Deň
6. – ŠTVRTOK
Po nocľahu v jedinom Bukureštianskom kempe ráno
krátko pred desiatou vyrážame. Dnes je jediný náš cieľ – Constanta, takže
trošku nudnejší, monotónnejší deň.
Keďže kemp je ani nie v hlavnom meste, ale
kúsoček nad ním, v meste Otopeni, čo je akési predmestie Bukurešti, lebo
je tu jeho letisko, tak cesta z neho trvala trošku dlhšie. Muselo sa ísť
okruhom mesta, čo bolo na pracovný deň dosť náročné. Cesta bola upchatá autami,
kamiónmi a všetkým podobným. Tu niekde pri mestskom okruhu sme videli
jeden z divov Bukurešti, odbočka do niečoho, ako čínske mesto. Brána, snáď
vstup, neviem, ako ukradnutá z čínskeho filmu. Ktovie čo je za touto
odbočkou.
Keď sa nám konečne podarilo vymotať sa z tých
ciest, tak sme nabehli na diaľnicu, tá viedla odtiaľto až do Constanty. Bohužiaľ,
tu na začiatku dosť biedna. Až po mesto Fundulea tá diaľnica vyzerala ako
diaľnica do Brna, ja jej hovorím Hitlerova diaľnica, je to taká tá
z panelov. Chvíľu som nevedela, či sme omylom nenabehli na koľajnice, lebo
to hopsanie bolo hrozné. Báli sme sa, že to bude dlho trvať. Našťastie nie,
bolo to len nejakých 40 kilometrov. Tu by som mohla spomenúť rumunský štýl
jazdy. Takže hlavne treba trúbiť. Nie až tak, ako v Egypte, ale
v hustej premávke a v meste treba, pre istotu. Ďalej dopravná
značka, že je obec a treba ísť päťdesiatkou znamená, že nechoď pod 60-70.
Plná čiara na zemi znamená, že riskni to, za zákrutou určite nič nejde
a ak áno, uhne sa. Ďalšie pravidlo – nezavadzaj kamionistom. No
a jedno naozaj skutočné pravidlo a poctivo dodržiavané je, že chodci
na prechode majú VŽDY prednosť, nech ste akokoľvek rozbehnutí. Takže
v meste treba byť ostražitý, chodci prechádzajú tak, že sa veľakrát ani
nepozrú na cestu. Neviem, ako to tých šoférov naučili, ale tu nie je problém
prejsť cez cestu, lebo šofér skáče na brzdu už ako otočíš hlavu
k prechodu, a nie ako u nás. Klobúk dole.
Takže cesta nám ubieha po peknej novej diaľnici, a stále sa stavajú
ďalšie prípojky. Pred Constantou sa Dunaj rozdvojuje, vzniká niečo, ako náš
Žitný ostrov. Je to len asi 15 km dlhá cesta naprieč touto peknou úrodnou
krajinou a prechádza sa dvoma mostami. Pred prvým sa zaplatí mýto (13,-
Lei) a môžete prejsť obidvomi. Prvý je menej zaujímavý, ale ten druhý je –
áno, tiež nezaujímavý, ale vedľa tohto druhého ide historický železničný most,
skvelý fotoobjekt. Železný most starožitnej konštrukcie s kamenným priečelím
pri jeho vstupe aj výstupe. Tu v Černejvode (píše sa spolu), niekedy okolo
roku 1895, postavili podľa architekta Anghela Saligny tento historický kus
ocele.
Od tohto miesta je to už len kúsok do Constanty. Máme
namierené do kempu v Mamai, takže musíme ísť pred samotným mestom na sever
a naokolo ísť na polostrov, kde sú pláže, kempy a hotely. Tu už nie
je problém nájsť kemping, skôr si treba dať pozor, aký je to kemping. Naozaj
treba skôr ako sa nahlásite prejsť sa po areály a pozrieť záchody a sprchy.
POZOR ! Tu už sú samozrejmé bulharské (turecké) záchody – šlapačky. My sme išli do prvého ktorý zvonka vyzeral
slušne a aj areál bol celkom slušný, boli aj chatky, aj stany, aj
karavany. Bohužiaľ (alebo našťastie) bol dosť plný, museli sme zaparkovať pár
krokov od brány na pláž, nikde inde miesto nebolo. Povedali sme si, že ak
budeme zavadzať, tak odtiahneme, alebo odídeme. Bolo to na takom maličkom
briežočku, asi 20-30 cm vyššom ako cesta a to nás zachránilo pred nočnou
búrkou. Cena za kemp – 134,- Lei na 1 noc.
Takže Camping-S, súradnice : 44.284253,
28.618518 , webová stránka: Camping-S
Kemping celkom pekne vybavený, až na tie bulharské
záchody, ale boli aj dva normálne. Je tu aj reštaurácia a v areáli je
dokonca aj Motel Soleil, čo je v skutočnosti niečo, ako poschodová
ubytovňa s asi 24 malými izbami na troch podlažiach. Pláž je široká, s plytkou
vodou, plná maličkých mušlí, miestami by sa dali lopatou naberať. Večer sme sa okúpali,
poprechádzali, pofotili pláž a už sme sa tešili na ďalší deň na kúpanie.
Večer pri karavane sme mali o zábavu postarané. Sledovali sme chalana,
ktorý kradol čierne Audi. Teda to tak vyzeralo, v skutočnosti to bolo asi
otcove auto, ale my sme si spravili vlastný scenár a spravili sme z neho
zlodeja. Chalanisko si okukával auto, po čase do neho nasadol, schovaný za
zakryté okno a čakali sme kedy zdrhne. A nič. Možno dve hodiny sme
čakali a on zasran ho neukradol. Ale aspoň šme še pobavili.
Bohužiaľ večer sa tak zatiahla obloha a otočilo počasie,
že celú noc sme počúvali „veselé“ tóny búrky a lejaku všade naokolo. Že
dobrú noc. To teda bola fakt dobrá noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára