Ako každú dovolenku, aj túto trasu som naplánovala ja, starostlivo, podrobne, s GPS bodmi miest, ktoré chceme navštíviť a občas aj s konkrétnymi kempami. Takmer všetky body sme splnili, nesplnili sme len tie, ktoré nám cestou vyplynuli, ako fyzicky a časovo nesplniteľné. Takže nám vypadli tri body. Ale zasa sme doplnili neplánovane dva iné body. A prečo zase Rumunsko, keď sme tam už dva krát boli? Lebo Rumunsko je krásna krajina. Je obrovská. Sami Rumuni ju tiež spoznávajú, pretože nie je šanca, aby mladší ľudia mali pochodenú celú tú krásnu zelenú, panensky nedotknutú zem. Na túto krajinu sa vošlo všetko: od mora, množstva riek, zelených kopcov, pastvín a lesov až po vysoké hory, lyžiarske strediská, skalnatý lezecký terén a prírodné zázraky. Nájdete tu kontrast moderných miest a bohom zabudnutých dedín. Na jednej trase stretnete moderné drahé autá a o pár kilometrov zase staré rozpadajúce sa Dácie, konské povozy, žobrajúcich oslíkov a tuláčikov psíkov. Ich architektúra je zaujímavá. Staré fabriky tu hnijú a zomierajú v hrdzi. Chátrajú nielen továrne, ale aj staré milučké chatrčky. V mestách pribúdajú nové, ale tie ešte stále stojace železné monumenty komunistickej a tesne po-komunistickej doby kričia a prosia o záchranu. Možno je to choré, ale niektoré sú tak schátrané, až sú zaujímavé a krásne. Je to krásna zem. Tak vám poviem ako sme cestovali my a čo sme všetko stihli.
Deň 1. STREDA
Keďže je riadny pracovný deň, tak si najprv treba odpracovať
svoje povinnosti a až potom začína tá ozajstná dovolenka. Všetko máme
v karavane pobalené, nachystané, chladnička je nachladená a naložená,
už len káva, vycikať a ide sa. Štart sme stanovili na pol druhú – druhú
hodinu, no a na moje prekvapenie sa nám to podarilo. Dokonca už o 13.25
(!), čo je o celých päť minút skôr! Stav tachometra nám ukazuje 179.030
km a mierime na čerpačku Oliva, pretože tá je momentálne cenovo
najvýhodnejšia. Mala som strach, či sa k nej s touto veľkou bielou
skriňou v pohode dostaneme, keďže je poobedie pred štátnym sviatkom
a pumpa je na parkovisku Piešťanského Kauflandu, ale dalo sa. A tak
dotankovávame nádrž do plna, t.j. 49,95 litra za 89,16€ (1,785€/l). Keď ideme
touto trasou, tak vždy sa zastavujeme v Kalnej na kávu. Inak tomu nebolo ani
teraz, veď malá prestávočka neuškodí. Do Maďarska prechádzame hraničným
priechodom v Slovenských Ďarmotách o 16.30. A zase po ceste
u našich južných susedov sa mi hlavou melie jedna a tá istá otázka,
čo po každé, keď ich krajinou prechádzame: prečo môžu Maďari popri cestách
vysádzať stromy a my nie? Tie krásne zelené cestné aleje sú nenormálne
romantické a ideálne zjemňujú cestu a terén, nech už je v ich
okolí akákoľvek výstavba, či polia. Čo sa týka tých ciest, netvrdím, že všetky,
ale tu, na našej trase sú to zvláštne architektonické skvosty. Náš smer je na
Oradeu a mimo diaľnic, takže ideme „vrchom“ ponad Budapešť cez všetky
možné a nemožné dediny. Jedna za druhou. V dedine cesty pekné
a za dedinou: BUM! Zobuďte sa! Nespite za volantom! Len neviem, či je to
skôr harmonika, koľajnice, alebo tankodrom. Ano, chápem. Orbánovi už nevyšli
peniaze. Ľudia na Slovensku, nesťažujme sa, nie sme na tom zle len my.
A paradox – rozbité cesty, že povolená rýchlosť 90 je vám smiešna, tak
ešte tu policajti merajú, či ju dodržujete.
Alebo možno merajú, aby ste neišli moc pomaly. Alebo či snáď nejaký John Deer
(traktor) nepreročil aj tú 90-ku. Teraz milí karavanisti chápete, prečo je
dôležité mať po ceste zapnuté pásy. No predsa aby ste nespadli zo sedačky!
O 20.55 prechádzame v meste, či skôr obci Bors, Rumunské hranice a už to zase na nás Telekom hrnie. Ale v takýchto prípadoch sa SMS-ky čítajú až po štvrtom pípnutí, tak vieme, že nás naozaj vítajú. A ešte dôležitá vec: tá pomyselná čiara na zemi pred dedinou nás posunula v čase a sme o hodinu ďalej. (A vraj sa v čase nedá cestovať.) Po hodinke a pol o 21.30 už prichádzame do kempu v Livada de Bihor. Uvedomujeme si, že sme vo východnejšej časti našej zemskej gule a stmieva sa skôr. Kemp, no neviem či to tak nazvať. Popíšem ho. Po tme sa to tak nezdalo, ale ráno múdrejšie večera, a aj foťák je za svetla ochotnejší. Je to dvor pri budove pre asi 5-6 áut. Z druhej strany budovy je bazén - termálny s teplou vodou! A kúpať sa môžeme hocikedy, aj v noci. Tak sme sa večer namiesto sprchy okúpali. Trochu predbehnem a skočím do ďalšieho dňa: Je to termálny bazén v dedine, okolo ktorého je trávnatá „pláž“ s lehátkami. Nad nimi sú pekné špicaté chatky a ešte jeden bazén, ktorý je v tomto čase buď práve vypúšťaný, alebo naopak, napúšťaný. Skrátka je tam asi pol bazéna vody. My parkujeme z jednej strany areálu, z tej druhej je parkovisko pre návštevníkov z dediny a okolia. Je to ako keď si dedinčan na záhrade vykope termálny vrt a využije to. Pekný areál. Cena za jednu noc pre dve osoby v obytnom aute bola 16,-€.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára