím vyčistiť foťák.
Inak to neprežije. Na hodinách je za desať jedenásť a konečne začína tma.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Deň 9. –
PONDELOK
Ostávame v kempe. - Kemp Zwaluw, pekný, kľudný, čistý, momentálne menej obsadený kemp.
Ráno skočíme do Lídla (teda skôr že doobedu, o ráne sa nedá hovoriť),
ideme na bicykloch, za jazdy fotím všetky domy po ceste, neviem sa ich nabažiť,
niektoré sú aj na predaj (ktovie za koľko ?). Naspäť začína mrholiť, už len
kúsok a sme v kempe. Už nemrholí, už prší a riadne. Bundy a nohavice
úplne mokré, nákup tiež, čajové sáčky už len hodiť do šálky. Musím sušiť všetky
čaje čo som kúpila. Po daždi vybehneme na pláž, fúka, ale dá s to.
Vypadla nám
elektrika, na recepcii neni nikto, telefón neberú. Načierno sa pripájame do
iného stojana s elektrikou, keď si to všimnú, priznáme sa prečo, ak nie,
budeme ticho.
Konečne sme
roztiahli markízu kvôli grilovaniu, a zase začína pršať a otrasne fúkať,
asi je to normálne. Ideme spať. Zložíme markízu ? Fúka, ale nie až tak strašne,
je priklincovaná a drží (kliny, gumy, gurtne). 00.00 hod – už to viac
nevydržíme, voda padá menej, ale tá sviňa fúka viac. Balíme markízu nech sa
konečne vyspíme (aspoň si to myslíme).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára