Stránky

štvrtok 26. decembra 2019

Barcelona - perla Katalánska (1.)


Deň 1. - SOBOTA.
Milujem ju. Pre mňa asi najkrajšie mesto Európy. Teda aj Berlín je úžasný, ale je zas iný. Barcelona – to je architektúra, kultúra a predovšetkým Gaudí. Áno, zase sme tu. A zase pôjdeme, lebo presťahovať sa sem nemôžem, tak aspoň po troškách to treba vidieť. Napriek minulej zlej skúsenosti s ukradnutou taškou a všetkými mojimi dokladmi sme tu zas. Zase iné body záujmu a popri tom aj cesta okolo tých minulých.

 Cestou z letiska sme z autobusu vystúpili na Plaza Espagna a znova sa pokochali pohľadom zhora, z terasy nad fontánami. Dianka s Kubkom tu ešte neboli, tak im robíme sprievodcov. Trasy mám naplánované presne, sú cca 5-7 kilometrové, plus cesta späť. Zdá sa to moc, ale dá sa to. Hlavne vtedy, keď toto je bežný počet kilometrov ktoré prechodím v práci. Mám tréning.
Z námestia ideme okolo kostola Sant Pau del Camp až k mačke. Tá je na námestí El Gat de Botero, teda na Rambla del Raval. Botero je Kolumbijský sochár, ktorý prišiel do Európy aby tu žil a tvoril. Mačka je jedným z jeho naivistických diel.
Odtiaľto sme sa už presunuli do nášho bytu, keďže nás čakala jeho majiteľka. Krásny španielsky bytík. Zložili sme sa a vyrazili do ulíc, konkrétne na La Ramblu, najznámejšiu Barcelonskú ulicu. No na to, že je týždeň aj čosi do Vianoc, som čakala väčší ruch. Ale ten ešte len začne, je sobota a to ešte netušíme, že sa do šiestej hodiny rána takmer vôbec nevyspíme. Hlavným bodom dnešného večera je  ulica Passeig de Grácia. Tu je Casa Batló, ktorá bola na jar, keď sme tu boli, v rekonštrukcii. Trošku sme sklamaní, lebo sme čakali nejakú bomba krásnu vianočnú výzdobu. No dom bol len osvetľovaný pohyblivými svetlami. Nad celou ulicou, či skôr bulvárom, sú zavesené siete s vianočnými svetielkami. Je to krásne. Visia na lankách nad strechami áut a ľudia sa pri každej červenej na semafore postavia do stredu cesty a fotia sa. Medzi týmto svietiacim závojom žiaroviek sú svietiace motýle a tie sú aj pred historickými budovami lemujúcimi ulicu. Takto si predstavujem vianočnú atmosféru. 
Pokračujeme naspäť smerom k moru, kde cca 800 metrov od Kolomba pozdĺž pobrežia je ruské kolo svietiace všetkými farbami. Môže byť z jeho kabíniek pekný výhľad, ale skôr cez deň. Uzatvárali sme stávku, koľko bude stáť vstupné, či 20, alebo 25€. Je parádne, pri obsadení a spustení sa aj pomerne rýchlo točí. Dianka ide ku kase a neuveriteľné! Jedna jazda 6€ ! Naozaj. Nejdeme, ale v každom prípade je to krásna atrakcia.

Tu, pri vode, medzi morom a Kolumbovou sochou je vianočný trh s veľkým svietiacim stromčekom. Bliká farebne do rytmu a všetci si ho fotia. Jeho stred je priechodný a tento kužeľ je zospodu fotený asi každým človekom ktorý sa tu prejde. Naspäť ideme okolo múzea voskových figurín a hľadáme našu uličku vo štvrti Barri Gotic, kde máme byt. Jedna z množstva rovnakých uličiek. Rovnako špinavá a smradľavá ako všetky ostatné okolo. Z La Rambly je to len kúsok, pri soche odbočíme do uličky a už len  stále rovno a sme pri grile na rohu ulice. Okrem turistov sa to tu hmýri arabským a indickým obyvateľstvom. Náš byt, teda naša izba je v rohu domu. Takže jedno okno máme do jednej ulice a to druhé do druhej, tej hlavnejšej. Celú noc to tu žije a naše okná tesnia asi tak dobre ako olejový filter na neposkladanom veteráne. Sme na druhom poschodí, takže všetky rozhovory a myšlienky prechádzajú okolo našich španielskych okien,  pomedzi zábradlie balkónu a celú noc sa nám plazia popod dvere cez celú izbu. Naše postele sú akoby vyložené na ulicu a keby sme vedeli ich jazyk, tak sa s nimi môžeme aj porozprávať.  A kecali by sme do skorého rána. Lebo až možno okolo šiestej to stíchlo.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára