Barcelona - perla Katalánska (3.)

Deň 3. - PONDELOK.

Pondelková exkurzia začala mostíkom – Pont Gotic – El Pont del Bisbe. Vzhľadom k tomu aký je jeho gotický štýl krásny a patrí medzi najfotografovanejšie miesta v meste, je až zarážajúce, že je postavený až v roku 1929 pri príležitosti medzinárodnej výstavy. Dokonale zapadá k okolitým budovám a spája dva paláce. Jeden je súčasťou chrámu, preto sa volá Biskupský most.

Hneď za jeho rohom je Barcelonská katedrála v ktorej sme boli už minule, ale o moste sme netušili. Pozreli sme si ju znova, pretože toto ohromné dielo malo teraz počas adventu otvorený aj dvor, naaranžovaný Betlehem, dokonca aj so živými domácimi zvieratkami. Ako u babky na dvore.

Palau de la Musica Catalunya – to je divadlo, opera. Palác hudby z roku 1908 je pastvou pre oči zvonku aj zvnútra. Je festivalom umenia a architektúry. Zatiaľ len zvonka, ale nabudúce určite aj jeho interiér prehľadáme. Je to ďalšia z budov, ktorá sa vám nevojde do objektívu. Takže sa treba pripraviť foťákom a nájsť správny uhol, správnu hodinu, správne počasie a už len aby čo najmenej ľudí zavadzalo. Okolo desiatky krásnych dverí pokračujeme, ale nedá mi vytknúť domácim jednu príšernú záľubu, pomaľovať grafitmi všetky dvere. Tak krásne sú na fotenie a tak otrasne zohavené farbou. Keby aspoň vkusne, teda sú aj také, ale väčšinu ako keby ich poznačili malé decká. Dajte ročnému decku pastelky, farebné spreje a bielu stenu. Bez úmyslu a úvahy to tu doriadili všetci španielsky puberťáci.

Už sa tešíme na Arc de Triomf, pamätník postavený v roku 1888 pre svetovú výstavu. Zase platí turistické pravidlo, kde je história, tam je aj lešenie, žeriav, alebo niečo podobné. Tu je pre zmenu všade veľký plot, pretože prerábajú zavlažovanie na parkovej časti prístupovej aleje. Takže okrem počasia (je pod mrakom) je to ďalšia nepriaznivá udalosť k foteniu. Tu nachádzame ešte inú atrakciu – demonštráciu španielskych dôchodcov za vyššie dôchodky. Smerujú tak isto ako my ku Kaštieľu troch drakov. Táto budova ktorá slúži ako múzeum prevažne zoólogie je tak isto terčom stavbárov, reštaurátorov. Na stene visí obrovská plachta, takže vidíme len obrázok toho, ako to má vyzerať (pravdepodobne). 

Odtiaľto je to k Sagrade už „len“ dva kilometre. Ideme pešo cez Plaza Tetuan až k tomuto zázraku Antonia Gaudího. Treba uznať, že stavbári pokročili a my vidíme také časti chrámu, ktoré boli minule zakryté, alebo vôbec tam neboli. Sagradu by mali dokončiť už čoskoro, v roku 2026 pri príležitosti výročia úmrtia Antoniho Gaudího. Tak sa necháme prekvapiť. Prechádzka dookola, pár fotiek, občerstvenie v Mc Donalde a k starej nemocnici už je to len kilometer.

Priamo, cez Gaudího avenue, teda štvrte dôchodcov sa dostávame až k nemocnici. Moje dieťa sa ma pýta: nezdá sa ti, že je tu nejako moc tých dôchodcov? Hovorím áno, majú to kúsok do nemocnice. Ale táto nemocnica je umelecký skvost. Do kelu, je možné, aby v jednom meste bolo toľko skvostov? Toľko rozprávkovej architektúry? Je to turistický sen, turistická rozprávka, mesto krásy a umenia. Nemocnica bola dokončená okolo roku 1450 ! Čítate správne – 15.storočie. Prvý kameň bol požehnaný v roku 1401. Financovaná bola rôzne, dobrovoľné dary, almužny dedičstvá jednotlivcov, cirkevné príspevky. Jej areál je ako z rozprávkového filmu. Po vstupe sa ide chodbami, kde na steny premietajú akýchsi duchov – lekárov a pacientov. Prehliadka nádvoria je popretkávaná s prehliadkami častí areálov, kde vidíme salóniky, operačné priestory, ale aj izby, či skôr haly pre ležiacich pacientov. Je to skutočne zaujímavý návrat do minulosti, pretože toto sa len tak hocikde nevidí.

Naspäť sme pokračovali metrom, chceli sme nájsť retro múzeum v jednej z Barcelonských uličiek. Našli sme ho. Bohužiaľ zatvorené. Pani vo vedľajšom obchode povedala, že už je to takto asi mesiac. Škoda. Peši naspäť, unavení ako kone, sa vraciame na izbu. Na chvíľku sa s Diankou ešte od chlapov oddelíme a kúsok od Rambly, v jednej jej bočnej uličke hľadáme Palau Güell. Jedna z prvých Gaudího stavieb (v rokoch 1886-1890) bola sídlom rodiny Güell a Lopéz až kým sa nepresťahovali do Parku Güell. Tu prichádza obvyklý fotografický problém – treba širokoulý objektív. Nemáme.
Po oddychu to už tentokrát berieme na istotu - tržnica Mercat de la Boqueria. Tržnica všetkých chutí je tu pravdepodobne od roku 1836, ale zmienky o obchodíkoch sú v tomto okolí už ďaleko predtým. Neskoršia tržnica už bola vybudovaná pre cca 200 stánkov s najrozličnejšími potravinami, ale nepopierateľne prevažujú morské produkty. Už v minulosti tu bol zavedený systém stánkov s roletami, len neskôr bol modernizovaný a v roku 1998 bola tržnica zrenovovaná. Len pre info: v nedeľu je zatvorená.
Malá večerná prechádzka nás dostala až na pláž, kde sme čakali trošku viac života, ale bola pomerne vyľudnená. Aspoň sme videli vysvietený hotel W-Barcelona. Pivko trošku poopravilo večerný dojem, ale na byt nás neodnesie. Takže poďme, plazme sa do postele.