Časť druhá: Le Mans.
Na túto akciu máme dva celé dni – piatok a sobotu.
V nedeľu doobedu plánujeme odísť skôr, než sa to tu bude rozchádzať, lebo
to by bolo veľké zdržanie.
Takže čo vlastne je Le Mans? Kam sme to prišli? Preteky Le
Mans - tento dvadsaťštyri-hodinový pretek už oslavuje storočnicu. Je to presne
100 rokov, čo sa odjazdila jeho prvá súťaž. Storočnica sa oslavuje a pri
tej príležitosti okrem riadnych pretekov sa konala ešte jedna mimoriadna akcia
na ktorej sa doslova stretli všetky ročníky áut na jednom mieste. Bol to MEGA
zraz veteránov, šporťákov, tuningov, amerík a všetkého v štýle retro.
Sme nesmierne vďační, že pár našich kamarátov nám umožnilo sa tejto veľkolepej
akcie zúčastniť. A smelo môžem povedať, že s veteránmi sme tam boli
jediná slovenská posádka. Hlavný areál tejto významnej motoristickej akcie bol
od nášho kempu vzdialený len 20 minút pešej chôdze. My ako návštevníci
s veteránmi sme vďaka Porsche klubu Česká republika mali povolený vstup
autami do areálu s možnosťou vystavenia na vyhradenom mieste v tomto
obrovskom areáli. Po zaparkovaní auta sme mali vďaka žltým visačkám na krku
príležitosť sa voľne pohybovať asi v 95% celej plochy, teda boxov
s autami, múzeum, obchodov a dokonca aj niektoré tribúny pretekov sme
mali otvorené. No ale čo všetko sa tam vlastne dalo vidieť? A stála tá
cesta a peniaze za to? Rozhodne áno. Toľko áut na jednom mieste bežný
smrteľník neuvidí. Vozový park sa začínal v rokoch, keď začínala písať
história 24-hodinových závodov. V boxoch sa pripravovali na svoj jedinečný
pretek autá s dátumom narodenia okolo roku 1926 a viac. Jeden celý
box patril vozom z tridsiatich rokov. Ďalšie boxy boli plne obsadené
značkou Porsche, alebo Triumph, zastúpenie tu mali firmy ako Gulf, Richard
Mille, ale aj Vespa, Ferrari, MG a vôbec všetky druhy automobiliek aké vás
len napadnú. Áno, aj Škoda tu mala svoje zastúpenie. Pre znalcov áut spomeniem
Lamborgini, Jaguar, Citroen, Renault, Lancia, Bently, De Tomaso, Delage,
Mustang, TVR, Lotus, McLaren. Všetky exotické druhy a verzie áut týchto
značiek.
Počas celého víkendu sa jazdilo na okruhu
v pravidelných intervaloch 45 minút a potom 10-15 minút údržba,
väčšinou vyplnená nejakou spanilou prehliadkovou jazdou. A tak sme mali
možnosť vidieť tréningy pretekárov všetkých auto-generácií a v prestávkach
napríklad jazdu motocyklov Vespa, historický policajný sprievod a dokonca
aj deti na ich mini pretekárskych vozítkach. A tie boli samozrejme na benzín. Síce nie každému dieťaťu sa auto podarilo naštartovať svojpomocne,
väčšinou s pomocou jazdného teamu a bola zábava vidieť štartovať
tieto autíčka podobne ako štartujete kosačku, či motorovú pílu. No štart mali
ako ozajstní pretekári na Le Mans. To znamená autá zoradené na jednej strane
štartovacej dráhy oddelené krásnymi hosteskami v retro oblečení zo 70-tich
rokov a pretekári (deti) mali štart s rozbehom k autám na druhej
strane dráhy. Krása a sranda zároveň. Všetky jazdy sa niesli
v znamení elegancie a „LeMansovskej“ klasiky.
Prvý obrázok - deti, druhý-tridsiate roky, tretí - naše zaparkované v areáli.
Pretek na dráhe sme si vybrali podľa toho čo nás zaujalo
v boxoch a v areáli. Ale čo vlastne všetko sme tam videli?
Predávali sa pamätné plagáty, samolepky, tričká, poháre, klobúky, brožúrky.
A všetko to išlo jak teplé rožky. Dali sa tu kúpiť aj staré retro hračky –
autá, plechové tabule s auto-moto tematikou, no najviac bolo stánkov
s tričkami, šiltovkami a bundami s logami firiem ktoré sú
hlavnými sponzormi pretekárov. Kto sa buchol po vrecku, mohol mať krásne modré
tričko od Gulfu, alebo nejaký ten doplnok od Mercedesu, alebo krásny červený
kúsok do šatníka od Ferrari. A keďže my príliš šiltovky nenosíme
a tričiek máme doma ako jeden z predajcov v obchodnom centre,
tak sme sa (okrem iného) uskromnili s jedinečnými magnetkami, ktoré inde
len tak nekúpime. No dobre, priznávam, aj poháre sme si kúpili. Milovníci značkového
tovaru si však prišli na svoje.
Za slnečného počasia sme si posedeli na svahu pri dráhe
a pohľad na autá tridsiatich rokov bol ozaj jedinečný. Tieto autá okolo
nás neprefrčali ako súčasné autá, ich jazda sa dala doslova vychutnať. Sedeli
sme medzi dvomi zákrutami a výhľad bol zo svahu na svah. Autá sa elegantne
niesli dráhou omnoho modernejšou ako pred sto rokmi, keď boli tieto autá ešte
zázrakom. V súčasnosti sú tiež zázrakom a vidieť ich na stretnutiach
veteránov je nemožné. Ich majitelia ich udržujú práve pre takéto príležitosti
a starostlivosť o ne je finančne náročná. Autá v tvare tubusu,
či dlhého náboja majú veľké kolesá a šoférovi z neho trčí len hlava.
Múzeum.
Súčasťou areálu je aj múzeum pretekov. Milovníci tohto
športu, konkrétne 24-hodinovej jazdy si prídu na svoje. Normálne tu cez deň
stála rada pri vchode, my sme boli večer keď už bola tma, takže nejako krátko
pred polnocou a vďaka našim „zázračným“ žltým kartičkám na krku sme mali
vstup voľný. Ľudí pomenej, všetci už doma či v stane spali, alebo v kempe
chlastali a my sme využili túto neskorú hodinu. Okrem portrétov a popisov
osobností, ktoré sa zapísali do dejín tejto významnej akcie je tu miesto, kde
zaplesá srdce zberateľa modelov. Kruhová miestnosť dookola obložená sklenými
vitrínami a v nich podľa rokov uložené modely áut. Tieto modely sú vytvorené
na obraz skutočných pretekárskych áut ktoré tu kedy jazdili. Vraj je to každé
jedno auto z každého roka. Takže od roku 1923 až do roku 2020 (myslím) sú
tu všetky. Okrem rokov 1940-1949 keď sa pre vojnu a jej následky pretek
zrušil. V strede miestnosti je stôl s maketou dráhy pre lepšiu
predstavivosť aký má tvar a koľko zákrut. Za touto miestnosťou už začína
trocha iná zbierka. Je rozdelená podľa desaťročí a tu už sú skutočné autá
z Le Mans. Samozrejme, že nie všetky, len pár z každej dekády, ale sú
skutočné, žiadne makety, žiadne miniatúry, a samozrejme s popiskami.
Tak sa pomaly z dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich rokov dostávame až
do nového milénia, keď autá vyzerajú už takmer identicky a tá rozmanitosť
rokov minulých sa vytratila. Na začiatku ste obdivovali krásne tvary
a rôzne vylepšenia, detaily áut, farebné verzie a chromové dielce. Tu
na konci už vidíte len plastové krabice na jedno kopyto, všetky rovnakých
(bielych) farieb polepených množstvo reklám. Takže auto (až na pár detailov) je
jedno ako druhé. To už ma ani fotiť nebavilo.
Prechádzka počas dňa po celom areáli je dlhá a únavná.
Tak sme jeden deň venovali boxom a predajným stánkom s prestávkami
pri dráhe. Mimochodom jazdila tu aj jedna Škodovka, 30-te roky, bielej farby
s číslom 44, ktorú v posledný deň pretekov nabúrali. Druhý deň sme sa
odviezli vláčikom, ktorý zdarma premával a zastavoval v určitých
úsekoch, ale takto bola možnosť prejsť jednoducho celú oblasť. Tak sme vystúpili
dolu, pri dráhe, ktorá bola vstupným miestom pre všetky autá a už tu po
jej bokoch parkovalo nenormálne množstvo áut. Boli to návštevníci (nie
pretekári), ktorí prišli vystaviť svoje vozidlá a boli pozgrupovaní podľa
druhu auta, alebo podľa rokov z ktorých pochádzali. Tak tu boli farebné
„poršáky“, Lamborginy, Volkswageny chrobáky aj karavany, Mustangy, ale aj
množstvo skutočne starých veteránov. Mňa úplne dostal umelo vytvorený kemp zo
starých karavanov, prívesov, stanov a všetkého možného príslušenstva.
Prehliadka stoličiek, lehátiek, kuchynského riadu, ale aj hračiek pripomínalo
70-te a 80-te roky na Balatone či v NDR pri mori. Medzi týmto všetkým
sa motala hromada ľudí, zvedavcov, takže občas bolo fotenie pomerne zdĺhavé
alebo nemožné.
Počasie bolo dobré, neboli extrémne teploty a dokonca
v noci nám aj bolo chladno. Nočná teplota okolo 9-12 stupňov na nás
uložila aj tie deky, čo som zobrala len pre istotu. Jednu noc pršalo, čo síce
nerušilo spánok, ale ráno sme sa zobudili a všetky veci opreté
o stenu stanu boli mokré. Na takýchto výletoch, keď ideš na pár dní
a musíš si zobrať len minimum vecí aby si sa odniesol nikdy nevieš, čo
všetko treba brať. A nakoniec väčšina vecí z tvojej tašky je
zbytočná. My sme čakali, že bude teplejšie a tak tie moje rifle
a šponovky boli maximálne využité. Len škoda, že sa mi hneď na začiatku
pokazil ruksak a tak sme všetko so sebou nosili vo foto-taške a mojej
kabelke.
Náš výlet sa pomaly končil, ale pristávanie a vzlet lietadiel za plotom nášho kempu neustával. Helikoptéry lietali ako zadarmo a aspoň na noc prestali a my sme sobotnú noc strávili pokojným spánkom pred cestou ďalej na sever.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára