Deň 11. – UTOROK
Budíček,
hygiena, kávička (jasné, že Alicina).
Kempisti
s deťmi zo stanov sušia pod krytou pergolou paplóny, spacáky, podušky,
šaty... všetko. Chudátka, ktovie ako a kde sa vyspali túto noc.
Odchádzame
9.45 n.č., cesta z kempu (od hraníc Smelyne) až do Uteny – zas Route 66,
priamka medzi rybníkmi, jazerami a množstvom vodných hladín. AHA ! Nafta
za 0,88 € ! Pilot Julo tankuje, my nie, zatiaľ nemáme kam, a do vrecka sa
už tiež nevojde.
Tachometer
hlási 143.539 km, už sme prešli cez 3 000 km.
O čo
krajšia bola cesta po Utenu, o to „veselšia“ za ňou. Utena-Vilnius =
diaľnica do Brna, panelová, hrkotavá, ale pozitívna správa je, že stále čerpajú
eurofondy a robia na tom. Tu nižšie (geograficky) mi už pri ceste začínajú
chýbať tie vysoké borovice a ešte viac tie krásne fialové lúčne kvety
lemujúce okolie. Stromy sú nižšie, lesy zmiešané, ale stále je tu množstvo
zelených zamatových lúk, svahov, pastvín. Kravičky, samé kravičky. Cestu si
treba užívať s láskou.
Ešte
stihneme Vilnius.
*Vilnius*
Do mesta sme
prišli okolo 12.30, zaparkovali sme pri štadióne, je tam pomerne priestranné
parkovisko popri ceste. Po moste cez rieku, z ktorého bolo vidieť to
množstvo kontrastov – stará architektúra s novou, sme sa dostali do mesta.
Tu, hneď nad riekou je hrad, pod ním Litevské národné múzeum, Vilniusská
katedrála Varpiné s akousi vežou pripomínajúcou maják. Na námestí pri ňom je nejaký pomník
s predpokladám dobrým signálom wifi, lebo je až nenormálne koľko mladých
ľudí, či študentov tu sedelo dookola a snorili v mobile.
Po starých
uličkách sme prešli mesto, dali sme si ich špecialitu Chačapuri, niečo ako
múčny koláč, šatku plnenú syrom. Videli sme doteraz asi najväčší žeriav na
kolesách, teda taký prevozný ako kamión. V centre na námestí rozložený
prekladal niečo do nádvoria jedného z domov.
Ale niečo vzácne
sme vďaka Alici predsa len videli. Mesto malo v starovekom opevnení 9
brán, zachovala sa len jedna – Ostrá brána. V roku 1655 ruská armáda
vyplienila mesto a zbúrala hradby. Brána ostala a je v nej
umiestnený zázračný obraz Panny Márie. Krásny tmavý so zlatou farbou namaľovaný
v prvej polovici 17.storočia. My sme ho síce videli len z diaľky, lebo tu
stálo v rade veľa ľudí, ale Alica s Julom tam boli.
My sme ešte stihli
pozrieť jedno zaujímavé grafiti, na stene - namaľovaní bozkávajúci sa Putin
s Donaldom Trumpom. Je to presne na spôsob Berlín – Brežnev/Honecker.
Na
spiatočnej ceste nás chvíľu prepadol pocit, že uličky, cez ktoré ideme sú nejaké
divné, pochybné. Zvláštny ľudia. No a ešte nakoniec sme si vyšľapali kopec na hrad. Jednoduchý, v podstate
zrúcaný a okrem jednej veže a výhľadu na mesto tam nič nie je. Takže
totálne unavený a uchodený ideme ďalej.
Kúsok od Vilniusu je hrad Trakai.
Ideme tam hľadať kemp a tam prespíme. Na konci dediny u jedného uja na dvore nás čakal maličký
rodinný kempík, na krásnom zelenom trávniku. Ujo je pôvodom Poliak, teda po
nejakých starých rodičoch. Je to vlastne Poľská menšina v Litve. Jeho dvor
voňal krásne čerstvo pokosenou trávou a
keď sme prišli, kosačka bola ešte teplá. Ujo domáci je veľmi milý
a zhovorčivý, celkom dobre sme si pokecali, veľmi zreteľne sme rozumeli
jeho reči. Rozprával tak poľsko-ruski.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára