Deň 9. – NEDEĽA
Vstávame
o 9.00 n.č., nákup potravín, raňajky, káva. Mimochodom, Alicina káva je
veľmi dobrá, a nedrieme sa po nej. Ešte pár fotiek kempu a sprcha (v
originálnej búdke) a štart. Plán trasy máme, odchod z kempu konečne
o 13.00 n.č. (skoro, že ?)
*Jägala Juga*
Takže smer
Jägala Juga. Vodopády na rieke, či skôr riečke, ktorá ani nie je taká veľká,
aký má krásny a široký vodopád.
Voda je žltá, možno železitá, alebo s obsahom magnézia ? Je tu dosť
ľudí, to sme nečakali - myslela som, že to bude niečo malé na konci dediny. Boli
sme teda prekvapení.
*Palmsee a Sagadi*
Dva kaštiele
nájdené takmer náhodne v mape Baltických štátov. Sú v malých
dedinkách s peknými záhradami. Sú tu kvetové a ovocné sady, skleníky,
pomerne veľký areál okolo každého z nich.
Cestou po
krajine mnoho nádherných drevených domov, krásnych ako zo starých ruských
filmov. Malé dreveničky štvorcového tvaru s malou verandičkou, farebne
ponatierané od žltej, zelenej, modrej, cez hnedú, sivú, bielu, vlastne vo
všetkých farbách. Sú aj v prírodnej drevenej podobe, aj malé, aj väčšie,
aj prízemné, vo väčších mestách aj poschodové. Ich spoločným znakom je
vodorovné obitie latami a okenice inej farby. Prízemie je obité vždy
vodorovne, poschodie väčšinou zvislými. Ale vždy v tej istej farbe.
Honosnejšie
domy majú ornamentálne okenice, prípadne celý rad takých okien. Ale všetky sú
krásne, aj tie udržiavané a zachovalé, aj tie ošarpané
a rozpadávajúce. Sú tu dokonca aj omietnuté domy, ale tie sa len tak
tvária ako murované. Tam kde opadla omietka je vidieť drevený podklad.
*Ehalkivi*
Príbeh sám o
sebe. Na toto miesto máme asi mimoriadne spomienky. Išli sme podľa navigácie
v mobile, aj ona, aj mapa ukazovala, že pozdĺž pobrežia je cesta. Mal by
tu byť aj maják, aj Ehalkivi – obrovský kameň na pobreží. Dokonca aj nejaká
smerová tabuľa už bola, takže ideme dobre. Dvaja Blúdni Holanďania
v bielych koráboch trmácajúci sa lesnou cestou. Cesta sa pomaly zužovala,
maják sme už našli - nič moc, malý, hranatý na bohom zabudnutej maličkej pláži
so starou hojdačkou a veľkou pavučinou. Dlho sa asi nehojdali.
Cesta ďalej
sa stále zužovala, bohužiaľ, prehliadli sme „obrovskú“ tabuľu – smerovku so
šípkou Ehalkivi. Keď sa cesta zmenila na dva ujazdené pásy medzi polmetrovou
trávou, obidvaja Blúdni Holanďania zistili, že tudy cesta nevede. Asi na
poslednom možnom mieste sme sa otočili, lebo ďalej koľaje prechádzali do
vyjazdených malých vodných skupenstiev.
Na
spiatočnej ceste sme už zbadali tú smerovku rozmeru 10x20 cm a za tromi
zákrutami nám domorodec potvrdil správny smer. No a takmer v cieli
sme sa po krátkej pláži ešte museli predrať malým pralesom. Rástli tu tie
močaristé trávy, či bambus, či čo. Pod nohami sa to stláčalo, čvachtalo (blbý
pocit), ako domorodci v pralese alebo v močaristých vietnamských
lesoch. No a na konci tejto asi 200 metrovej cesty bol konečne ON. Kivi –
teda kameň.
Obrovský
7-metrový balvan, 48 metrový po obvode. Patrí k tým všetkým blúdnym
kameňom, ktoré sú tu na severe všade na plážach tohto Fínskeho zálivu. Ale
tento je extra (XXXL). Tiež sem pricestoval v dobe ľadovej zo severného
Švédska pred tisíckami rokov. Ako sa topil ľad a sneh, tak sa presúvali aj
kamene. Balvany sú všade - v mori, na brehoch, ale aj v mestách
a mestečkách a domáci s nimi nehýbu. Po tomto zážitku sa
predierame touto dva-dva a pol metra vysokou bažinou naspäť k autám.
Dobre že Alica nešla, mala by nohy doštípané a ošľahané ostrou trávou.
Cesta ďalej
pokračovala zase tými najkrajšími cestičkami. Ani nám nevadilo, že nás Majka
naviguje rôznymi skratkami. Dlhé kilometre vysokých borovíc po oboch stranách
cesty, miestami prestriedané brezovými hájikmi. Zas tá ruská krajina zo
sovietskeho filmu. Chladná tajga, alebo letná sibír. Panenská príroda
s nekonečným kľudom a tichom. Tu sme ani toľko kamiónov nestretli.
Len občas sa na nás domáci na traktoroch pozerali ako na zjavenie. (Že šibe im
? Čo tu robia ?) Niekde tu, kde sa konečne objavilo mesto, niekde, tuším pri
Rakvere, tankujeme. 19.30 n.č. +1h ich času:
45,36 l =
46,58 € (1,027 € /l)
Hľadáme
nocľah, spolupracuje navigácia s mapou a našli sme kemp. Teda kemp...
skôr nefunkčný pioniersky tábor (ako mimo sezóny). Ale je tu úplne báječne. Na
zem už padá tma (načase) a spolu s ňou aj biele mlieko hmly. Všade
okolo nás je v dolinách mliečna dráha, až takmer pri nás na kopčeku, pri
našich karavanoch. Raj, nebo, romantika + ticho, prázdno, opusteno, hmla,
komáre a latrína. Ale funkčná ! Aj s pilinami na zasypanie !
Tak po vínku
zase dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára