Deň 13. – ŠTVRTOK
Ráno sme sa
rozlúčili s Julom a Alicou, oni pokračovali smer Waršava a ďalej
za rodinou, a my zasa na juh – smer Lublin. Ďalšie plánované historické
mesto. Ešte stále po ceste fotím kostoly (áno, ešte stále ma to baví), napr.
Bielsk Podlaski, až do Radzyne.
*Radzyn Podlaski*
Tu sme
pozreli len Palác Potockých – založený Eustachom Potockým. Tento rokokový palác
zohral v dejinách Poľska svoju úlohu. Je to pekná biela stavba,
dvojpodlažná budova s dvomi bočnými krídlami a dvomi vežičkami.
Ešte kúsok
pred Lublinom sme sa zastavili na nákup v Biedronke – vraj cenovo
najvýhodnejšia sieť obchodov. A naozaj. Kupovali sme jak šibnutí, čo sme
ušetrili na dovolenke, minieme tu J
(za 54,-€).
Je 15.00 hod
a máme ďalšiu zastávku.
*Lublin*
Naozaj pekné
historické mesto. Začali sme Lublinským zámkom, na kopci nad mestom. Povedala
by som, že je niečo ako vstupnou bránou do historického centra. Teda, nieže by sa
jeho bránou vchádzalo do mesta, ale oproti tejto bráne je kamenný most spájajúci
hradný vrch so starým mestom.
Je tu množstvo historických budov, ktoré sú ešte
len v rekonštrukcii, teda niektoré už dostávajú nové šaty, ale stále tu
ostáva veľa otlčených, alebo so starou fasádou a spolu čakajú kým ich
niekto znova vyparádi. Prišli sme sem v zaujímavom čase, lebo zrovna je tu
festival – Carnaval Sztukmistrov. Niečo ako festival pouličných umelcov,
kúzelníkov, akrobatov a podobných odvážlivcov. Takže krížom cez námestie
boli ponaťahované laná a po nich chodili mladí ľudia. Alebo predstavte si
asi 150 až 200 bielych dáždnikov zavesených „vo vzduchu“, ich čierne kostry s týmto
bielym plátnom tak úžasne plávali vo vánku, že tenké lanká ich zavesenia takmer
nebolo vidieť.
Pekné mesto,
ktoré stojí za zastavenie a niekde na terase si dať kávičku. Z časových
dôvodov sme prešli pomerne malú časť mesta, po Bránu Krakowsku, Mestský úrad
a naspäť. Spolu asi 2 kilometre.
Je čas ísť
ďalej, dnes máme za sebou už cca 250 km
a ešte raz toľko nás čaká.
Ideme na juh
a tu je vidieť poľnohospodárskeho ducha Poliakov. Teda, niežeby inde
nebolo, ale tu je to také nejaké iné. Veľké polia s kapustou, karfiolom,
kelom, dokonca pole kríkov ríbezlí. To som ešte nevidela, no ale niekde predsa
rásť musia - tu u našich susedov predsa. Sme dva tak podobné štáty, s pomerne
podobnými osudmi, podobnými ľuďmi (poliaci sú milí a príjemní), a napriek
tomu je tu úplne iný spôsob hospodárenia a žitia. Nechcem rýpať do
politiky, ale tam je hlavný problém. Oni žijú tak krásne, zelené polia, stáda
kráv, políčka všetkej základnej zeleniny a nie len repka, kukurica, obilie
(v lepšom prípade), alebo nebodaj orná pôda s tabuľou „Stavebné pozemky na
predaj“. Poľsko je poľnohospodárska krajina a my sa z áut nenajeme.
Ďalej na juh
– obec Dukla, s veľmi smutnou históriou, Karpatsko – Dukelskou operáciou,
Dukelský priesmyk a rok 1944, teraz pomník, cintorín, múzeum. Pomník je už
na Slovenskej strane.
Nocľah sme
našli tu niekde, tesne pred hranicami, ešte na poľskej strane – kemp Drymak.
N 49.47300,
E 21.71291 (371 m n.m.), cena 8,- €
(auto, elektrika, 4 osoby). Ďalší kemp typu „nocľah vo dvore“, ale stačí. Je
tma, aj tak už treba spať. Už len keby pokosil ujo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára