Stránky

štvrtok, 22. septembra 2016

Palubný denník karavanistu (13.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 13. – ŠTVRTOK
Ráno sme sa rozlúčili s Julom a Alicou, oni pokračovali smer Waršava a ďalej za rodinou, a my zasa na juh – smer Lublin. Ďalšie plánované historické mesto. Ešte stále po ceste fotím kostoly (áno, ešte stále ma to baví), napr. Bielsk Podlaski, až do Radzyne.

*Radzyn Podlaski*
Tu sme pozreli len Palác Potockých – založený Eustachom Potockým. Tento rokokový palác zohral v dejinách Poľska svoju úlohu. Je to pekná biela stavba, dvojpodlažná budova s dvomi bočnými krídlami a dvomi vežičkami.
Ešte kúsok pred Lublinom sme sa zastavili na nákup v Biedronke – vraj cenovo najvýhodnejšia sieť obchodov. A naozaj. Kupovali sme jak šibnutí, čo sme ušetrili na dovolenke, minieme tu J (za 54,-€).
Je 15.00 hod a máme ďalšiu zastávku.



*Lublin*
Naozaj pekné historické mesto. Začali sme Lublinským zámkom, na kopci nad mestom. Povedala by som, že je niečo ako vstupnou bránou do historického centra. Teda, nieže by sa jeho bránou vchádzalo do mesta, ale oproti tejto bráne je kamenný most spájajúci hradný vrch so starým mestom. 


Je tu množstvo historických budov, ktoré sú ešte len v rekonštrukcii, teda niektoré už dostávajú nové šaty, ale stále tu ostáva veľa otlčených, alebo so starou fasádou a spolu čakajú kým ich niekto znova vyparádi. Prišli sme sem v zaujímavom čase, lebo zrovna je tu festival – Carnaval Sztukmistrov. Niečo ako festival pouličných umelcov, kúzelníkov, akrobatov a podobných odvážlivcov. Takže krížom cez námestie boli ponaťahované laná a po nich chodili mladí ľudia. Alebo predstavte si asi 150 až 200 bielych dáždnikov zavesených „vo vzduchu“, ich čierne kostry s týmto bielym plátnom tak úžasne plávali vo vánku, že tenké lanká ich zavesenia takmer nebolo vidieť.


Pekné mesto, ktoré stojí za zastavenie a niekde na terase si dať kávičku. Z časových dôvodov sme prešli pomerne malú časť mesta, po Bránu Krakowsku, Mestský úrad a naspäť. Spolu asi 2 kilometre.
Je čas ísť ďalej, dnes máme za sebou už  cca 250 km a ešte raz toľko nás čaká.
Ideme na juh a tu je vidieť poľnohospodárskeho ducha Poliakov. Teda, niežeby inde nebolo, ale tu je to také nejaké iné. Veľké polia s kapustou, karfiolom, kelom, dokonca pole kríkov ríbezlí. To som ešte nevidela, no ale niekde predsa rásť musia - tu u našich susedov predsa. Sme dva tak podobné štáty, s pomerne podobnými osudmi, podobnými ľuďmi (poliaci sú milí a príjemní), a napriek tomu je tu úplne iný spôsob hospodárenia a žitia. Nechcem rýpať do politiky, ale tam je hlavný problém. Oni žijú tak krásne, zelené polia, stáda kráv, políčka všetkej základnej zeleniny a nie len repka, kukurica, obilie (v lepšom prípade), alebo nebodaj orná pôda s tabuľou „Stavebné pozemky na predaj“. Poľsko je poľnohospodárska krajina a my sa z áut nenajeme.
Ďalej na juh – obec Dukla, s veľmi smutnou históriou, Karpatsko – Dukelskou operáciou, Dukelský priesmyk a rok 1944, teraz pomník, cintorín, múzeum. Pomník je už na Slovenskej strane.
Nocľah sme našli tu niekde, tesne pred hranicami, ešte na poľskej strane – kemp Drymak.
N 49.47300, E 21.71291  (371 m n.m.), cena 8,- € (auto, elektrika, 4 osoby). Ďalší kemp typu „nocľah vo dvore“, ale stačí. Je tma, aj tak už treba spať. Už len keby pokosil ujo.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára