Deň 14. – PIATOK
O 8,30
hod prechádzame hranice SK/PL cez Barvinek.
*Pamätník Dukly*
...sme skoro
prehliadli. Mrholí, ale chcem to vidieť (po 40-tich rokoch ?). Tak len my
dvaja, deckám sa nechce hore brehom k pomníku. Je tu iná socha ! Cintorín
je krásny, upravený, kamenné pomníky s menami, sochy najdôležitejších
vojakov – teda ich busty. A v ich strede, celkom navrchu je Ludvík
Svoboda. Po ceste som vyriešila aj záhadu vymenenej sochy, už som
v obraze. Vymenili ju pred pár rokmi za repliku pôvodnej, tá čo si ju tak
matne pamätám bola len komunistickou verziou.
*Vyšný Komárnik + Nižný Komárnik*
Dva krásne
drevené kostolíky hneď pri ceste (teda skoro). Vo Vyšnom Komárniku ma kostolník
aj pustil dovnútra. Som rada, ale mám výčitky svedomia, lebo som nemala ani
cent vo vrecku dať mu niečo za to, že bol taký milý. (Pozdravujem toho milého
uja).
Nižný
Komárnik je na riadnom kopci, aj s cintorínom. Chudátka babenky, tak
vysoko šliapať.
Blížime sa
k stredu východného Slovenska a zisťujem, aj tu sú miesta, kde sa
pasú kravy na lúkach.
Prešov –
10.50 hod., tankovanie 45,11 l = 46,19 € (1,024 €/l).
Na obed sme
u tety v Žarnove. V tomto dvore sa vrátim do minulosti
a zisťujem, že všetko je tak, ako bolo a zároveň je to úplne inak.
Ľudia, ktorí ešte žijú, vyzerajú takmer rovnako, domy a šopy ostali stáť
na svojom mieste, orech stále zakrýva celý dvor, len babka s dedkom tu už
nebehajú, chliev je prázdny a burina v záhrade akosi podrástla.
Domov cez
Turňu nad Bodvou a okolo Krásnej Hôrky. Za Plešivcom začína poobedný útlm
a s ním prichádza únava, dáme 10 minút ticha a spánku
a ideme ďalej. Zvolen-Nitra-Trnava a dole z diaľnice cez dediny
domov. Po ceste silný dážď so silným slnkom, toto sme ešte nezažili. Slnko
praží ako na opaľovanie a do toho leje.
Šťastný
príchod domov o 19.40 hod.
Stav
tachometra: 145.026 km
Prešli sme
presne 4 500 km !!!
Dovolenka
nás vyšla na 1 200 €, to je 150,- € na osobu a týždeň (vrátane nafty,
kempov, potravín, magnetiek, darčekov a zmrzlín).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára