Deň 8. – STREDA
Na dnes máme ďalší plán. Bicykle nechávame k dispozícii
Dominike a Jožkovi a pre nás prišiel Peťo zo Senca. Teda neprišiel
pre nás zo Senca, on tu trávi tiež dovolenku, ale zase trocha iným štýlom ako
my. Práve v Supetarskej Drage má zaparkovanú svoju loďku, ktorou nás dnes
vezme na výlet. Dohoda bola, že Martin si zoberie z požičovne čln pre šesť
ľudí a Peťo zoberie nás. Tak tu v prístave sa stretávame
s Martinom a pomaly vyrážame.
Nie je to obrovská jachta, len taká menšia slušná jachtička. Dá sa v nej vyspať, navariť, vlastne stráviť čas podobne ako my v karavane. Len s tým rozdielom, že sa vozia po mori. Toto je príjemný výlet, ozaj milé spestrenie našej dovolenky. Evka (Peťova manželka) sa postarala aj o občerstvenie, no a malý Peťko nás stále informoval v ktorom leveli ako treba prejsť cez prekážky (v malej verzii play-stationu). Bohužiaľ, netuším akú hru na tom malom vreckovom zázraku hral, ale podstatné je, že hrdinsky zvládal všetky časti hry. Na tomto výlete bolo pre nás zaujímavosťou aj to, že Peter nám cestou porozprával, čo všetko zahŕňa vlastníctvo hoc aj takejto menšej loďky. Nielen „vodičák“, ale parkovné, odťah a dovoz na jar a jeseň, údržba a palivá. A taká sranda ako je STK neobchádza ani tieto dopravné prostriedky.
Doplavili sme sa až po Cigánku, po tú pláž, kde sme sa dobicyklovali predvčerom. Len tentoraz sme sa na ňu pozerali z opačnej strany, teda od mora. Zakotvili sme obidve loďky a dali sme slávnostný prípitok na počesť tejto spoločnej udalosti. Viem, pre Petra to až taká udalosť nebola, jediné čo aj pre neho bolo iné, že sa tu tak netradične stretli veteránisti zo Slovenska bez veteránov. (No, pár veteránov nás tam bolo...) Kto sa nebál, išiel do vody, hĺbka tu bola len okolo 2,5 až 3 metre a pochválim sa, aj ja som išla. Síce nie som až taký plavec, ale keď som videla ako ďaleko odo mňa už všetci dočiahnu na dno, tak som sa nebála. Aj člny som oboplávala... prekonala som sa. Sekera bez rúčky sa nekonala, poisťovne kľud, som tu. Čas plynul celkom rýchlo a slnko pražilo viac, ako sa na neho patrí. Opálili sme sa, ale veď tak trocha aj na to sme sem išli. Také pekné prímorské opálenie som už niekoľko rokov nemala.
Prišiel čas zdvihnúť kotvu a otočiť kormidlo. Slnko sa už otočilo z juho-východnej strany na juho-západnú, tak my sa poberieme tiež tam. Obídeme členité pobrežie, ešte raz si pozriem malý kostolík, či skôr (ako sa u nás hovorí) kaplnku Svätého Nikolasa, ktorá je na jednom zo severných výbežkov ostrova. Malá staručká stavba sa tu praží na horúcom slnku na nehostinnom kamennom pobreží. Od jesene do jari tu môže byť krásne. Nádherne umiestnená stavba len pár desiatok metrov od mora. Keby nebolo tak úmorné horúce počasie, bol by tu krásny cyklo výlet. Vraciame sa do prístavu Supetarskej Dragy, do časti otočenej na západnú stranu a tu je Petrove parkovacie miesto pre jeho loďku. Zaviezol nás naspäť do kempu. Dominika s Jožom vraj tiež boli na Cigánke. Nevideli sme sa tam, keby som to tušila, tak im volám z lode. Škoda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára