Stránky

štvrtok 16. februára 2023

Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 6.)

STREDA  - 8.2.2023

Odchádzame od nemeckého vystahovalca okolo ósmej. Ja som si dnes prvý krát umyl zuby, kedže je streda. Martin má čisté tričko, bude vonať celé doobedie. Ráno sme museli hned dávať retaze, tentokrát som si už natočil pri tom vonkajšie videjo. Jeden úsek cca 5 miest preskakujeme, boli tam stupáky a to sa nám už nescelo. Panda píše cez siet Telegram, že museli vybrať z auta celú prevodovku. Potom im stačilo 3 minuty na opravu a zase ju vrátili. My sme boli vo velkej Monastery pozriet, odtial smer Rasca je pekne prepluhovaná cesta. Problem prichádza, ked sme na úseku, kde ležia po celej širke cesty veľké stromy. Stojíme a pozorujeme lesný kolesový traktor značky LKT, ako nám po chvíli uvolňuje prejazd. Hľadáme slnečné miesto na prvé varenie na plyne. Je to kempove miesto u veselých kravičiek a ja som konečne šef tejto chvíle, ale len na varenie. Nalievam vodu a omylom oblejem aj horák vodou. Zaliata wifonka je po 3 minutách studená a nestači sa ani urobit, balíme a odchádzame smerom, kde nás na ceste čakajú kravy a klučkujú jak kravy hore dole. Potom to príde, mám prvú krízu a depresiu, už ma to moc v aute nebavi. Furt spolu.

 Presúvame sa cez horský prechod asi 100 km, je tu málo áut, ale asi milion zákrut. Konečne prichádzame na hlavnú lepšiu cestu a Erika moja láska mi volá a snaži sa mi zlepšiť náladu spevom. Neviem už ani čo mi to zaspievala. Našla nám už aj ubytovanie ale zase ideme podla vedúceho vozidla a dnes budeme teda spinkať v tisícke ako on povedal. Zapichujeme to nad jazerom na zasneženej lúke, pri starom plote. Tento plot mal padnúť ako obeta na Martinov ohnik, ale som mu to nejako vyhovoril. Naše externé naftové kúrenie je poskladané a púštam ho, pritom sa aj oprem rukou o horúci výfuk tohto zariadenia. Popálenina je po týždni stále viditeľná. Trocha papáme, svietim si perfektnou svietiacou čapicou od Jožka a popíjame tú rumunskú domácu ze servisu od Alexa. Martin volá do celého sveta kamarátom, že sme tu a je tu tma a zima atd. Očakávame ešte pandu, ale má prist až o dve hodiny, tak okolo 22,30 sa naťahujeme v aute do spacákov, každý na svojej polovici vozidla. Je to prvé spanie, skoro ako prvé milovanie. Dávam si dole mikinu lisker lebo je mi tam teplo! Obliekam si ju až ráno, je mi zima. Večer ešte máme dalši videjo hovor s priatelmi z Hamuliakova. Potom zaspávam, až kým ma nezobudí v noci okolo pol jednej telefonat, ktorý tu vykonáva na drzáka kolega, ako keby jeho (ešte kamarát) navigátor nepotreboval spinkat. Nechápem to! Ako toto mohol? V rámci tohto zájazdu som mu aj povedal tvrdenie, že jeho telefón ho musí nenávidiet. Furt mu nedá pokoj. Potom za hodinu ma budí lebo hľadá tepláky čo si niekde odložil, ráno zistujeme, že som ich mal celú noc asi ja pod hlavou, nuž  😊.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára