Barcelona - láska na prvý pohľad (2.časť: gotika a moderna)

NEDEĽA.
Naše ubytovanie bolo v štvrti El Raval, v štvrti prisťahovalcov, takže nielen príchod večer bol zaujímavý, ale aj ranný odchod. Keď sa chalanisko rozpráva s vlastným skateboardom (či skôr mu nadával ?), alebo stretnete (asi) araba v zimnej perovej bunde, na nohách naboso letné žabky. Ale tento deň nebol určený na pozorovanie obyvateľstva, mali sme namierené k Arc de Triomf – víťaznému oblúku, cez starú časť mesta – Barri Gotic.

Po ceste bola Catedral de Barcelona, alebo inak aj kostol sv. Eulárie. Je to jeden z najkrajších kostolov aké som doteraz videla. Vojdete, a že obrovské uááááá.... Tak ako ohromuje zvonka, tak duplom zvnútra. Gotická katedrála bola postavená koncom 19.storočia, hoci tu bola už od 13.storočia, túto naozaj rozprávkovú podobu dostala až neskôr. Je zasvätená dievčaťu - Eulálii, ktorá ako 12 ročná zomrela ako dôkaz krutovlády cisára Diokleciána. On prenasledoval kresťanov a ona bola jednou z chytených, väznených a verejne mučených. Vysoké mohutné stĺpy držia klenbový strop, po bokoch je niekoľko hrobiek. Slúži ako sídlo arcibiskupa. Je to vzor, alebo doslova aj výkladná skriňa gotickej architektúry. Tak sme si trošku posedeli ohromení krásou a vyľudneným námestím sme sa pobrali ďalej.

Tiché nedeľné ráno nás zaviedlo poloprázdnymi ulicami až k víťaznému oblúku. Streli sme len pár jedincov a majiteľov domácich miláčikov. Sem-tam vyskočil spoza rohu nejaký ten bežec, bežkyňa, ale v podstate pre domácich bolo pred desiatou hodinou ešte zavčasu. Pri oblúku už sa to trošku zhusťovalo, chystala sa tu nejaká športová akcia. Táto stavba je na začiatku námestia, pešej zóny hraničiacej s parkom. Arc de Triomf - Víťazný oblúk bol postavený v roku 1888 ako vstupná brána na svetový veľtrh v Barcelone.  Je to miesto ako stvorené na prechádzky po mestskej promenáde. Je tu park, ktorý sa nachádza priamo na mieste toho výstaviska, pre ktoré bol oblúk postavený. Škoda, že je tu teraz toľko stánkov, boli by tu pekné fotky s tým červeným tehlovým blokom.

Okolo arény La Monumental už ideme k cieľu, ktorý je už z diaľky viditeľný – Tore Agbar. Veža, či skôr obchodná budova stavaná pre vodárenskú spoločnosť je obložená sklom a večer osvietená dúhovými farbami. Tie sme síce nevideli, ale tento „náboj“ stojaci zdanlivo na okraji mesta je teda poriadne nápadný a vysoký.

Ku Sagrade Familie sme trafili jednoducho. Je ju vidieť z diaľky, len medzi budovami treba držať smer. Tak, a zase sa dostávame k Antonimu Gaudí. On je autorom tohto Barcelonského skvostu, ktorý neobíde nikto, ale absolútne nikto z návštevníkov mesta. V roku 1882 ju začali stavať podľa gotického štýlu, samozrejme trošku popretkávaného Gaudího rukou. Tým, že Gaudí vynikal v geometrii a aritmetike, vedel si dokonale vypočítať celú architektúru. Pokusy na modeloch robil aj fyzicky, či stĺpy unesú čo majú, či klenby budú správne fungovať a držať všetku tú krásu.  Všetko si potreboval overiť, systém pokus/omyl robil dovtedy kým sa nepremenil na úspech. Tieto jeho „výmysly“, výpočty a súlad s prírodou je vidieť na všetkých jeho stavbách a na ich detailoch. Bohužiaľ v roku 1926 ho zrazila električka, doplatil na svoju skromnosť, pretože ľudia si mysleli, že je nejaký žobrák a tak sa mu pomoc dostala príliš neskoro. V stavbe pokračoval jeho blízky spolupracovník, ale bolo ťažké mať predstavivosť ako samotný Antony. V tomto čase je už Sagrada v pokročilom štádiu a jej dokončenie sa plánuje na rok 2026. Súčasní majstri pokračujú v jeho šľapajách, hoci jeho dielňa s modelmi niekedy v rokoch 1936/39 vyhorela. Neskôr sa podarilo jednému architektovi, ktorý s Antonym spolupracoval, obnoviť jeho modely a pokračovať podľa nich. V súčasnosti však tak isto stavajú s vopred vyskúšanými modelmi.

Rozloženie chrámu je dokonalé, všetky prvky majú svoje opodstatnenie vo fantázii autora. V 31 rokoch, keď sa do diela pustil jeho mozog pracoval na plné obrátky a jeho predstavivosť by sa dala prirovnať k rozprávkarovi Andersenovi, len prenesená do stavieb. Sagrada má (alebo bude mať v závere) 18 vežičiek, lebo 12 bolo apoštolov,  ďalšie predstavujú evanjelistov, vysoká veža zase Pannu Máriu a tá najvyššia ktorá sa stavia v strede chrámu predstavuje Ježiša Krista. Pôdorys stavby má tvar kríža. Nie len exteriér, ale aj interiér má rozprávkové zobrazenie. Hlavné fasády sú tri, teda na tretej sa ešte len pracuje. Predstavujú kolobeh Ježišovho života – zrodenie, utrpenie a zmŕtvychvstanie. Kam sa pozriete, tam vidíte niečo zo života, alebo z prírody. Sú tu dve veľké zvonice, pracuje sa na veži Panny Márie a paralelne sa stavia aj najvyššia veža Ježiša. Tak isto sa ešte len chystá stavba jednej fasády, ktorá bude naproti oltáru. Vo vnútri je neuveriteľne vysoký strop a tzv. chorus je na dve poschodia dookola chrámu. Pri večernom slnku je úžasný pohľad na slnečné lúče dopadajúce cez žlto-oranžovo-červené sklá vo vitrážových oknách. Jedna strana má farby ohňa, alebo možno západu slnka a druhá strana je do modra, ktorá snáď predstavuje svitanie. Momentálne Sagrada funguje aj ako kostol, to, že sa na nej ešte stále pracuje neznamená, že je zavretá pre kresťanské účely. Môžete ju navštíviť a zúčastniť sa svätej omše, bývajú tu koncerty a mnoho akcií. Po jej celkovom dokončení by mala mať kapacitu 13 tisíc ľudí.

Skúste pozrieť tu: Sagrada Familia

Je podvečer, čo ešte navštívime ? Tak sme sa rozhodli, že dávno sme sa poriadne nepoprechádzali, tak hurá do Park Guell. O 19-tej hodine začína vstup zdarma, tak sa tam ešte raz pozrieme na terasy a na salamandru, na kolonádu . Z parku dolu zase taxíkom, už je to fakt veľa kilometrov, už treba aj nohy šetriť, nie len peňaženku. A navyše, vonku sa stmieva, fotiť už bude troška obtiažnejšie.
Ešte cestou večerná fotka Casa Mila a zase džúsik v tej peknej reštaurácii (teda ale dnes je tu už dobre plno). Potraviny sú zavreté, áno, vieme, nedeľa večer. Tak pomaly domov, ako unavené kone do stajne.