Denníček z ciest Jugoslávie (2.)

2.deň – PONDELOK

V kempe Gradovac sme platili 305,-kn. Ráno bolo pomerne chladné.

Oproti kempu sme natankovali do plna 61,69 l = 590,99,-kn.

Stav tachometra 127.512 km.

*Plitvice

Cca 2 km od kempu, príchod 8.30. Krásne jazerá, až nenormálne gýčovitej tyrkisovej farby. Winetua sme síce nestretli, ale prišli sme zavčasu, tak ešte nebolo tak moc ľudí. Úžasne drevené chodníčky – mostíky cez jazerá a vodopády. Vstupné – 2x dospelí + 2x deti =45,-e.

Hore v bufetoch eurá neberú (tak im treba).

Keďže sme si fľašu s vodu zabudli na vstupe, tak sme sa občas napili vody z jazera. Aspoň sme tú ťažkú fľašu nevláčili. Miesto vody si stačí zobrať pohárik. Našu fľašu s vodou nám nikto nevypil, tak sme si ju pri východe našli. Pri odchode padla súťažná otázka: Koľko karavanov bude na parkovisku ? (Ráno sme boli prvý). Vyhral otec rodiny – napočítali sme ich 13. Ešte vyplatíme parkovací automat a ide sa ďalej. Odchod 13.00.

Pokračujeme na Dubrovník cez Gračac – Knin – a dole. Cesta cez suché vnútrozemie je pekná, a ako naschvál je tesne pred Gračacom uzavretá cesta – treba ísť naspäť, asi 50 km obchádzka. Keď sme to obišli, naše zistenie bolo, že tými 50-timi kilometrami sme obišli asi 6 km úsek. Keby sme išli rovno, tak by sme sa len s cestármi obišli. Keby sme nemali také veľké auto, asi by sme to riskli. Ďalšia cesta na Knin bola trochu depresívna, množstvo opustených a rozpadnutých domov po vojne v r. 1992.

15.45 - Kafe pauza s „estetickými“ záchodmi pri ruinách domu,

16.50 – Knin. Čím viac k hraniciam Bosny, tým viac opustených domov. Smer Split – nábeh na dialnicu, 19.30 zjazd z dialnice. Cena dialnice 14,-e, a ďalej len kopce, kopce, kopce ...

Otrasná krajina.
 Pred Dubrovníkom hľadáme kemp. Dedina Oračac, kemp „Pod Maslinom“. Nemali voľné miesta, ale ukecali sme ho (šéf posádky ho ukecal), a dal nám miesto. Po umierajúcej, vyčerpávajúcej ceste ešte zdviháky pod auto a konečne spať. Karavan je úžasný výmysel, dá sa v ňom spať aj za jazdy. Bohu vďaka !