Deň 5. – NEDEĽA
V noci
pršalo. Zobudila som sa asi
o druhej keď sa začínalo blýskať a nedalo sa spať, lebo vietor
silnel. Tak sme začali schovávať všetko zvonka do karavanu čo by odfúklo.
Konečne uschnutý koberec aj osušky aj stoličky, tak by bolo škoda, aby znova zmokol. Už sme len čakali čo bude.
Začala riadna hrmavica, dva krát tresklo niekde vedľa nás, ako keby do toho
stožiaru pri aquaparku. O tretej to zoslablo a dalo sa spať.
Ráno ešte
prší, susedom oproti - talianom zmokli pred karavanom stoličky a na nich šaty,
v ďalšom karavane zmokol vonku invalidný vozík a neviem či susedovi
Španielovi nezmokol ten jeho komediantský vozík. Škoda, dúfam, že ho mal aspoň
zakrytý. Ozaj, invalidný vozík ! Ten pán – invalid – prišiel z mesta na
takom elektrickom invalidnom vozíčku ako... no ako to popísať... predstavte si
vozík s dvomi kolesami, alebo niečo ako segway, ale na mieste kde sa sedí
mal sedačku. Fakt, ten vozík mal len dve kolesá a držal rovnováhu. Ale ten
bol v noci schovaný.
Mysleli sme
si, že sa ešte ráno okúpeme, ale zase prší v takých intervaloch, že
odbehneš na WC, zatiaľ sa vyprší, potom to zoslabne, ty dobehneš do karavanu
a potom zas. Zase všade stojí voda, ale ten štrk to pomerne rýchlo vypije.
Dážď slabne, ale o 9.30 hod. odchádzame domov. Zase cez tú krásnu fazuľovú
krajinu, no tento raz už na diaľnicu odbočíme skôr, je dôležité dostať sa
zavčasu domov.
Prestávku na
jedlo si dáme zase až v v Griffene pri benzínke.
Je až neuveriteľné aká voda tečie tu v alpách. Už neodoláme a stojíme na odpočívadle, aby sme si ju pozreli zblízka. A dokonca sa dá zísť až dolu, priamo k vode. Síce tršku obtiažnejšie, ale ide to. Snáď to pôjde aj naspäť hore.
Kubka
vykladáme doma v Hamuliakove a my sme doma až o 21.00 hodine,
teda tak približne.
A ráno
zas do roboty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára