Sardínia - zima pri mori. (1.)

Deň 1. - SOBOTA – Zimné pláže Sardínie.

Čo je lepšie ako zima pri mori ? Ale nie ako to robí „horných 10-tisíc“. Ja som vždy túžila vidieť, ako vyzerá pláž, more, letovisko počas zimy. A tak sme sa na to pozreli. Za lacné letenky a pomerne pekné a slušné ubytovanie, 50,-€ za izbu, teda pre dve osoby. Priamo v Alghere. Letenka do Alghera sa oplatí aj pre to, že z letiska je  pomerne blízko do mesta a ľahko sa dostanete bežným mestským autobusom. Ubytovanie cez  Booking nám síce spravilo trošku starostí, ale vyriešilo sa to nakoniec úspešne. O čo išlo: mali sme rezervované ubytovanie a  týždeň pred odletom, keď sme platili za hotel, sme sa dozvedeli, že hotel je vo februári zavretý pre rekonštrukciu. Tak narýchlo storno, vyžiadať peniaze naspäť a hľadať niečo iné.

Sardínia nás privítala lekárskou kontrolou teploty na Korona vírus. Všetci sme obstáli, bez diplomu sme mohli pokračovať na autobus. Nebyť tejto kontroly, stíhame ten, čo išiel o hodinu skôr než ten, na ktorý sme potom museli čakať. Ale dnešný deň nám aspoň počasie prialo. Takže, aká je zima pri mori ? Vie byť aj krásna, slnečná, so 16-17 °C. Ale keď slniečko zájde za obzor, tak je pichľavá a my tiež, rovnako ako domáci, vyťahujeme šatky do krku, no bez čiapky.

Mesto Alghero patrí k najkrajším mestám na ostrove. Leží na severozápade ostrova a keď sem prídete, tak chvíľu máte pocit, že Sardínia je pomerne rovinatá zem. Ale zdanie klame. Sever mesta je na tej rovinatej časti. Dá sa povedať, že od letiska až sem je to rovina. No staré mesto už je vyššie položené - na skalnatom výbežku nad morom, odkiaľ je vidieť čisté vody Stredozemného mora. Pozdĺž jeho brehu sú strážne obranné veže spojené múrom – opevnením, na hrane útesu. Keď sa dostanete až sem, môžete sa otočiť vzad a vybrať si jednu z ďalších historických uličiek alebo to zobrať po obvode a dostať sa k jednej z ďalších veží, alebo k historickým strelným prakom. Veží je tu viac než dosť. A nielen v meste. Po obvode ostrova ich nájdete naozaj veľa. V lepšom či v horšom stave, opravené, aj ohlodané zubom času. Na pevnine aj na ostrovčekoch. Staré mestečko je veľmi fotogenické. Nie je nejako extra veľké. Keď sa budete motať po uličkách, nie je šanca zablúdiť. Buď vyjdete v prístave alebo na druhom konci na promenáde Krištofa Kolomba, pri ďalšej veži. Na mape mesto pôsobí naozaj veľkým dojmom. Áno, je rozľahlé, ale historickú časť máte pozretú za jeden večer a budete sa nudiť. Pozrite si niektorý z mnohých kostolov alebo múzeí. Skúste aj reštaurácie na západnej strane, zamotajte sa niekde v strede na káve alebo skúste tú, čo sa nám najviac páčila. Nie je to žiaden historický zázrak, ani kulinárska špecialita, ale je na dobrom, strategickom mieste. Je vedľa parku nad prístavom, kúsok od hlavnej autobusovej stanice, čo je v tomto prípade iba ulica so zastávkami. Nad parkom je malá kaviarnička, má terasu so zaťahovacími roletovými stenami a veľmi príjemnou obsluhou. Dá sa tu aj najesť, teda také ľahšie rýchlejšie veci, ale dá sa. A ceny veľmi dobré, hodnotenie na nete tiež vynikajúce.

Jedna z prvých zaujímavostí, ktoré nás upútali, bola veža – Torre di San Giovanni – veža svätého Jána. O jej stenu je opreté umelecké dielo, znázorňujúce červené koraly. Na výrobu tohto umenia použili konáre stromov, ale takto natreté na červeno to evokuje dojem obrovského žijúceho podmorského koralu. A ešte jedno plus, večer je to osvetlené červenými lampami, takže efekt je dokonalý.

Ďalší zážitok (estetický), čo neujde žiadnemu turistovi je, že nad uličkami a námestiami sú na ponaťahovaných šnúrach zavesené vtáčie klietky. Drevené, plechové, farebné, no s prevahou modrých, zelených či tyrkysových. V každej je žiarovka a večer osvetľujú uličky. Netuším, koľko ich je v celom starom meste, ale sú to prinajmenšom tisíce - tisíce krásnych starých vtáčích klietok nad hlavami. Nádhera a fantastický nápad.

Veľmi sa mi páči, že tu v meste, ale aj v iných častiach ostrova ešte jazdia staré Fiatky 500-vky a 600-vky. U nás len na veteránskych zrazoch a tu ešte bežne. A občas stretneme aj inú „starinu“. V meste je najväčší problém parkovanie. To nám povedala aj naša domáca z bytu. Preto tu jazdí veľa malých áut a motorky. Občas sa dajú vidieť aj krásne skútrové unikáty.

Prechádzky uličkami očaria aj záhradkárov. Všade je veľa kvetov. Je február, presnejšie jeho začiatok, takmer stred zimy, v tejto oblasti vraj najstudenší mesiac v roku. Ale všade to kvitne. Krásne zdravé rastlinky. Nielen kaktusy a sukulenty, ale aj rôzne ťahavé balkónovky.

Názov mesta pochádza zo slova Aleguerium, čo je označenie pre morské riasy. Tých je teraz v týchto mesiacoch na brehoch mora požehnane. Všetka tá usušená morská tráva je tu nahromadená v zálivoch a na plážach. Mimo sezóny asi nič nezvyčajné. Mesto má krásne pláže, rátajú sa aj tie v jeho okolí. Ale zase úprimne, čo sa týka Sardínie je asi zbytočné popisovať ako vyzerajú, keď ostrov je známy najkrajšími európskymi plážami. Oblasť Sardínie má celkovo krištáľovo čistú a gýčovito krásnu tyrkysovú vodu.  Promenáda pri pobreží  je pekná aj teraz v zime. Plná paliem a lavičiek, čo na mramorovom chodníku ešte zvýrazňuje dovolenkovú destináciu. V lete tu musí byť hlava na hlave. Asi najzaujímavejšia vec je polostrov Capo Caccia , ktorý je vidieť z mesta. Je to útes v ktorom je Neptúnova jaskyňa. Vstup do nej je ovplyvnený počasím. Pre silný vietor a morské vlny býva zavretá. Treba sa vopred uistiť v informačnom centre. Ale už samotný útes je impozantný. Obrovská skala vykúka z vody ako hlava rozprávkovej veľryby a na nej vežička majáku. Jediná škoda, že je taká nízka oblačnosť, že ani teleobjektív jej krásu nie je schopný pekne zachytiť.

Slniečko tu zapadá neskôr ako u nás, a tak je podvečerná prechádzka natiahnutá do siedmej večer pri zlatých lúčoch zapadajúceho slnka. Vychutnávame si krásne počasie prvého dovolenkového dňa, pretože sa má pokaziť. Pešo po pláži prejdeme okolo všetkých zavretých dovolenkových budov, po nemocničnej pláži, po pláži s borovicovým lesíkom slúžiacim ako park, odtiaľ okolo športovej štvrti mesta a naspäť po promenáde do centra. Po kontrole môjho krokometra zisťujem (ak počíta správne), že dnes sme pešo prešli asi 15 kilometrov. Tak ešte kúsok k našej ulici Via Don Minzoni a dobrú noc.