Deň 2. - NEDEĽA.
Každé ráno chodia
smetiari a po nich umývači ulíc. Malá multikára na španielsky spôsob umýva
hadicou ulice a všetok zvyšný neporiadok splachuje do kanálov, len ten
smrad ostáva nad zemou ako poctivý domáci filter pre odstrašenie turistov.
Náš
plán je jasný. Bude krásne počasie, super výhľad, treba ísť na lanovku. Pešo do
prístavu Port Vell kde sú jachty, Palau de Mar a Historické múzeum
Katalánska. Treba to obísť až do štvrte Barceloneta a tu už je necelých 80
metrov vysoký stožiar lanovky na ktorého vrchol sa dostaneme výťahom. Už z výťahu,
napriek jeho špinavým sklám, je pekný výhľad, a to ešte len uvidíme, čo
nás čaká hore. Cena je 16,50 € (obojsmerná) na osobu a odvezieme sa až na
druhú stranu na Mont Juic pod hotel Mirador. Doslova let vzduchom po dobu asi
desať minút a s dĺžkou takmer 1300 metrov je jedinečný. Výhľad je
neodolateľný, dookola vidíme takmer celú Barcelonu. Na druhej strane, na terase
lanovkovej kaviarne si dáme kávu a za našim chrbtom máme kopec na ktorom
je kaštieľ, botanická záhrada, park a ďalšia lanovka. Je tu olympijský
štadión kde sa konali olympijské hry. Sedíme na drevenej terase a mesto
máme ako na dlani. Vidíme nielen prístav a pláž, ale aj Hotel W Barcelona,
Barcelonské dvojičky, cirkus a kolotoče v prístave, Sagradu Familiu,
kopec s Parkom Guel, Tibidabo aj Ramblu. V priamom okolí stanice
lanovky, pod hotelom Miramar je záhrada s veľkým množstvom rastlín.
Myslím, že na túto časť mesta, teda Montjuic si treba vyhradiť a naplánovať
jeden celý deň.
Lanovka je z rokov minulých, vyzerá ako
stará lanovka na Lomničák, ale je pekne zrenovovaná. Pôvodný úmysel ju postaviť
je z roku 1926 a v roku 1931
ju už sprevádzkovali. Počas občianskej vojny jej veže slúžili ako obranné veže.
Neskôr ju zas obnovili, ale v roku 1995 zase ukončili jej činnosť. Trvalo
dva roky než ju zrenovovali a spustili do prevádzky podľa starého modelu. Krásny
červený lak ju zviditeľňuje do širokého okolia. Zhruba 20 ľudí by mala uviezť,
našťastie nás tu toľko nebolo, tak sme si mohli spraviť pekné fotky. Na
spiatočnej ceste zase fotíme a po vystúpení z kabínky sme sa tu aj
zdržali nejakú minútku, aby sme si popozerali ešte raz Barcelonu z tohto pekného
pohľadu. Nad nami je ešte ďalšie poschodie, kde bola a znova sa pripravuje
jedinečná reštaurácia s fantastickým panoramatickým výhľadom. My sa zvezieme
výťahom dolu, ktorý je na boku veže, medzi jej dvomi nohami a okolo neho psychodelické
železné schodište. Dúfam, že nikdy nenastal ten núdzový prípad, kedy ho museli
použiť.
Z lanovky sa prejdeme po pláži
a našli sme aj kocky, teda La Estrella Herida. Je to umelecké dielo, socha
(akože), aj keď na prvý pohľad to vyzerá ako uložené bytové jednotky. Sú to hrdzavé
železné kocky s oknami, na sebe ako keby sa mali každú chvíľu zošmyknúť do
piesku. Je tu od roku 1992 a má miestnu symboliku. Kúsok od tejto veže sme
si dali obed v arabskej mini reštaurácii.
Zastávka Barceloneta je nástupným miestom na metro a ideme až na
Passeig de Grácia. Tu prestúpime na
zelenú L3 až na Lesseps. Na instagrame je jedna fotka zeleného domu
s červenou maľbou s adresou Carre de Padua 75. Bohužiaľ ulička je taká
úzka, že fotiť jedným záberom sa nedá. Ale Kubko má dobrý mobil a ten to
zázrakom zvládne. Teraz na Casu Vicens,
ďalší vzor nádhernej orientálnej architektúry
vzniknutej ceruzkou, rukou a myšlienkami Antoni Gaudího. Budova prevažne
v červenej farbe mojím laickým okom pripomínajúca maurský štýl. Samozrejme
vstupné nie je lacné, teraz to necháme tak, aspoň bude dôvod sa vrátiť.
Po
ulici Carre Gran de García pokračujeme na juh ku Case Mile – La Pedrera.
Obchádzame všetky tie značkové obchody a venujeme sa len achitektúre
a balkónom, starým lampám a keramickým lavičkám. Občas si treba dať
pozor aby nás nezrazila elektrobežka, čo je zjavne tento rok veľkým hitom
v tomto meste. Pri Case Batlló už zase stojíme. Na stupienku najkrajších
Gaudího stavieb má nepopierateľné miesto na jednej z prvých priečok. Siahli sme do hĺbky vrecka a kúpili sme
si vstupenky (29€/os). Na jar bola budova v rekonštrukcii, nechceli sme
tam ísť, lebo už sme boli v Case Mila a nebolo isté, koľko priestoru
bude možné vidieť. Strechu určite nie, tam bolo veľa práce. Teraz, keď už je to
možné, sme sa rozhodli to pozrieť. Budova zo začiatku rokov 1900 stavaná pre
priemyselníka a jeho rodinu Batlló je dokonale zladené. Už som tu
o tejto stavbe na jar písala, nebudem sa opakovať. Ale táto architektúra
modernizmu je akoby vyňatá z prírody a morského života. Nielenže
budova vyzerá ako posiata ligotavými rybími šupinami a jej balkóny sú
v tvare morských vĺn, ale aj interiér je úžasný. Spomeniem len jeden
jediný detail, ktorý nadväzuje na pôvodný historický zámer. Schodište je modré,
azúrovo modré. Má sklenú strechu pod ktorou sneží. Áno, čítate dobre, sneží.
Aby sa tu domáci cítili ako vonku, keďže je december, tak sneží. Všade poletujú
papierové snehové vločky rýchlosťou skutočného snehu. Je to absolútna ilúzia
zimy. Toto prekonalo mnohé pocity z jedinečnej Gaudího architektúry. Ale
aby som zas nekrivdila, dom je krásny a sprievodca v sluchátkach
porozpráva aj jeho históriu obohatenú o vizuálny zážitok na malej
obrazovke „mobilu“, ktorou si prezeráte formou 3D prehliadky svoje okolie. Na
obrazovke vidíte, ako to vyzeralo kedysi.
Čas
pokročil, slnko už dávno zapadlo a my pokračujeme k nášmu ubytovaniu
si oddýchnuť. Cestou znova stretávame Santov na motorkách, tentoraz na
semaforoch križovatky, takže tu majú čas si ich všetci okoloidúci fotiť. No
nepreháňam, ale bolo ich aspoň 200-300. Po skupinkách prechádzali križovatkou
a na každú červenú pred nami stála iná skupina Santov. Motory vrčali,
trúby trúbili a ľudia sa tešili.
Po oddychu na izbe sme sa vybrali do večernej Barcelony. Na
večeru sme hľadali (priznám sa) slušný a nie príliš predražený podnik. No
a teraz som si konečne dala ich národné jedlo Paellu s morskými
plodmi. Žiaden zázrak, ale chutilo mi to. Asi to doma skúsim spraviť. V cene
Paella menu bol šalát, misa paelly, nápoj a dezert. Ďalší bod po večeri
bol zase vianočný trh so stromčekom. Veď kde sa má človek prechádzať večer, v jednom
z dní tretieho adventného týždňa, ak nie pri stromčeku a vianočných
stánkoch. 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára