Stránky

štvrtok 16. februára 2023

Záhradkári na Trans-Carpathii. (časť 4.)

 PONDELOK -  6.2.2023, HU

Vstávame na budík, v sprche je ešte potopa, jeden z nás dvoch to tam nechal, ale ja nie. Martin si konečne ráno vymenil ponožky aj trenky a aj tričko. Večer sme úspešne dopili moju pálenku, už máme len pálenky od Julkovcov a dva litry tzv. vajdovice. Hádam prežijeme, v najhoršom dokúpime.

Opravujeme kontakt na batérii, lebo niekedy nam nejde mašinka naštartovat, asi ked sme zapadli tak sa to celé uvolnilo a triaslo jak zemetrasenie v Rumunsku den po tom čo sa skonči táto relly. Okrem toho hlavný mechanik, čo je aj šofer a majitel auta a otvárač nádrže, zistuje príčinu čudných zvukov od motora. Ano, ano, je to pravý ne-vymenený gumový držak motora. Náhradný mame so sebu, bud ho po ceste niekde vymenime alebo ho nevymenime. To bude ešte storka k téme. V aute vedúcemu za jazdy natieram čerstvo ohráte piatkove rohlíky značky lídel, keré on má tak rád, a su velice chutné lebo sú ohráte na mb ručnej brzde, kerá hreje na tuneli podlahy jak dva nové solárne články. Máme pašteku a robime si pekné videjo, hrajú nám kamarádos z brados los, čo ešte netušime, že si každú pesničku za celý týden vypočujeme asi +/- 108 rázov. Bud je rádio bez anteny, alebo je kódované na príjem len do 12 km od okresu Častá Papiernička. Neviem, ale môj lacný tranzistor hral aj v rumunsku a totok super blikajúce rádio nehralo, možno ma hlavnú funkciu blikaciu. Ale usb aj usa tam hralo dobre. Zabudol som, že ked niečo natieram musim si ruky predtym porádne dezinfikovat gelom nejakým, čo tam majú v aute, ja len dufam, že to bol ozaj gel na ruky a nie nejaký erotikuš 😊.

Cieľom je nájst za hranicáma v meste Satu Mare podzemnú garáž a tam nechat asi 80 kg polsko-slovenskeho snehu prepašovaného v predných blatníkoch ze šengenu. Lebo auto je ťažké a zle sa ovláda, tak tvrdil šofer kerému musim veriť, lebo ja som sa volantu nechytal. Na hranicách do Rumunska sme len chvilu, páar minutiek, nakoniec v Satu Mare ideme na slnkom zaliate poschodové parkovisko, kde auto nechávame príjmat slnečnú energiu a my ideme do nákupného centra. Martin teda ide zase sám a vóbec ma nečaká, neviem čo by robil keby som sa stratil a gdo by bol kokpilot. Je tam dobrý výber jedál, len Martin furt frfle, vidime aj chutné polievky za 16 ron, čo su necelé 4 eury, ale jemu to je asi drahe , ale nakoniec si ju dáme, trochen čakáme a pozorujeme, že tu život nie je taký rýchly a uponáhlaný ako na západe. Dokupujeme aj menu rezeň s hranolkami, je to chutne a za 4 eur je to ok.

Ja mám úžasný nápad auto dat na zdvihák a tak vybrat sneh. Tak to aj robime, najskôr jednu stranu potom druhú, sekerou martin čistí jeho fešandu a robí odľahčenú verziu, po nás zostáva asi 38 kg prepašovaného snehu. Chceli sme vymenit aj ten silentblok – pravý, ale bez panenky to nie je moc dobrý nápad a tak sa toto odkladá. Štartujeme dalej.

Vynechávame prvé body okolo starých penziónov a ideme smer bod 87 do opustenej bane. Tam nás čaká úloha. Ideme za Baia Mare, okolo velkého smetiska, tu to už poznám, už sme tadeto išli karavanom možno aj dva krát. Cesta je suchá, teplota okolo nuly. Dorazili sme do dediny, za ktorou je opustená baňa, verejnosti je vstup samozrejme zakázaný, hladame bod, kde máme opísat nápis. Nakoniec sa otáčame a vidime vstup do štôlne, idem tam, ale kedže idem a idem a už sa aj bojím, tak sa vraciam pre nebojácneho  Martina, berieme ešte jednu baterku a ideme do dlhej chodby, svietime si, prichádzame k pekným cencúlom, velkým možno aj meter, fotim krajšiu čast našej posádky. Ideme dalej a postupne praská pod nami ľad, je tam možno aj 15 cm vody, tak kašleme na úlohu a ideme von, nestoji to za premočené topánky, hoci obaja mame v aute náhradné. Dokonca máme zabalené aj dvoje gumáky. Po ceste dostáva moja Erika úlohu a usilovne doma na PC hladá ubytovanie za 32 €  pre dvoch. Prichádzame do penzionu v dedine nieco de Sus. Na recepcii počujeme našu rodnú reč, už su tam nejakí chlapci od nás, objednávame izbu a aj raňajky, potom zistujeme, že vonku prichádzaju dalšie 3 auta z našej akcie. Izba je velká, mame sprchu a teplučkú vodičku a trochen pálenky. Tentoraz silno myslíme na Julka jak to oberal a ani nevedel že sa to bude piť tu, niečo de Sus. Rumunsko. Spíme jak v bavlnke....  





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára