Deň 4. – UTOROK
Vstávame o 7:00 nášho času, ideme sa pozrieť na vežu
zámku. Odtiaľ je pekný výhľad na okolie, a aj na rieku Nehmen. Priamo pod
zámkom je aj krásny rybník. Opúšťame túto pokojnú a tichú štvrť
a ideme na ďalšie google.maps miesto – Szawle, alebo aj zložitejšie –
Šiauliai.
občas sa dosť zle prechádzalo okolo stavebných strojov, bolo to LTT
*Šiauliai*
56.015134, 23.41548
Hovorovo
Šavle, alebo nejako podobne. Toto veľmi zaujímavé a až príliš navštevované
miesto je pomerne mladým pamätníkom, v porovnaní s ostatnými
navštívenými bodmi našej expedície.
Vraj na
protest proti komunistickému režimu a ich manierom sem začali ľudia nosiť
kríže v rámci cirkevných stretnutí. Tomuto miestu sa hovorí Hora krížov,
ale v skutočnosti je to len kopec, možno to hora skôr znamená kopa, ale
pochybujem.
Tento zvyk
nosenia sem krížov trvá doteraz. Prinesiete si kríž, alebo si ho tu kúpite,
a môžete ho tu položiť, zapichnúť, oprieť, a môžete na ňom nechať aj
odkaz, spomienku, slovo, na niekoho blízkeho, alebo len tak, ako modlitbu za
seba, svoju rodinu, niekoho známeho či neznámeho.
Na prvý
pohľad je to ako smetisko krížov, lebo je ich tu nenormálne veľa a mám
nutkanie povedať - už dosť, už stačí. Ale asi je to skôr miesto, kde ľudia
prinesú svoje trápenie, svoj smútok za niekým blízkym, svoje spomienky
a dúfajú, že sa im uľaví, že takto pozdravia toho svojho, ktorí je už tam
hore. Medzi krížmi sú chodníčky, schodíky, uličky, kríže, obrázky svätých,
ružence a stále ich pribúda. Je to miesto, kde máte zmiešané pocity. Ale
úcta k ľuďom, čo toto vytvorili ostáva.
Tu niekde
v Šiauliaí začína prehľad tých najkrajších šperkov z jantáru. Od
náhrdelníkov, náramkov, náušníc a brošní, cez prívesky na krk, kľúče,
mobily. Sú nimi olepené magnetky, obrazy, pohľadnice, sú z nich stromčeky
šťastia, šperkovničky. Sú tu na každom mieste a oni sú na túto surovinu,
či skôr nerast, veľmi hrdí. Jantár má svoju povesť, svoj príbeh. Nielen
v Litve, ale aj v Lotyšsku, v Estónsku je ho veľa. Na každom kroku,
v každom obchodíku vám ho núkajú ako niečo národné, jedinečné.
Do Šiauliaí
na Horu krížov sme prišli okolo obeda, tak sa tu už turistami hemžilo.
Odchádzame o 13.00 n.č., smer Palanga. Prestávka na obed
a s plnším žalúdkom sa aj náš pohľad na cesty zlepšuje. No
v skutočnosti sa tie cesty ozaj zlepšujú (postupne). Pred Šiauliaí boli na
ceste každú chvíľu semafory, cesty sa budujú, jazdilo sa len po jednej polovici
a nekonečné semafory to dávali do poriadku. Tu je to už lepšie.
Prišla ďalšia
zmena v programe cesty. Naše posádky sa dohodli, že nejdeme na polostrov
Nida a do Klaipedy - škoda, chcela som vidieť Ruské hranice zblízka. Takže
cez Palangu na sever, o 16.40 n.č. prechod hraníc s Lotyšskom. Nákup
v obchoďáku a ďalšie miesto našej plánovanej návštevy.
*Liepaja*
Toto mesto, kedysi bohato obsadené Rusmi
(pardon Sovietmi), malo jednu významnú úlohu. Bola tu námorná základňa
sovietskeho námorníctva, uzavretý prístav a sklad nukleárnych zbraní. Aj
keď sa v rokoch 1991 – 2000 veľa Rusov
vysťahovalo, stále ich tu je dosť a v meste nie je problém sa
dohovoriť po rusky. Ochotne nám ukázali cestu k Bazilike sv. Nikolaja.
Toto bola
asi najkrajšia bazilika, akú sme počas dovolenky videli. Vyrovná sa tým
v Moskve a v Petrohrade. Má päť menších plus jednu veľkú
pozlátenú kupolovitú strechu (neviem ako sa nazýva takáto cibuľovitá strecha).
Bazilika je obstavaná typickými komunistickými bytovkami, takže stojíte oproti
nej, obzriete sa a vysoká tráva po kolená a Rusi v oknách bytoviek.
Niektoré sú dosť zničené, ale vyzerá to, že ich začínajú opravovať. Snáď sa im
to podarí.
odtiaľto sme fotili baziliku
Do baziliky
sme sa nedostali, neviem ako často býva otvorená, ale na nete som videla aj
fotky zvnútra, takže asi niekedy predsa len býva.
56.552919,
21.010865
Necelých 50
km odtiaľ sme si našli kemp na prespanie. Pavilosta: 56.888031, 21.170101
Kemp je pod
nejakým vysielačom, ale na pláži - teda pláž je za dunou. Vedľa nás sa vlieva
do mora riečka, či kanál, na ktorej kotvia malé motorové lode. Je tu príjemne.
To by nebola
dovolenka bez západu slnka, tu je to priam ideálne, mesiac je v splne
a pri jeho vykúkaní z horizontu mal až hororový výzor. Bol obrovský,
oranžový a fľakatý. Ale vyššie už chytil normálnu farbu. Asi mu klesla
teplota.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára